Pezinok 5.4.2021.
Po koľký raz v živote si kladiem zdanlivo nezodpovedateľné otázky, ktoré sa napokon stali skutočnými riešeniami?
Univerzum je pre nás nekonečným priestorom realizácie produktov ducha i produktov materiálnym.
V dni sviatočné býva dostatok času na prebudenie sa z letargie a nešťastných okamihov, ktoré postihli človeka v živote. Čo sa to len deje? Pohromy rôznorodej povahy a dôsledkov dali o sebe vedieť svojim hrmotom, opakovanosťou, premenou hrdo sa týčiacich klenotov výtvorov ľudstva mnohých generácií na hromady sutín bez úžitku. Akoby edukačná hrozba v podobe zemetrasení, povodní, vnášajúcich strach zo zajtrajška. Môžeme dumať, za čo tá odplata v podobe epidémie koronavírusu, za čo tie dôsledky. Reakcia človeka? Nie vždy adekvátna, často obchádzajúca svoj vlastný podiel viny na zničujúcom koristníctve zemegule, ktorá je jeho vlastným existenčným základom. Koľko len nárekov, i zneucťujúcich výrokov som začul čo len v ostatné dni? A tak sa opytujem sám seba, i celého sveta, opytujem sa i neživých, ale hlboko výpovedných pamiatok mysliacich predátorov každej doby, známych i neznámych, žijúcich si svoj život, brániacich a presadzujúcich svoje ideály, ľudí žijúcich v skromných podmienkach a pokore, ľudí zmierených s daným stavom a nie celkom primeranými životnými podmienkami, ale s uvedomením si, aké kedy kto napáchal škody a hriechy na prírode a medzi ľuďmi, svojimi blížnymi, nádejou, že všetko sa môže obrátiť v dobro.
Opytujem sa aj tých nespokojných, večne bažiacich za voľačím, čo by upokojili ich predstavy a túžby, prospešné iba im samým alebo i ľudí, ktorí by sa radi podieľali na kladení dlaždíc budúcej cestičky, možno časom i magistrály napredovania a voľby životnej cesty smerom k vzdelávaniu, pochopeniu toho, čo všetko sa na tejto planéte odohráva a čo môže viesť k blahu ľudstva. Naporúdzi mám aj jednu z možných odpovedí: Komunikujme, poznávajme, snažme sa pochopiť zákony bytia a prispejme k spoločenskému dobru svojimi znalosťami, zručnosťami a šírením dobra a pokory.