Vyrovnanie technickej nerovnosti – digitálny príspevok

Pezinok 5.3.2021. Medzinárodné centrum vzdelávania – INTERCEDU a.s., okrem doplňujúcej výučby v oblastiach špecializovaných na riadenie ako disciplíny univerzálneho významu, vedeckých trendoch v oblasti informatiky, matematiky, fyziky, chémie a ďalších prírodných vied sa v spolupráci s Inštitútom duševnej práce zaoberá aj digitálnym príspevkom pre základný a stredný stupeň výučbových ustanovizní. Kooperácia spočíva v systematickom pokrytí všetkých vrstiev vzdelávacieho procesu s možnosťou výberu nových možností riešenia dlhodobých problémov v školstve.



Digitálna transformácia podľa Petra Andreánskeho


Proces, kedy konkrétna škola započne cestu vlastnej zmeny za pomoci systémového nástroja „digitálny príspevok“ a myšlienke „prepojenia teórie a praxe zajtrajška“. Predstavuje okruhy nevyhnutných úprav alebo zmien vedúcich k schopnosti vytvoriť prostredie výchovno-vzdelávacieho procesu tak, aby deti prirodzene rozvíjali vlastnú osobnosť, kreativitu, kritické myslenie a schopnosť viesť dialóg.


Získaním týchto skúseností pretavených do vedomostí a zručností, postojov i kompetencií dokáže dieťa v kolektíve autonómne riešiť vzniknuté situácie a reálne sa podieľať na kvalite výsledku. Je potrebné sa stotožniť so skutočnosťou, že škola nemôže vlastniť technológie, pretože tým sa viaže k starostlivosti k nej, čo môže uberať čas a prostriedky. Totiž napredovanie v priestore technológií je natoľko rýchle, že zastaranie prichádza vo veľmi krátkom čase a teda je reč o krátkodobých produktoch.


Preto koncept služby je najjednoduchším spôsobom, ako by školy dokázali mať cyklicky modernizované zariadenia, zabezpečenú starostlivosť o ne a tým by sa nadobudol priestor vlastnej kvalitnejšej prípravy pre získavanie skúseností. Technológie neodzrkadľujú spoločenský status, ani neslúžia ako investičný artikel, sú to len nástroje slúžiace konkrétnym spôsobom a zefektívňujú nevyhnutný čas venovaný práci.


Digitálny príspevok – Inštitút duševnej práce


Digitálny príspevok definuje platbu k prospechu konkrétnej osoby v rozsahu nevyhnutnom pre dostupnosť služby zabezpečujúcej nasledujúce základné okruhy:


1. hardvér podľa definovaných požiadaviek konkrétnej vzdelávacej inštitúcie,

2. poistenie zariadenia,

3. servisné služby viažúce sa na funkčnosť zariadenia a konektivitu do internetu v rozsahu nevyhnutnom pre primerané užívanie.


Digitálny príspevok predstavuje nástroj, ktorý musí byť garantovaný (zákonom), ale nie povinný.



Prečo je Digitálny príspevok jedinečnou príležitosťou?


Zmeny v prístupe ku vzdelávaniu (zmena prípravy úloh pre deti s prítlakom na tri okruhy):


1. vlastný duševný rozvoj,

2. sociálne zručnosti,

3. minimálne technické zručnosti)


• odstráni výhovorky typu „Nemám na čom! Nemám ako!“

• zjednotí softvérové užívateľské a komunikačné prostredie, odstráni rôznorodosť súborových výstupov

• zefektívni vzdelávací proces z pohľadu zladenej technickej vybavenosti (výkon a časový rámec pre spracovanie zadania)

• elegantná forma znižovania investičného dlhu školstva

• prestane byť cieľom vlastnenie technológie, pretože technológie nereprezentujú sociálny status, ale nástroj

• zlepší vzťah v prostredí škola – učiteľ – rodič (dieťa)

• školy prestanú byť cintorínmi zastaraných technológií

• racionalizuje vzťahy naprieč dotknutými entitami (ministerstvo – zriaďovateľ – škola).



Ako zrealizovať a aktivovať príspevok?


Na to, aby školské zariadenie mohlo dospieť k čerpaniu „digitálneho príspevku“ musí podstúpiť vlastný vnútorný „technologický audit“, kde pedagogický zbor vyhodnotí softvérové nároky podľa pravidla – najnáročnejšieho softvéru používaného v procese vzdelávania v študentskej licencii zadarmo. Po následnej zhode musí prejsť súzvuk triednych učiteľov s rodičmi detí, aby rozumeli pripravovanej transformácii školy. Až potom môže škola postúpiť k ďalšiemu kroku.



Ako ďalej?...


Vznikla nevyhnutnosť reflektovať na súčasný stav v prostredí vzdelávania s priamou schopnosťou absolventov uspieť v pracovnom prostredí dneška, zároveň berieme na zreteľ nepredvídateľnosť technologického napredovania, kde je nevyhnutné zmeniť paradigmu výchovno-vzdelávacieho procesu tak, aby sme dokázali deti viesť k nasledujúcim základným zručnostiam alebo postojom: tvorivosť, emocionálna inteligencia, analytické myslenie, rozvoj myslenia s aktívnym učením, rozhodovanie, úsudok, komunikačné zručnosti, schopnosť viesť, kultúrna inteligencia, technologické zručnosti, schopnosť prijať zmenu. K tak rozsiahlej zmene je potrebné mať splnené základné predpoklady:


1. dostupnosť technológií v prostredí detí a pedagógov,

2. metodiku odkrývajúcu základnú logiku vytvárania myšlienkových konštrukcií a ich pretavenia do funkčných úloh pre študentov,

3. pedagogický zbor schopný zmeny postoja k vzdelávaniu v zmysle úzkej medzipredmetovej kooperácie a

4. racionalizovanie vzťahových diagramov v prostredí jednotlivých dotknutých ministerstiev, zriaďovateľov, zamestnávateľských stavovských organizácií a samotných škôl.


Celá myšlienka spočíva v uchopení vlastnej príležitosti a pomocou podporného nástroja získajú vlastnú cestu k sebazdokonaľovaniu. Školy prechádzajú vlastným technologickým auditom, nastavením pedagogického zboru v rovine „myslite inak“ a vytvorenie podnetného, kvalitného a odborného prostredia, kde deti dokážu získavať potrebné skúsenosti, ktoré pretavujú či už do postojov, kompetencií alebo zručností.