Pezinok 10.3.2021. Spoločenský pohyb je závislý od informačného vplyvu na tých, ktorí udávajú „rozlet“ a na tých, ktorí na tieto informácie reagujú. Ak to veľmi zjednoduším, ľudia chcú mať svojich vodcov a zároveň sa chcú prejaviť a smerom k vodcom vysielajú odozvy rôzneho stupňa kvality a významu. Idey, myšlienkové ponory v širokých súvislostiach v rámci štátneho usporiadania a medzištátnych zoskupení, dohôd a záujmov reprezentujú demokraticky zvolení ústavní činitelia. Keďže udávajú „tón“ k napredovaniu, je žiaduca komunikačná kontinuita s podnikmi a inštitúciami, kde sa vytvárajú nové hodnoty. Nemalo by byť ničím zvláštne, ak vodcovia a manažéri podnikov sa stretávajú s vodcami spoločnosti, t. j. reprezentantmi štátu a navzájom sa informujú o plnení spoločensky významných úloh. Teda ide o priamy informačný transfer a mediálne sledovanie obsahu diskutovaných riešení. Podľa môjho názoru prinesie to veľa obom stranám.
Vzdelávanie nemôže byť všade rovnaké. Nemožno ani odpozerať rozličné systémy, či možnosť disponovania právnou subjektivitou príslušnej inštitúcie. Už aj preto nie, že každá krajina má svoje osobitosti, iné zázemie, iné podmienky využitia daného, povedzme aj zahraničného systému vzdelávania a napokon inú úroveň potenciálnych užívateľov systému ako celku. Pýtam sa, pokiaľ sa zaoberáme vzdelávaním, či máme vlastný názor na to, čo by nášmu školstvu pomohlo. Rád by som totiž vyvrátil jeden veľký omyl, ktorý sa neustále opakuje na rôznych fórach v tlači, a vystúpeniach a diskusiách pedagógov. Tzn. že by mal byť jednotný systém vzdelávania, ten najlepší z najlepších. Treba si uvedomiť, čo je dané pre jednu krajinu, nemusí byť tým najlepším riešením pre inú krajinu.
Považujem za dôležité rozlíšiť, čo by malo byť spoločné, európske a čo by malo vo výučne ostať národným. Je zvláštne, ako hlboko je v ľuďoch zakotvený predpoklad, že pre život je najlepšie dosiahnuť čo najvyššie vzdelanie. Zdá sa, že už sa prekonáva kritický bod túžby po vzdelaní. „Európa a svet čelia zvýšenému dopytu po vzdelaní a na splnenie cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je dosiahnuť 40% podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním, je potrebné zabezpečiť aj väčšiu ponuku. Odhaduje sa, že do procesu vysokoškolského vzdelávania bude do roku 2030 zapojených 414 miliónov študentov, takže nepružnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy by neumožnila naplniť tieto potreby.“ [1]
Nemám nič zásadné proti európskemu systému, ale je to plošný prístup, odstupňovaný podľa stupňa vzdelania rovnaký pre všetkých. Ale aby som bol dobre pochopený, moje tvrdenie neznamená potláčanie existencie iných systémov, pretože existujú a v mnohých prípadoch sa ráta aj s existenciou odlišných spôsobov a v odlišnom časovom režime, keď boli v daných podmienkach užitočné a viedli k dosahovaniu čiastkových cieľov. Tiež bolo potrebné reagovať na požiadavky a spôsob ich uplatnenia v praxi.
Veľkým problémom je príprava mladých ľudí na zvládnutie remesla. Hitom sa stalo duálne vzdelávanie. Študentmi v plnej miere závislými od štátneho rozpočtu a štátom riadených škôl, zatiaľ čo v tom istom čase sa podniky stali neschopnými stredné odborné učilištia podporovať. V súčasnosti je za všeobecné školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie, vysokoškolské vzdelávanie a odborné ďalšie vzdelávanie zodpovedné Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Zverejňuje vzdelávacie programy, ktoré predpisujú obsah vzdelávania a výchovy v školách a odborných školách. Školy vyvíjajú na tomto základe svoje učebné osnovy. Odborné vzdelávanie sa na Slovensku poskytovalo až do reformy v roku 2008 na stredných odborných školách, stredných odborných učilištiach a odborných učilištiach v minimálne dvojročných programoch. Na stredných odborných školách môže byť dosiahnutý v troj-, štvor- alebo päťročných programoch vyšší stupeň vzdelania v danom prípade v kombinácii s maturitou.[2]
V terciárnej rovine existujú niektoré predpísané postupy odborného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania, ktoré sa uskutočňujú na stredných školách, napríklad minimálne dvojročné špecializované vzdelávanie, ktoré je ukončené s „Absolutoriumexamen“ – (schvaľovacou štátnou skúškou) alebo „Higher professional programms“ (vyššie odborné programy), ktoré trvajú minimálne tri roky a končia takisto s „Absolutoriumexamen“.[3] Aj tieto typy vzdelávania majú prevažne školský charakter.
V curriculu strednej odbornej školy sú podchytené základné predpisy na podiely teoretického a praktického vyučovania, ktoré sa od seba odlišujú podľa príslušného študijného odboru. Výsledok je taký, že napr. v trojročnom vzdelávaní v odvetví kovospracujúceho priemyslu je naplánovaných 48% času vyučovania vymedzených na praktický výcvik, pričom v päťročnom študijnom odbore v oblasti mechatroniky (päťročné vzdelávanie vrátane maturity) je to približne 27%. K tomu je tu ešte určitý počet voľných vyučovacích hodín, ktoré môžu školy autonómne využiť. Ak to prepočítame, mohol by sa podiel praktického výcviku v kovospracujúcom odvetví zvýšiť na 60%.[4]
Na Slovensku existoval do roku 1989 – vtedy ako súčasti Československa – funkčný systém duálneho učňovského vzdelávania, ktorý následkom spoločenských, politických a hospodárskych zmien zanikol. Na základe rastúceho nedostatku odborných pracovných síl v súčasnosti, a to najmä vo výrobe, a súčasne vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí sa predpokladalo v nasledujúcich rokoch opäť zavedené duálne vzdelávanie.
Ambicióznym cieľom bola skutočnosť, že už v roku 2015 by mohlo byť začaté učňovské vzdelávanie podľa nového modelu. K tomu by mali byť – na základe skúseností úspešných systémov duálneho vzdelávania (najmä v Rakúsku, v Nemecku a vo Švajčiarsku) – definované faktory úspešnosti funkčného duálneho učňovského vzdelávania, vyvinuté modely realizácie pre etablovanie týchto základných elementov v cieľovej krajine a sprevádzané pri konkrétnej implementácii, čo by malo v zmysle transferu know-how prispieť k etablovaniu systému duálneho učňovského vzdelávania NEU na Slovensku /systém NEU s dvoma miestami pre vzdelávanie, teda podnik a škola, pričom vzdelávanie sa koná prevažne v podniku/. Je však potrebné zohľadniť, že je nereálne a ani sa nezdá byť zmysluplné vykonať kompletný transfer systému napr. z Rakúska na Slovensko. Systémy vzdelávania vznikli za určitých a úplne odlišných daností a v inom historickom kontexte. Nie je ich preto možné len tak transferovať. Pri otázke etablovania duálneho systému NEU musia byť preto nielen zohľadňované existujúce štruktúry a tradície príslušnej cieľovej krajiny – v tomto prípade Slovenska – , ale celé učňovské vzdelávanie musí z týchto štruktúr vychádzať, už len z toho dôvodu, aby boli prekonané možné výhrady a prekážky v rámci tradičného systému. Je to proces, ktorý si vyžaduje svoj čas.
[1] http://www2.statpedu.sk/buxus/generate_page.php_page_id=1214.html
[2] https://www.minedu.sk/data/att/5842.pdf
[3] https://www.minedu.sk/data/att/5842.pdf [4] https://www.minedu.sk/data/att/5842.pdf