Roman Dvořák, Pezinok, 9.9.2020. Profesor Štefan Kassay se řadí mezi klíčové osobnosti podnikatelského a vědeckého života, a to nikoliv pouze na Slovensku, ale i v okolních evropských zemích. Vyučil se soustružníkem a díky své neskonalé touze po poznání se vypracoval mezi evropskou elitu. Nenašli byste zde jemu rovného, který by dokázal v takové míře integrovat podnikatelské, ekonomické, vědecké, pedagogické a diplomatické znalosti jako právě profesor Kassay. V oblasti vědy a vzdělávání vidí zásadní impulz pro rozvoj jednotlivce a společnosti, a proto mj. založil svoji nadaci, která tyto kroky podporuje.
Ing. Roman Dvořák počas rozhovoru s profesorom Štefanom Kassayom
Aktuálne číslo najčítanejšieho strojárenského časopisu v Česku a na Slovensku - MM Průmyslové spektrum vychádza práve dnes, 9.9.2020.
Pojďme společně projít zásadní milníky na dosavadní profesní cestě profesora Kassaye a hledejme v nich odkaz pro současnou dobu a inspirujme se.
Etapa řemeslná
MM: Narodil jste se v roce 1941 do jednoho z nejtěžších období naší novodobé historie. Váš otec byl řidičem autobusu, vy jste se vyučil soustružníkem. Technologie obrábění vám učarovala, ale co bylo tím zásadním impulzem, že jste se rozhodl vydat se vstříc vyšším odborným výzvám?
Prof. Kassay: Ako učeň som podľa vtedajšieho všeobecného ponímania nebol práve naj- poslušnejší. Dokonca som si dovolil nesúhlasil aj s mojim majstrom. Nielenže som mal stále nejaké pripomienky, ale správal som sa nevhodne, keď som pred celou triedou vyhlásil, že hlboké diery na mazacie drážky netreba vŕtať, ale prestreliť nábojom – puškou. Vyvolalo to veľký smiech spolužiakov, ale nahnevalo majstra, že si robím posmech namiesto toho, aby som sa venoval učeniu. To ešte nikto nemohol tušiť, že môj nepokoj povedie k zlepšovacím návrhom a patentom. Po troch rokoch, už ako vyučený, som si vždy po zadaní práce kládol otázku, či sa ten výrobok nedá urobiť lepšie, rýchlejšie alebo úplne inak. Tento spôsob uvažovania ma doviedol k veľkému záujmu o rezné nástroje. Osobitne ma zaujala špička sústružníckeho noža. Chcel som vedieť, aké je jej tajomstvo, ktoré vtedajších úderníkov doviedlo k nebývalým rezným rýchlostiam. A tak som študoval geometriu rezného nástroja a postupne lámal všetky normy. Môj tvorivý nepokoj nebol vždy vítaný ani v očiach nadriadených, a to nielen majstra, ale aj normovača. Vtedy som si uvedomil, že okolo nás je pavučina vzťahov a nie vždy sa oceňuje pracovný výkon. To ma viedlo k tomu, aby som lepšie spoznal nielen technologické procesy, ale aj spôsob riadenia dielne a celého podniku. Zaujímala ma literatúra, veľa som čítal, a tak som sa neformálne vzdelával od mladosti. Moja záľuba v zbieraní známok a vystavovanie tematickej zbierky Svetové galérie na poštových známkach na veľkých medzinárodných výstavách ma viedli k štúdiu dejín umenia. Zvyšovaním kvalifikácie som sa, obrazne povedané, vzďaľoval od stroja a viac sa ponáral do spoločenských vied.
Etapa novinářská
MM: Vystudoval jste Fakultu žurnalistiky na Karlově univerzitě, včetně postgraduálu. Kde najdeme pojítko mezi strojařinou a žurnalistikou? Proč jste se vydal právě tímto směrem?
Prof. Kassay: Táto etapa prišla akosi sama, bez vyhraneného záujmu. Chcel som byť vedcom, televíziu ani podnikanie som neplánoval. Avšak po ukončení majstrovky, maturite na Strednej priemyselnej škole a následne Technickej univerzite ma už ako strojného inžiniera, ale aj počas vedeckej ašpirantúry, často oslovovali novinári. Pýtali sa ma na môj názor, na možnosti zvyšovania výkonnosti podnikov, až napokon po napísaní prvého scenára na ekonomickú tému ma zlanárili do Košickej televízie. Postupne som sa stal stálym spravodajcom Československej televízie (ČST) so sídlom v Budapešti pre Maďarsko, Rumunsko a Juhosláviu. Po návrate domov som bol vymenovaný za šéfredaktora zahraničných programov v ČST v Bratislave a napokon riaditeľom ústredia novinárskych informácií v Prahe. Tým sa moja oficiálna novinárčina skončila, ale písať som neprestal. Externe som spolupracoval celých šesť rokov s Hospodárskymi novinami, kde som kaž- dý druhý štvrtok publikoval v rubrike „Dnes píše...“ aktuálne komentáre k vývoju ekonomicko-politickej situácie vo svete a doma. Dnes sa okrem hlavného poslania v pracovnom zaradení vo vrcholovej pozícii produkčného podniku venujem písaniu článkov do viacerých periodík, spravovaniu môjho webového portálu a šíreniu dobrého mena podniku, našej krajiny a ekonomickej diplomacii.
Etapa vědecká
MM: Kde je podle vás nejvyšší hodnota vědy pro společnost? Mluvíme o potřebě aplikovaného výzkumu, máme ale podle vás v Evropě dostatečně proaktivní vědce, kteří obstojí v celosvětovém srovnání (s Japonskem, USA, Singapurem, Tchaj-wanem, Jižní Koreou, Čínou…)?
Prof. Kassay: Najprv ale musím zdôrazniť odlišnosť prostredia a spoločenského usporiadania a tým aj podielu vedy v jednotlivých krajinách. Nazdávam sa, že vysoko erudovaných vedcov máme aj u nás, v SR a ČR. Veľa energie sa míňa v riešení medziľudských vzťahov. Namiesto spolupráce aj s mimovedeckým okolím sa do vzťahov medzi skutočnými osobnosťami vkrádajú nežiaduce ľudské vlastnosti, zášť a nepokoj. Veda v zmysle znalostí by mala byť živným koreňom pokroku, a to nielen pokroku samotnej vednej disciplíny, ale aj pokroku osobnosti ako takej, osobnosti vnímajúcej túžby a želania aj konkurentov a vnímania sveta v jeho existencii. Rovnako aj zachovania zodpovedajúcej spoločenskej ekológie a čistého svedomia. Dokonca tvrdím, že vnútorné existenčné prostredie musí postupne získať status svetovosti. Bez vedy ani nemožno úspešne podnikať.
Etapa podnikatelská
MM: Není u nás stejně jako na Slovensku nikoho, kdo by neznal Horalku nebo Tatranku, za jejichž věhlasem stojíte právě vy. Co bylo na tehdejším rozhodnutí zprivatizovat Pečivárne Sereď a Figaro Trnava nejtěžší? Uzdravovat nemocnou firmu, nebo ji vystavět na zelené louce? Co byste při pohledu do zpětného zrcátka nyní upřednostnil?
Prof. Kassay: Veda sama o sebe má svoju osobitosť v chápaní zmyslu ľudského diania a potreby vložiť sa do tvorby nových postupov. Je preto logické, ak riešiteľ volí cestu novú, vlastnú, aj s možnosťami zbaviť sa návykovej minulosti a dať priechod vlastnému presvedčeniu, samozrejme pri dostatočnom poznaní skutočného stavu a možnosti racionálneho zdôvodnenia skúmaného objektu. No nie vždy je to možné. Pokiaľ ide o Pečivárne Sereď, od samého rozhodnutia vstúpiť do procesu privatizácie nastúpila veda, a to v posúdení skutočného stavu objektu a vo vypracovaní privatizačného projektu, ktorý v rámci medzinárodnej súťaže medzi 17 firmami zvíťazil. V skutočnosti mi bolo jasné, že fabrika je zastaralá a nezodpovedá svetovému štandardu, a tak bolo nevyhnutné nastúpiť na postupnú cestu modernizácie. Rozhodnutie, či budovať nový podnik alebo sa boriť s množstvom nových návykov a zastaralými strojmi a zariadeniami, sa udialo pred 27 rokmi. Až po vysporiadaní sa s bankami a Fondom národného majetku otvorilo novú cestu dosahovania úrovne podniku svetovej triedy.
Etapa edukační
MM: Své podnikatelské zkušenosti jste mj. vtiskl do fenomenální pentalogie Podnik a podnikání, kterou jste tvořil téměř 20 let a integroval jste do ní několik podnikatelsko-vědeckých disciplín. Dají se moudrosti a zkušenosti vyčíst z knih? Kde hledat inspiraci pro své podnikání? Jakou roli ve stávajícím vzdělávání hrají univerzity?
Prof. Kassay: Edukačné systémy používané univerzitami a vysokými školami ponúkané formou dištančného vzdelávania nie sú priamo prepojené s vedeckou a produkčnou sférou. Podniky využívajúce automatizáciu vďaka digitalizácii a informatizácii môžu ponúknuť svoje poznatky aj špecialistov z praxe formou univerzitných modulov priamo zo slovenského podnikateľského prostredia. Treba si uvedomil, že v súvislosti s ekonomickými otázkami je žiaduce vidieť rozvoj edukačných systémov so systémami nielen výslovne ekonomického charakteru. V súčasnosti ide predovšetkým o prežitie. Rozhodnutie, ako sa vyrovnať s pozostalosťou pandémie, je vlastne najdôležitejšie. Tu by mala zaujať rozhodujúci vplyv veda! Podnikatelia pochopili, že ide o kardinálnu zmenu a že je potrebné uspôsobil konečné záujmy a prispievať k potrebným riešeniam.
Tejto oblasti venujú maximálnu pozornosť na všetkých stupňoch riadenia aj Ministerstvá hospodárstva a iné rezortné útvary. Vzdelávajú sa na základe poznatkov z praxe a to ich posúva ďalej. Majú lepší cit pre potreby produkčných podnikov a inštitúcií a pre vyhľadávanie príležitostí kooperácie a prepojenia s ekonomickou diplomaciou v zahraničí. Zároveň tak šíria a propagujú národné materiálne produkty a duševné produkty v podobe publikácií alebo iných artefaktov. Pochopiteľne, ako a s kým takto napredovať, nemá svoju definíciu. Kde sú ale zdroje napredovania? Aj pokiaľ ide o duševné produkty, nestačí napr. knihy písať, nestačí ich ani čítať, ani študovať ich nestačí, treba ich včleňovať do života, do spoločenskej praxe! Až keď sa duševné produkty využijú, až vtedy sú knihy užitočné!
Tieto otázky sa týkajú aj iných štátov, nielen Slovenska a Česka. Našťastie už pri písaní pentalógie Podnik a podnikanie som pochopil, že napríklad ani americkú odbornú literatúru nie je možné používať v našich podmienkach. Amerika, Slovensko i Česká republika sú veľmi rozdielne, iná je letora, iné podmienky, iní ľudia, všetko je iné. Preto je v tejto situácii dôležitá komunikácia a sila/priebojnosť tejto komunikácie. Komunikačná zručnosť rozhoduje o tom, kto napreduje. Kto udrie po stole, ešte neznamená, že má pravdu!
Etapa diplomatická
MM: Kam se podle vás posunula Evropa? Co spatřujete za benefity Evropské unie, kde jí naopak ujel vlak?
Prof. Kassay: Pozitívna zmena nastala. Je zrejmé, že globálna ekonomika stráca na hod-
note, lokálne trhy padajú a zajtrajšok živnostníkov, menších podnikov i korporácii je ne-
istý! Na vzniknutú situáciu sa treba pozerať z nového pohľadu. Nekonečný rast a nezmy-
selná metrika zisku v prvých dňoch od zavedenia núdzových opatrení utrpeli takmer 20% prepad o nadhodnotenie, o ktorom sme vedeli, ale ostala tu ešte veľká tenzia. Európska únia, jej možnosti a súčasné rozpory sa stávajú miestom povážlivých nezhôd v nazeraní na jej funkcie a budúcnosť. Ak už mám povedať svoj názor, uvediem aj východiská, ktoré ho formujú. Technika, ekonomika a vedecká autorská tvorba ma vedú k filozofii vnímania sveta, môjho vlastného spôsobu života a môjho podielu na zlepšovaní kvality života. Ten spočíva vo výsledkoch produktov mojej duševnej práce, vedenia pracovných procesov v podnikaní a vo vlastnom prínose v oblasti ekonomickej diplomacie. V počiatočnom štádiu, keď bol vydaný prvý zväzok pentalógie Podnik a podnikanie, som oslovil vedúce osobnosti na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR s návrhom na spoluprácu v šírení verifikovaných, širšie využiteľných ekonomických výsledkov. Vďaka tejto spolupráci sa pentalógia Podnik a podnikanie už uplatňuje aj v zahraničí na školách pre diplomatov a je k dispozícii študujúcim v knižnici ministerstva. Tiež na zahraničných ambasádach, kde sme v spolupráci s MZVaEZ SR už urobili viacero prezentácií na slovenských ambasádach a vy-
sokých školách. Ide vlastne o prezentáciu aktivít ekonomickej diplomacie, ktorá je zaradená aj vo vládnom programe ako jedna z priorít spoločenského napredovania. Od roku 2017, keď som publikoval Antológiu, sa toho veľa zmenilo. Na môj terajší názor sa pýtali pri mojej prezentácii na Univerzite svetového hospodárstva a diplomacie v Taškente. Uviedol som, že nie som spokojný s tým, že sa EÚ oslabila o jednu krajinu – Spojené kráľovstvo. Spojené kráľovstvo bolo vždy krajinou, ktorá v EÚ presadzovala racionálnejšiu, konzervatívnejšiu ekonomickú politiku a aj z tohto dôvodu bude v EÚ veľmi chýbať. Čo sa týka budúcnosti vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva, som veľmi pesimistický. Nastane a už aj nastal pokles obchodnej výmeny a pokles politických vzťahov.
Etapa filantropa
MM: Stal jste se úspěšným člověkem, vaše jmění dosahuje astronomických výšin. Přesto stále pracujete od rána do večera. K tomu jste odjakživa zarytým sportovcem. Je o vás známo, že svůj denní harmonogram máte rozdělený do půlhodinových bloků. Jak to, že se nedostavuje přirozená únava, kde se po tom všem u vás bere ta neustálá energie a chu posouvat věci dopředu?
Prof. Kassay: Mám ľudí rád a rád pomôžem, ak je to opodstatnené. Často ale počujem na adresu podnikateľov mnohé nelichotivé názory: „Má, nech dá!“ Ospravedlňujem sa, ale ani výrok o majetku dosahujúcom astronomické výšiny neobstojí. Aj mnohí vedci si myslia, že som bohatý, a očakávajú podporu, akési finančné prilepšenie. Napriek tomu, že mám za sebou roky tvorivej spolupráce a na organizáciu vedeckého života a veľkých konferencií v európskej dimenzii som vynakladal vlastné zdroje, napriek tomu, že z mojich vedeckých produktov sa dnes vyučuje napríklad aj vo Fínsku, Estónsku a v krajinách strednej Ázie, slovenská vedecká komunita ma jednoducho medzi seba neprijíma. Mnohí očakávajú priamu finančnú podporu. Neuvedomujú si, že nič nepadne z neba, že podnik, ak sa má modernizovať a napredovať, má obrovské úvery, ktoré musí splácať bankám a že vznikajú neúmerné náklady v podobe odvodov a vstupov decíznej sféry do podnikania. Napriek obrovskej záťaži sa musím postarať hlavne o zamestnancov podniku, ktorí sú nosnými činiteľmi napredovania. Dnes je však situácia hlavne v produkčných podnikoch veľmi napätá a podniky musia sústrediť zdroje na prežitie v zložitom prostredí trhovej konkurencie. V zásade najradšej dávam ľuďom znalosti pretavené do odborných publikácií. Kto sa nad tým trochu hlbšie zamyslí, vidí, že môj vklad do vedy prinajmenšom v európskom meradle spočíva, počnúc od prvého pozviechania sa z platieb Fondu národného majetku, v tvorbe a vydávaní odborných publikácií a metodík na základe vlastnej podnikateľskej skúsenosti, aby aj iní mohli dosiahnuť rozvoj a napredovať. Ak si predstavíme, čo stojí čo len preklad pentalógie do piatich jazykov, narátame milióny, hradené z vlastných zdrojov. Takisto šírenie dobrého mena Slovenska, ale aj Českej republiky, kde som s podnikaním začínal, je mimoriadne nákladné, a to bez jediného centa podpory z decíznej sféry. Väčšinu svojho osobného imania som vlastne vložil na podporu šírenia znalostí a tým aj európskej spoločnej produkčnej platformy.
MM: Vážený pane profesore, velice vám děkuji za podnětnou rozpravu a přeji do dalších let jen to nejlepší, a hlavně pevné zdraví.