Pezinok 6.7.2022. Profesionálne pamäti autora vyšli v roku 80. výročia Slovenskej akadémie vied a umení a ako ouvertúra k roku 2023, kedy si pripomenieme 70. výročie založenia SAV. Kniha má vedecký charakter, pracuje s poznámkovým aparátom, hojnými referenciami, menný register obsahuje takmer 1 000 osobností, príloha 120 obrázkov a fotografií. Recenzentom diela bol prof. Ján Slezák, kniha vyšla s podporou Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania.
Štefan Luby: Naša národná akadémia, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2022, 340 s., ISBN 978-80-224-1946-8
Kniha približuje udalosti v dejinách Slovenskej akadémie vied od roku 1981, kedy sa autor zapojil do riadiacich procesov v Akadémii. Je obrazom rozbúrenej doby, v ktorej SAV obhajovala svoju existenciu a v priebehu štyroch desaťročí sa rekonštituovala v zmenených politických a ekonomických podmienkach. Na uvedenej časovej osi sa čitateľ oboznámi s liberalizáciou pomerov v SAV koncom 80. rokov 20. st., s transformáciou po roku 1990, zložitou cestou k zákonu o SAV z roku 2002, obnovou infraštruktúry a prechodom ústavov SAV na verejné výskumné inštitúcie, ktoré dnes stoja pred výzvou realizovať prednosti novej formy. Z prierezových tém sa autor venuje lustráciám po roku 1990, vstupu našej vedy do štruktúr Európskej únie, formovaniu Učenej spoločnosti Slovenska, a i. Dielo obsahuje prvú edíciu Guinnessovej knihy SAV, približuje vznik galérie predsedov SAV, je okienkom do spoločenského a hudobného života v Akadémii, ponúka zbierku výrokov osobností vedy, anekdoty z vedy a školstva a ďalšie naratívne žánre.
Portrét zakladateľa SAVU Ľ. Nováka od ak. mal. Ľ. Hološku
Obsah publikácie
1. ÚVOD
2. NA ČASOVEJ OSI
2.1. Reformy a prestavba 1980 – 1989
2.2. Fázový prechod I. druhu 1989 – 1992
2.3. Fázový prechod II. druhu 1992 – 2001
2.4. Obdobie relatívnej stability 2001 – 2009
2.5. Obnova infraštruktúry 2009 – 2017
2.6. Transformácia 2017 – 2021
3. PRIEREZOVÉ TÉMY
3.1. Lustračný zákon
3.2. V legislatívnom labyrinte
3.3. Slovenská akadémia vied pri vstupe do Európskej únie
3.4. Slovenská akadémia vied a politika
3.5. Rozpočet, hodnotenie, akreditácia a významné výsledky SAV
3.6. Misia Štefánik
3.7. Guinnessova kniha SAV
3.8. Vyznamenania v SAV
3.9. Učená spoločnosť SAV a Slovenska
3.10. Európska akadémia vied a umení, Salzburg
3.11. Alumni klub členov Predsedníctva SAV
4. UMELECKÉ A NARATÍVNE ŽÁNRE
4.1. Galéria predsedov SAV
4.2. Busty a pamätné tabule
4.3. Koncerty v SAV
4.4. Slovenská akadémia vied vo výrokoch osobností a citátoch z dokumentov
4.5. Vtipy a anekdoty z vedy a školstva
4.6. Šibalstvá a roztopaše II.
5. SPOMIENKY NA ZÁVER
5.1. Moja sieň slávy a vďaky
5.2. Životopis autora
5.3. Záverečný účet
6. DOSLOV
7. MENNÝ REGISTER
Ukážky z publikácie
O písaní pamätí
V anglickej a írskej literatúre sa možno dočítať, čo nerobí gentleman okrem toho, že nehrá na gajdy. Nemal by ani písať pamäti, pretože tie sú podľa Oscara Wildea dielom autorov, ktorí neurobili nikdy nič, čo by stálo za povšimnutie. Maršal Pétain doplnil francúzsky pohľad – gentleman nepíše pamäti, pretože „písať pamäti znamená hovoriť zle o každom okrem seba“. Túto bariéru elegantne prekonal český prezident Miloš Zeman, ktorý ukázal, že zle možno písať aj o sebe. Jeho knihu Jak jsem se mýlil v politice to posunulo medzi bestsellery. Najdôležitejšie je teda nepodľahnúť nutkaniu zanechať budúcej generácii svoj zidealizovaný obraz. Tiež nesmieme presviedčať čitateľa, že o pamäti nás vytrvalo žiadalo okolie, až sme tomu tlaku podľahli.
Nová budova Biomedicínskeho centra v areáli SAV (zdroj: S. Pastoreková)
Ako vznikol názov knihy
Názov Naša národná akadémia siaha do roku 2000. Navštívil som vtedy ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského, aby som ho požiadal o určitú intervenciu. Naše úsilie presadiť konečne 12 rokov po revolúcii nový zákon o SAV vrcholilo, stále sa však vynárali prekážky. Minister to okamžite vybavil a povzbudil ma: Slovenská akadémia vied je národná inštitúcia, o jej budúcnosť sa netreba obávať.
V Bojnej sa našiel aj bronzový zvon vysoký 21,5 cm (zdroj: K. Pieta, Archeologický ústav SAV)
Z valných zhromaždení SAV pred rokom 1990
Akademik Ladislav Borecký, riaditeľ Virologického ústavu SAV, chcel mať riaditeľov s dostatočnou právomocou, najmä teraz, v čase uvoľnenej pracovnej morálky. Príliš demokratické voľby riaditeľov im k autorite nepridajú. Člen korešpondent Imrich Solík z priemyslu kritizoval dôraz na citácie. Ekonóm člen korešpondent I. Okáli sa posťažoval, že ťažkosti v národnom hospodárstve neubúdajú, skôr sa prehlbujú. Prebiehajúci ekonomický experiment je schopný zaviesť proces prestavby hospodárskeho mechanizmu do veľmi plytkých vôd. Zacitoval z básne B. Brechta o komunizme: Je to prostá vec, čo sa ťažko robí. A tautologicky dodal, že... „on je ťažký a zložitý, lebo je veľmi zložitý“. V osloveniach sa objavili už aj milí hostia, kolegovia, nielen súdružky a súdruhovia.
Busta patróna SAV, M. Bela, od ak. soch. A. Ilečka
Rozpočet na rok 1993 a akreditácia
Rozpočet SAV na rok 1993 bol prvý nechcený darček novému Predsedníctvu SAV: 450 mil. Kčs bolo iba 55 % rozpočtu roka 1990. A to už mala SAV iba okolo 5 000 pracovníkov, prvá tisícka odišla počas obdobia predsedu L. Machu. Ďalšie znižovanie stavu sa dalo dosiahnuť iba znížením rozpočtu ústavov na základe ich výkonnosti. Evaluácia prebehla na jeseň 1992. Ústavy boli na základe výsledkov rozdelené do štyroch kategórií. V kategórii A sa umiestnilo 16 pracovísk, v B – 27, v C – 11, v D – 7. Takto odstupňované ústavy dostali rozpočet 90, 80, 70 a 60% predošlého roka. Vzhľadom na výpovedné termíny a odstupné pri reorganizačných opatreniach boli ústavy so 60% rozpočtom odsúdené na zrušenie, k čomu aj došlo s výnimkou Ústavu počítačových systémov SAV. Predsedníctvo SAV vyhovelo odvolaniu riaditeľa Ladislava Hluchého s tým, že výrazne zvýšia úroveň samofinancovania cestou európskych projektov. Ústav sa neskôr stal v tomto ohľade jedným z najúspešnejších v SAV.
V metropole východu koncertovala Akadémii Štátna filharmónia Košice
O 21 rokov neskôr
Koncom roka 2014 dosiahla SAV nasledujúce parametre: mala 575 doktorandských študentov, v rokoch 2009 – 2014 obhájilo na pôde SAV hodnosť DrSc. 43 uchádzačov, počet pracovníkov bol 3 142, z toho 1 136 v príspevkovej sfére, rozpočet spolu so štrukturálnymi fondmi prekročil 130 mil. €, počet článkov v časopisoch kategórie Current Contents bol 1 415 a počet indexovaných citácií 29 000.
Vedecký servis SAV s celoštátnou pôsobnosťou
V novom tisícročí argumentovala Akadémia pri obhajobe svojich potrieb aj vedeckým servisom, ktorý zahrnoval nasledujúce aktivity:
• národná sieť seizmických staníc, monitoring zemetrasení,
• monitoring jadrových skúšok v rámci účasti SR na CTBTO (Organizácia zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok),
• národný onkologický register,
• bratislavský register placentárnych zárodočných buniek,
• slovenská zbierka kvasiniek,
• špeciálne lekárske diagnostické metódy,
• magnetická databáza na nastavenie leteckých navigačných prístrojov,
• program Encyclopaedia Beliana,
• záchranný archeologický výskum,
• starostlivosť o štátny jazyk a budovanie Národného korpusu slovenského jazyka.
Zo spolkovej večere Učenej spoločnosti Slovenska v roku 2019
Z Guinnessovej knihy SAV
Súčasťou publikácie je prvá edícia Guinnessovej knihy SAV, z ktorej vyberáme:
SAV navštívilo alebo ňou bolo vyznamenaných v jej doterajšej histórii 17 laureátov Nobelovej ceny.
Najstarším prístrojom v SAV je seizmograf Mainka z roku 1912, ktorý dodnes pracuje.
Najproduktívnejší vedci v SAV dosahujú do 12 000 citácií a majú Hirschove indexy v rozmedzí 45 – 55.
Najväčší počet obletov Zeme v službách SAV vykonal I. Bella, slovenský kozmonaut, ktorý v rámci misie Štefánik riešil projekty SAV na stanici MIR, počet obletov bol 96 vo výške 324 až 352 km (perigeum/apogeum).
Na observatóriu na Skalnatom plese namerali r. 1965 nárazovú rýchlosť vetra 283 km/hod.
Slovo na záver
Náš literárny dejateľ Alexander Matuška pred takmer štyridsiatimi rokmi napísal: „…moderná spoločnosť platí nepomerne viacej za to, že niekto prerazí stredom, alebo zbehne po krídle a „vystrelí“ či dá dokonca gól, ako za niečo napísané.” A veda sa tiež píše. Dokonca niektoré jej odbory sa iba píšu. Vyzerá to tak, že cesta, ktorú máme pred sebou, je omnoho dlhšia ako tá, ktorú sme už prekonali. Koniec-koncov, vesmír sa stále rozpína. Na druhej strane veda sa teší dôvere verejnosti, čo môžem doložiť konkrétnym postrehom pána Jána Koňarčíka, občana-pozorovateľa života z Kláštora pod Znievom, s ktorým roky korešpondujem. Začiatkom januára 2022 mi adresoval tieto vety: „Sme ako rozhádaná rodina... Treba sa obrátiť – zabudnúť na vlastné sebectvo...(Ale) bez vzdelancov, nositeľov hodnosti PhD., DrSc., bez profesorov a docentov by bola naša vyspelosť nižšia“.
Štefan Luby