Pezinok 20.1.2021. Už to odznelo, ale s vedomím absolútnej dôležitosti to zopakujem tak často, ako často to bude potrebné, až pokým sa to nestane osvojeným, dobre mysleným a užitočným sloganom! Sú zásady, ktoré si treba uvedomiť od samého začiatku podnikateľských ambícií. V prvom rade, či budem podnikať sám alebo sa rozhodnem pre rodinné podnikanie, či si mienim založiť svoj podnik a prizvať do spoluvlastníctva skupinu známych odborníkov v danej oblasti. Prípadne, či mienim vstúpiť ako nový podielnik do podniku, ktorý už existuje. Ako budúci podnikateľ musím zvážiť vlastné sily a byť schopný posúdiť aj svoju možnú budúcu podnikateľskú perspektívu. Navyše, ak sme sa dvaja spoločníci rozhodli spolu podnikať, stávame sa nositeľmi spoločnej idey, požiadavky komplementárnosti vlastných schopností pre spoločnú vec a spoločné ciele, zachovania dôvery a vernosti podobne, ako je to v dobrom manželstve.
Ako podnikať?
Koľko sa len nazbiera počas života skúsenosti, ak sa človek dá na podnikateľskú dráhu? Ak chce podnikať sám, musí sa pripraviť na nekonečné štúdium predpisov, nových zákonov. Musí sa orientovať v nekonečných, navyše meniacich sa okolnostiach nielen v celospoločenskom zmysle, ale aj s kontroverznými názormi okolia, najbližšie nevynímajúc.
Napredovanie v podnikaní
Bezpodmienečne si vyžaduje súhru spoločníkov. A ak je to akciová spoločnosť, je to ešte náročnejší, spôsob podnikania. Proces, ktorý na jednej strane poskytuje možnosti rozvoja na širšej báze spoluúčasti aj pri väčšom počte zainteresovaných, na druhej strane s rastom počtu akcionárov môže byť tvorivou bázou rozvoja aj pre multiodvetvové a viacpreriezové podnikanie. V mnohých prípadoch pri existujúcich úspešných podnikoch s ručením obmedzeným, často začínajúcich so špecifikami rodinných firiem, je nevyhnutné napredovať vplyvom rozvinutejších osobných vzťahov.
Aký spôsob podnikania je najlepší?
Na takú otázku, priznám sa, nedokážem jednoznačne odpovedať. Skúsil som jedno i druhé. Skúsil som podnikanie aj pod vedením zahraničného majiteľa. Každopádne, žiadne poctivé podnikanie nie je med lízať. Dnešná pandemická situácia dáva o tom tisíce svedectiev. Podniky, ešte nedávno prosperujúce, skrachovali. Mnohé sú udržiavané iba z posledných síl, mnohé nemajú šancu „sa vyhrabať“ z existujúcich zložitostí a tmolia sa v záľahe problémov. Zdôrazňujem ale skutočnosť, že najdôležitejším faktorom spoločného podnikania je súhra spoločníkov, resp. akcionárov.
Akcionári, Predstavenstvo a Dozorná rada
Ešte zložitejšie bývajú vzťahy medzi akcionármi a výkonným vedením spoločnosti, resp. vrcholovým vedením podniku. Je tu ale ešte jedna závažná okolnosť. Rozdiely v mentalite a osobnostnom vývoji priamych účastníkov podnikania, predovšetkým cit pre mieru v napätých situáciách, nepodľahnutie vábivým ponukám a nezapájane sa do štruktúr, ktoré by bázické podnikanie mohlo narušiť. Žiada sa ale aj istá miera tolerantnosti, dokonca veľkorysosti vo vzťahoch medzi podnikateľmi v nepredvídaných situáciách. Osobnostný vývoj, či zmena uznávaných hodnôt podnikateľov môžu narobiť nepríjemnú šarapatu. Za najhorší jav okrem finančného správania sa, považujem privlastňovanie si zásluh, ktoré mu nepatria, či už upútavaním na seba samého, nielen blízkeho okolia, ale aj v medzinárodných kruhoch vrátane. V prípadoch rozhodovania sa v rozličných komisiách, dokonca vyvolávaním falošného vedomia vzhľadom na skutočný vklad do podnikania navyše. Takéto správanie, ak prerastie kritickú mieru únosnosti, smeruje k rezignácii alebo rozpadu vzťahov, prípadne aj zbavenie sa podnikateľskej účasti, hoci aj prosperujúcej podnikateľskej spoločnosti.
Tridsať rokov vlastných skúseností
Často sa mi stáva, že ľudia sa ma opytujú, ako je to možné? Ako sme vlastne mohli celé takmer 30 ročné obdobie spolu existovať? Firmy sa rozpadávajú a vaša firma neustále napreduje? [1] Z firmy lokálneho typu sme sa stali nadnárodnou korporáciou a naše výkony za ostatné dve desaťročia sa rok čo rok zvyšovali, o čom je ľahké sa presvedčiť prezretím výročných správ, uverejňovaných na Internete, prípadne aj v knihe „Kocky sú hodené“ [2], ktorá je dostupná širokej čitateľskej verejnosti.
Dnes je najdôležitejšie prežiť
Dnes, po rokoch podnikania so svojim spoločníkom, dnes spoluakcionárom „fifty-fifty“ už môžem hovoriť o tom, čo je to spoločné podnikanie. Nie je to ľahké, každá podnikateľská dvojica je inakšia. Človek by preto nemal byť už od počiatočných úvah o spoločnom podnikaní naivný a nahovárať si, že sme priatelia a všetko pôjde ako po masle, predsa sa roky poznáme a rozumieme si. Rozpory a spory ale treba riešiť bezodkladne. Aspoň tak to vidím s odstupom rokov.
Niektoré veci nás ale zastihli nie celkom pripravených a nemysleli sme ani na možné riziká
Chceli sme spolu podnikať, tak sme sa do toho hrnuli [3]. Voľačo sme si „odskákali“ v zahraničnej firme, spájala nás aj nespokojnosť so správaním sa nášho anglického šéfa. Zdalo sa nám, že vieme, ako na to. Založili sme si spoločnú firmu nazvime ju predbežne Kassay - Jakubec. Nie náhodou sa nás iní podnikatelia opytujú, ako je to vlastne pri toľkých aktivitách a odlišných záujmoch možné, že sme sa doteraz nerozišli? Moja odpoveď je jednoduchá a viem ju zaradiť do troch bodov:
1. Podnikáme, pretože chceme presadiť každý z nás svoje záujmy, spoločne podnikať, aby sa naplnili naše sny a túžby, aby sme sa postarali o svoj spoločný podnik a aby sme boli šťastní aj vďaka svojmu úsiliu a pracovitosti.
2. Nie sme tu ale sami. Podnik to nie sme iba my, v prvom rade musíme nájsť synchróniu v správaní sa nás, ako akcionárov k vrcholovému manažmentu, zladiť aj ich záujmy s našimi záujmami a potrebnú slobodu v rozvíjaní podnikania vo väzbe so strategickými požiadavkami akcionárov.
3. Uvedomiť si, že každý rozpor nás zdržiava, berie nám energiu a vždy je malicherný oproti požiadavke podniku / korporácie ako celku. Nepokoj väčšieho rozsahu škodí podniku, dokonca aj nám samým a každý „neprekonateľný“ konflikt vyžadujúci súdne konanie by bol oveľa väčšou stratou, ako je očakávaný výnos.
[1] Dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Zloženie Dozornej rady I.D.C. Holding, a.s.: Dr.h.c. mult. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc. – predseda, Ing. Viera Tomaníková – člen, Ing. Juraj Niedl – člen. Ďalšie podnikateľské a nepodnikateľské aktivity: Vedec a ekonomický diplomat, zakladateľ podniku KassayInvest, a.s. (spoluzakladateľ a spoluakcionár /50%/ I.D.C. Holding, a.s), prezident Nadácie na podporu vedy a vzdelávania, člen Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu, známy dlhoročný spolupracovník SAV, autor vedeckej, populárno-vedeckej tvorby, komentátor (Hospodárske noviny počas šiestich rokov pôsobenia), autor webových portálov www.kassay.eu ; www.neweurope.sk ; www.kassaybooks.com autor a spoluzakladateľ (95%) International Centre of Education, a.s. - INTERCEDU - www.intercedu.com a ďalšie.
[2] Pozri www.kassaybooks.com .
[3] Môj spoluakcionár /Jakubec/ sa akosi samozrejme stal „výkonným“ riaditeľom. Prijal som rolu „mysliteľa“ a vypracoval som stratégiu začínajúcej firmy. Aj naše povahy boli úplne rozdielne. Staval som sa do role vyžadujúcej dlhodobé postoje a rozvážnosť. Môj spoločník sám o sebe hovoril, že je „hráčom“ a že mu to vždy napokon vychádza. Po čase, popri našej už prosperujúcej spoločnej korporácii založil aj viacero menších firiem. Podnikateľské portfólio spoluakcionára: v minulosti spoluvlastnil lyžiarske stredisko Jasná Nízke Tatry. Dnes je majoritným investorom v Damian Jasná Hotel Resort & Residences. VEGUM a.s.; majiteľ licencie na kaviarne Coffeeshop Company pre štyri krajiny v strednej Európe. Okrem toho je spoluakcionárom najväčšieho slovenského producenta cukroviniek, spoločnosti I.D.C. Holding, a.s. Moja /Kassay/ vnútorná potreba ma ťahala k ďalšiemu vzdelávaniu a tak som sa postupne presadil aj v oblasti vedy a vzdelávania a zapojil som sa aj do ekonomickej diplomacie. Veľa času som venoval štúdiu a zvyšovaniu vlastnej kvalifikácie, môj spoločník zase veľa cestoval a spoznával svet.
[4] Záver je jednoduchý: mať dobrú vôľu a mnohé nevidieť, nepočuť, byť ústretový, pestovať vzájomné pochopenie a hľadať jeden v druhom oporu. Veriť sebe navzájom, vyhovieť si maximálne ako je to bežné, rozumieť si s vrcholovým manažmentom a napredovať spoločnými silami. Môj spoločník, neskôr spoluakcionár Ing. arch. Pavol Jakubec, mimochodom – mladší o 17 rokov, sa orientoval predovšetkým na rozširovanie svojej podnikateľskej aktivity, kde som nemal žiadnu účasť.