Bratislava 25.5.2023. Stretnutie Alumni klubu bývalých členov Predsedníctva Slovenskej akadémie vied v Malom kongresovom centre v Bratislave otvoril profesor Štefan Luby prezentáciou na tému 70. výročia založenia Slovenskej akadémie vied (SAV). Zdôraznil významná míľniky za obdobie existencie SAV, ktoré sa zapísali do histórie. Predstavil osobnosti vedy, vzdelávania a politiky podieľajúce sa na rozvoji akadémie. Ako bývalý predseda SAV zhodnotil investície a rozvoj akadémie od začiatku milénia do dnešných dní.
Profesor Štefan Luby sa vo svojom príhovore ďalej venoval zastúpeniu a činnosti Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu (EAVU) a aktivitám spojeným so slovenskými členmi EAVU. Pripomenuli sa významné konferencie, ktoré boli organizované v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach ako Tolerancia v spoločnosti, Nová Európa a iné. Prítomní sa ďalej oboznámili s aktuálnymi projektami, ktoré sú aktívne a podieľajú sa na nich aj významné osobnosti zo Slovenska.
Profesor Štefan Luby a docent Branislav Peťko počas príhovoru k účastníkom stretnutia
Na záver príhovoru profesor Luby pripomenul významné výročia členov Alumni klubu za ostatné obdobie a gratuloval aj docentovi Branislavovi Peťkovi k jeho okrúhlemu výročiu.
Prítomným sa formou krátkeho príspevku prihovoril aj prezident Nadácie na podporu vedy a vzdelávania, profesor Štefan Kassay.
Ak to nezoberieme doslovne, človek nedýcha iba pľúcami, ale takrečeno celým telom. Človek nie je iba strojárom alebo iba filozofom… Ale je tvor mysliaci, túžiaci po sebarealizácii a povedzme si na rovinu aj po ocenení morálnou, či osobitnou peňažnou odmenou, uznaním jeho kvalít a jeho spoločenskom uznaní. Musím si teda vyjasniť zmysel svojho žitia, svojej existencie, cieľov a túžob. A za tým všetkým je filozofia života, prienik cieľov a zámerov do človečenského vnútra, a z neho odvodené naprogramovanie sa daným smerom. Filozofia je tak motorom a zároveň akcelerátorom osobného i spoločenského bytia. Neodporúčam nič konkrétne, pretože sme každý iný a každý sám si musí nájsť svoju cestu brodiac sa životným labyrintom. Chcel by som aby úsilie nás všetkých našlo spoločné snaženie, spoločný cieľ. Aj iní odborníci, ktorí sa podujmú do šírenia vedy a aktivít podporujúcich vedu, mohli byť zapojení do úsilia, ktoré vyvíjajú všetci. Spolu s Vami, vedcami ako človek tridsať rokov pôsobiaci v podnikateľskej praxi aj ako človek zasnúbený s vedou, súbežne s poctivým podnikaním som túžil sa zapojiť do aktivít Slovenskej akadémie vied. Poznáme sa mnohé roky. Viete o mne, že roky som túžil po vedeckej kariére. O úrovni smerujúcej k naplneniu mojich túžob dokumentujú, predovšetkým pentalógia Podnik a podnikanie, napokon aj trilógia o ekonomickej diplomacii. Naše nedávne stretnutie na zámku v Smoleniciach odhalilo nielen pripravenosť na šírenie diel a osobných profilov z pohľadu prínosov pre vedu a svet poznávania a oddanosť Vašej práci. Mnohých z Vás ocenila aj moja Nadácia na podporu vedy a vzdelávania. Ukázala sa však aj moja fyzická indispozícia. Zdá sa, že som prepracovaný. Verím však, že to prejde. V knihe profesora Štefana Lubyho – Naša národná akadémia som na strane stošesťdesiatdva našiel údaj, že som vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied – VEDA vydal päťdesiaťpäť titulov z toho dvanásť zväzkov pentalógie Podnik a podnikanie v piatich jazykoch. Celkový počet vydaných autorských titulov v Slovenskej akadémii vied je 17 800 strán. Moje úsilie bolo ocenené v roku 2012 Cenou Slovenskej akadémie vied za organizačnú a publikačnú činnosť a šírenie dobrého mena Slovenskej akadémie vied.
Symbolické sošky Oscarov
Docent Branislav Peťko prítomných uvítal a vyjadril radosť, že po štyroch rokoch sa opäť obnovili stretnutia Alumni klubu P-SAV po pandémii. Pokračoval v predstavení významných osobností, ktoré za posledné štyri roky dosiahli významné jubileá.
Symbolickú sošku Oscara slovenskej vedy si ako prvý prevzal prof. Ing. Tomáš Bleha, DrSc. za hlavnú úlohu vo filme „Osemdesiat rokov života.“ Najzávažnejšim prínosom prác profesora Blehu je využitie metód počítačového modelovania zložitých makromolekulových systémov ako podkladu pre interpretáciu ich materiálových vlastností a biologických funkcií. Je spoluautorom monografie, dvoch rozsiahlych kapitol v monografiách, vyše 70 publikácií uverejnených v CC časopisoch a okolo 100 ďaľších príspevkov. Pedagogicky pôsobi hlavne na FCHPT STU. Venuje sa vedecko-organizačnej činnosti v rôznych funkciách v SAV (1992-98 podpredseda) i mimo SAV. Vedecká činnosť T.Blehu sa orientuje na fyzikálnu chémiu polymérov a príbuzných materiálov. Získal originálne poznatky v oblasti stereochémie a štatistiky makromolekúl, molekulovej termodynamiky polymérov a makromolekulovej biofyziky. Významná časť týchto výsledkov bola publikovaná v najprestížnejších časopisoch v oblasti polymérnej vedy. V poslednom období sa venuje skúmaniu elasticity polymérnych materiálov a separácie a transportu makromolekúl v pórovitých prostrediach.
Ďalším oceneným bol prof. Ing. Milan Hronec, DrSc. je významnou osobnosťou v oblasti katalýzy a organickej technológie. Od nástupu na fakultu intenzívne spolupracoval s praxou a výsledkom jeho výskumu je viacero patentov a technických realizácií z oblasti petrochémie a neskôr z oblasti technológie výroby chemických špecialít. V súčasnosti sa venuje katalytickej konverzií biomasy a jej primárnych produktov na chemikálie, motorové palivá a vodík s využitím najmä nano-štrukturovaných katalyzátorov. Výsledkom jeho výskumu je viac ako 100 patentov, vyše 80 projektov riešených pre prax a v rámci grantov, viac ako 80 prednášok na konferenciách, vyše 180 vedeckých prác, na ktoré je viac ako 1000 citácií s h-indexom 20. Zastupuje Slovensko v Európskej federácií katalytických spoločností a vo Svetovej asociácii katalytických spoločností. Na fakulte pôsobí od roku 1978, od roku 1997 ako profesor. Pod jeho vedením dokončilo diplomové práce viac ako 80 študentov a viac ako 25 študentov obhájilo titul PhD. V jeho laboratóriách pôsobilo a pôsobí na krátkodobých pobytoch viacero študentov zo zahraničia – z Európy či Ázie. V rokoch 1990- 1993 zastával funkciu prodekana pre výskum a v rokoch 1994-2000 funkciu dekana FCHPT.
Treťou ocenenou osobnosťou je prof. Ing. Ivan Chodák, DrSc. je komplexnou vedeckou osobnosťou s významnými výstupmi v širokom spektre činností. Možno ho považovať za vedca patriaceho v oblasti výskumu polymérov na Slovensku medzi špičku a súčasne známeho a uznávaného na popredných pracoviskách na celom svete. Vo svojej vedeckej práci sa venoval predovšetkým modifikáciám biodegradovateľných plastov, kde bol priekopníkom výskumu týchto materiálov na Slovensku. Druhou dôležitou oblasťou jeho vedeckého záujmu boli viacfázové systémy s polymérovou matricou, najmä oblasť nanokompozitov. Uznanie jeho vedeckej činnosti na Slovensku možno dokumentovať významnými oceneniami, na získanie ktorých je kľúčové posúdenie vedeckých výstupov, ako získanie titulu DrSc., vymenovanie za profesora, zvolenie za člena Učenej spoločnosti SAV a v neposlednom rade udelenie Zlatej medaily SAV, ako najvýznamnejšieho ocenenia SAV. Medzinárodné uznanie sa odzrkadľuje v početných spoluprácach so zahraničnými pracoviskami vrátane riešenia projektov EÚ, frekventované pozvania na vystúpenia na medzinárodných konferenciách a pozvania do organizačných výborov a medzinárodných poradných výborov konferencií. Popri významnom základnom výskume, ktorého výsledkom je viac než 150 publikácií a vyše 1 600 citácií, prof. Chodák viaceré výsledky patentoval a aplikoval v praxi. So svojimi spolupracovníkmi je autorom 19 patentov (z toho štyri sú majetkom zahraničných firiem), z ktorých jeden sa realizoval a jeden je v štádiu realizovania. V roku 2013 mu Centrum vedecko-technických informácií SR udelilo Cenu za transfer technológií na Slovensku ako inováciu s najväčším potenciálom na uplatnenie v praxi. Tento výsledok je spoločným dielom Ústavu polymérov SAV a Fakulty Chemickej a potravinárskej technológie STU, bol patentovaný v EÚ a ďalších 8 krajinách mimo Európy a podľa patentu sa pripravuje výroba materiálu na báze biodegradovateľných plastov na Slovensku. V posledných rokoch sa ťažisko spolupráce presúva čoraz viac na riešenie projektov v rámci rozličných výziev. Vo všetkých projektoch pôsobí/pôsobil ako zodpovedný riešiteľ slovenského partnera. Profesor Ivan Chodák je nositeľom Veľkej zlatej medaily Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania.
Symbolickú cenu „tokajského jubilejného moku“ odovzdal docent Branislav Peťko aj prof. Ing. Viktorovi Smieškovi, CSc., významnej osobnosti Ústavu elektrotechniky FEI STU — Fakulta elektrotechniky a informatiky STU — Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Druhú cenu tokajského jubilejného moku získal Dr.h.c. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc., popredný predstaviteľ slovenskej a európskej urológie, vedec a vysokoškolský pedagóg.
Prof. Ing. Viktor Smieško, CSc.
Dr.h.c. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.
Profesor Štefan Luby pri príležitosti životného jubilea odovzdal docentovi Branislavovi Peťkovi symbolického Oscara. Medzi najvýznamnejšie výsledky vedeckej práce docenta Peťka je vytvorenie školy pre komplexný výskum prírodne ohniskových bakteriálnych a protozoárnych nákaz prenášaných kliešťami na Slovensku: originálne poznatky o výskyte, ekológii, epidemiológii a epizootológii pôvodcov lymskej boreliózy, anaplazmózy, babeziózy, hepatozoonózy zvierat na Slovensku; dôkaz vplyvu klimatických zmien na šírenie sa kliešťov a kliešťovej encefalitídy do horských oblastí Slovenska. Docent Branislav Peťko je nositeľom Veľkej zlatej medaily Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania.
Docent Branislav Peťko a profesor Štefan Luby odovzdali symbolického Oscara aj PhDr. Dagmar Podmakovej, CSc. pri príležitosti životného jubilea. Študovala na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave a po absolvovaní štúdia pracovala ako odborná tajomníčka pre divadlo a film a pre prácu s mladými umelcami na Zväze dramatických umelcov, aj ako tajomníčka - špecialistka pre organizáciu celoštátnych podujatí na Zväze československých dramatických umení. V rokoch 1978 - 1982 bola tiež redaktorkou hudobného vydavateľstva OPUS. A v rokoch 1990 - 1992 pracovala ako výkonná novinárka, zástupkyňa slovensko-talianskej obchodnej komory, aj v oblasti poradenstva v kultúre, ekonomike, vydavateľskej činnosti, prekladateľka z ruštiny a angličtiny. Od roku 1992 pôsobí v Kabinete divadla a filmu SAV ako vedecká pracovníčka, výkonná redaktorka časopisu Slovenské divadlo, ktorý osem rokov aj viedla. Od roku 1995 zastávala pozíciu zástupkyne riaditeľa Kabinetu divadla a filmu SAV. Vo vedeckej práci sa PhDr. Podmaková venuje dejinám novšieho slovenského filmu a drámy, divadelnej kritike, inštitúciám slovenského profesionálneho divadla, kultúrnej politike, rozhlasovému dramatickému umeniu a ruskému divadlu. Absolvovala niekoľko študijných pobytov v Ruskej federácii, Litve, Estónsku aj v Nemecku.
Docent Branislav Peťko pripomenul aj jubileá ďalších kolegov a členov Alumni klubu P-SAV.
Ing. Viliam Novák, DrSc.
Program stretnutia ďalej pokračoval prednáškou profesora D.h.c., prof., MUDr. Jána Slezáka, DrSc., FIACS na tému H2 - molekulárny vodík - vznik, vývoj a budúce poslanie vodíkovej medicíny. Prítomných oboznámil s najnovšími výsledkami v oblasti molekulárneho vodíka. Spoločným menovateľom väčšiny kardiovaskulárnych ochorení sa v poslednom čase ukazuje oxidačný stres, ktorý vzniká v dôsledku dyshomeostázy medzi reaktívnymi formami kyslíka (ROS) a antioxidačným systémom. Produkcia voľných radikálov, ku ktorej dochádza čiastočnou redukciou kyslíka, môže rýchlo premôcť endogénny antioxidačný systém bunky. To spôsobuje poškodenie lipidov, proteínov, DNA a RNA a celkové poškodenie buniek, ktoré je možné zmierniť rôznymi antioxidantami. Ich použitie sa však v humánnej medicine nestretlo s očakávaným efektom. Molekulárny vodík (H2) poskytuje, vďaka svojim jedinečným fyzikálnym a chemickým vlastnostiam, množstvo výhod na zmiernenie oxidačného stresu. H2 môže byť lepší ako konvenčné antioxidanty, pretože môže selektívne redukovať •OH radikály pri zachovaní dôležitých ROS, ktoré sa inak využívajú na normálnu bunkovú signalizáciu. Okrem toho má H2 mnoho biologických účinkov, vrátane antioxidačných, protizápalových, antiapoptických a signalizačných. H2 dosahuje tieto efekty nepriamou reguláciou prenosu signálu a génovej expresie, z ktorých každý zahŕňa viacero signálnych dráh a ich vzájomnú komunikáciu. Keap1-Nrf2-ARE, signálna dráha, ktorá môže byť aktivovaná prostredníctvom H2, hrá zrejme rozhodujúcu úlohu pri regulácii redoxnej rovnováhy buniek, metabolizmu a indukcii adaptačných reakcií proti bunkovému stresu. H2 tiež ovplyvňuje komunikáciu medzi regulačnými mechanizmami autofágie a apoptózy. Pleiotropné účinky molekulárneho vodíka na rôzne proteíny, molekuly a signálne dráhy môžu aspoň čiastočne vysvetliť jeho takmer univerzálny pluripotentný preventívny a terapeutický potenciál.
D.h.c., prof., MUDr. Ján Slezák, DrSc., FIACS
Záver stretnutia Alumni klubu bývalých členov Predsedníctva Slovenskej akadémie vied v MKC v Bratislave pokračovalo rautom a diskusiou na aktuálne témy, ktoré sú pertraktované v spoločnosti a majú vplyv na aktuálne problémy vedy, výskumu a v neposlednom rade aj školstva.
Slovenská akadémia vied si v roku 2023 pripomína 70. rokov od prijatia zákona o SAV, ktorý definoval jej základy a podobu, v ktorej existuje až dodnes. Svoje významné jubileum si akadémia pripomenie viacerými podujatiami. Ústredné oslavy sa uskutočnia v Bratislave 23. a 24. júna 2023.
„SAV vznikla v atmosfére silného sovietskeho vplyvu. Tým bola ovplyvnená jej štruktúra a aj zameranie. Za 70 rokov sa však ukázalo, že to nepredznamenalo jej fatálnu deformáciu. Našťastie sa dnes SAV radí úrovňou aj zameraním k štandardným európskym vedeckým inštitúciám,“ zdôrazňuje pri príležitosti výročia Slovenskej akadémie vied jej predseda Pavol Šajgalík.
Počas siedmich dekád prekonala akadémia množstvo míľnikov a historických okamihov. Viaceré z nich si pripomenie v piatok 23. júna 2023 na slávnostnom matiné v Novej budove SND. „Budeme mať príležitosť spomenúť si na predošlých 70 rokov Slovenskej akdémie vied a vyzdvihnúť našich kolegov a kolegyne, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o jej rozvoj. Verím, že to bude dôstojným upriamením pozornosti na SAV ako najdôveryhodnejšej štátnej inštitúcie a jednak ako vedeckej organizácie, ktorá produkuje vedu v tej najvyššej kvalite, minimálne v stredoeurópskom priestore,“ dodáva P. Šajgalík. SAV bude podujatie streamovať aj pre verejnosť, živé vysielanie bude dostupné na YouTube kanáli SAV.