Konferencia NEW EUROPE 2025

Bratislava, 26.11.2025. Medzinárodné centrum vzdelávania – INTERCEDU, profesora Štefana Kassaya, pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR a Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu zorganizovalo konferenciu NEW EUROPE 2025 v priestoroch hotela Sheraton. 

Príhovor profesora Štefana Kassaya ku konferencii NEW EUROPE 2025

Geopolitická situácia v Európe aktuálne prechádza významnými zmenami, ktoré ovplyvňujú jej bezpečnostnú, politickú a ekonomickú stabilitu, pričom kontinent čelí výzvam klimatickej zmeny, energetického prechodu a potrebe udržateľného hospodárskeho rastu. Udržanie globálnej konkurencieschopnosti si vyžaduje aplikáciu moderných technológií ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a sieťovanie podnikov, čo sú témy, ktorým sa venuje aj Medzinárodné centrum vzdelávania – INTERCEDU, a.s. Pri príležitosti konferencie NEW EUROPE 2025, ktorá nadväzuje na konferenciu spred deviatich rokov, a po pätnástich rokoch venovania sa ekonomickej diplomacii profesor Štefan Kassay vo vydavateľstve Professor, s.r.o. vydal trilógiu „Symbióza ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe“. Dielo profesora Štefana Kassaya komplexne opisuje diplomaciu v troch úrovniach priestor, procesy a realizácia.

Ing. Marek Trubač, moderátor konferencie NEW EUROPE 2025

„Ctené dámy a páni, hneď na úvod si položme otázku: Je Európa ešte stále tým ťahúňom svetového vývoja? Sme ešte konkurencieschopní?“, privítal účastníkov konferencie moderátor Ing. Marek Trubač.

Európa bola po stáročia centrom svetového diania. Od čias renesancie, kolonializmu a priemyselnej revolúcie, až po 20. storočie, určovali európske štáty smer politického, ekonomického aj kultúrneho vývoja. Starý kontinent disponoval silným priemyslom a vojenskou mocou, čo mu umožňovalo formovať globálne pravidlá podľa vlastných predstáv. Po druhej svetovej vojne, napriek oslabovaniu, sa Európa vďaka integrácii do Európskej únie a hospodárskemu rastu opäť stala jedným z pilierov západného sveta.

Ing. Andrea Krajčíková, PhD., sekcia zahraničnoobchodnej politiky a európskych záležitostí, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Dnes však Európa čelí realite, že jej dominantná pozícia sa postupne stráca. Globálne ťažisko sa presúva najmä do Ázie, kde rýchly rast Číny, Indie a ďalších štátov mení geopolitickú rovnováhu. Európske hospodárstvo rastie pomalšie, zápasí s demografickým úpadkom a technologický náskok sa znižuje. Kontinent je silne závislý od dovozu energií a kritických surovín, čo zvyšuje jeho zraniteľnosť v čase geopolitických napätí.

Vo vojenskej oblasti sa ukazuje výrazná závislosť od NATO, najmä od Spojených štátov. Mnohé európske krajiny dlhodobo podceňovali obranné výdavky a až súčasné konflikty v susedstve EÚ (Ukrajina!) - odhalili potrebu budovať vlastné kapacity a zvyšovať strategickú autonómiu.

Napriek týmto výzvam zostáva Európa dôležitým centrom inovácií, diplomacie a kvality života. Jej budúca sila však bude závisieť od schopnosti prehĺbiť spoluprácu, investovať do moderných technológií, posilňovať obranu a flexibilne reagovať na meniace sa globálne prostredie. Kým Európa kedysi formovala svet, dnes sa musí naučiť v ňom obstáť v tvrdej konkurencii.

Keď sme organizovali v roku 2016 prvú konferenciu NOVÁ EURÓPA / NEW EUROPE v Smoleniciach, Slovensko predsedalo Rade EÚ. A naša konferencia prirodzene hľadala odpovede na otázky súvisiace s rozširovaním Európskej únie, brexitom, migračnou vlnou, zmenou hospodárskych a sociálnych pomerov, bezpečnostnými rizikami i hrozbou terorizmu na starom kontinente. A to bolo pred 9 rokmi!

Dnes konferencia NOVÁ EURÓPA 2025 bude snažiť nájsť odpovede na tri základné témy: ekonomická diplomacia, moderné produkčné podniky a umelá inteligencia.

Konferencia NEW EUROPE 2025 otvoril príhovorom profesor Štefan Kassay. Nasledovali ďalšie príhovory zo záznamu od JUDr. Miroslava Lajčáka, PhDr. Petra Buriana, prof. Ing. Jána Košturiaka a ekonomickej diplomatky v Čínskej ľudovej republike PhDr. Lucii Škvareninovej, M.S.S., DBA.

Nasledovala prezentácia novej trilógie profesora Štefana Kassaya: Symbióza ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe prostredníctvom troch videí, ktoré podrobne opísali obsahovú štruktúru publikácií. Po prvý krát boli publikácie predstavené verejnosti ako komplexné dielo prepájajúce priestor, procesy a realizáciu s ekonomickou diplomaciou a šírením dobrého mena Slovenska prostredníctvom duševných a materiálnych produktov. Takmer pätnásťročné pôsobenie autora na poli ekonomickej diplomacie je v diele doplnené prípadovými štúdiami, ktoré faktograficky opisujú procesy a použité metodiky v nadnárodnej korporácii.

Hlavný program konferencie obsahoval prednášky na tri tematické okruhy ekonomická diplomacia v praxi, moderné produkčné podniky, Aplikácia umelej inteligencie v produkčnom prostredí.

Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc,

hlavný vedecký redaktor INTERCEDU

„Umelá inteligencia – socioekonomické súvislosti“

Prednáška profesora Štefana Lubyho poskytla komplexný pohľad na Umelú inteligenciu (AI). Začína sa prehľadom stručnej histórie AI a prognóz jej ďalšieho vývoja, pričom predstavuje priekopníkov tohto odboru. Následne sa venuje praktickým aplikáciám AI, konkrétne v oblasti investícií a jej využitiu v produkčnej sfére (priemysel, energetika), medicíne, doprave, obchode a turizme, ako aj vo výskume a vzdelávaní. Zároveň sa zaoberá témami ďalšieho rozvoja AI a jeho limitov a skúma potrebu a existujúcu regulačnú legislatívu pre AI. Celý prehľad smeruje k záverečnému zhrnutiu aktuálnych poznatkov o AI.

AI je konzervatívna a operuje na poli ktoré jej vymedzil človek. Je zrejmé, že idey podrobiť kritike ďalšie globalizačné tendencie, tak ako to urobil napr. ekonóm J. Stiglitz, nemajú v datacentrách takú frekvenciu výskytu, aby s nimi Chatbot počítal. V súlade s našimi predošlými závermi je zrejmé, že AI nepracuje s kategóriami ako je šťastie človeka. V kreovaní vysokokvalifikovaných profesií budeme na Slovensku znevýhodnení, vzhľadom na naše postavenie na chvoste inovatívnych ekonomík, a to aj vďaka tomu, že sme zdegenerovali výuku tvrdých disciplín, ako je matematika a fyzika.

Prof. PhDr. Michal Valčo, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave, Evanjelická bohoslovecká fakulta

 „AI, demokracia a vzdelávanie:Príprava lídrov pre konkurencieschopnú a stabilnú Európu“

Európa sa nachádza na križovatke hlbokých transformačných zmien, ktoré sú poháňané bezprecedentným technologickým pokrokom, najmä umelou inteligenciou (AI), a sprevádzané významnými geopolitickými posunmi. Kým je aplikácia AI, obzvlášť v produkčnom prostredí, nevyhnutná pre udržanie ekonomickej konkurencieschopnosti, jej širšie spoločenské dôsledky – vrátane potenciálneho vplyvu na demokratické procesy a celkovú stabilitu kontinentu – nesmú byť ignorované. Vo svojom príspevku Dr. Valčo argumentuje, že strategickou prioritou pre „Novú Európu“ musí byť integrácia vzdelávania o AI s jasným dôrazom na etické rámce a demokratické hodnoty. „Budúci lídri a občania Európy musia byť vybavení nielen technickými zručnosťami, ale aj kritickým myslením a etickou zodpovednosťou, ktoré sú nevyhnutné na navigáciu v komplexnom prostredí poháňanom AI. Bez tohto komplexného prístupu riskujeme podkopanie demokratickej odolnosti a dlhodobej konkurencieschopnosti nášho kontinentu,“ zdôrazňuje Prof. Valčo.

Mgr. Martin Luterán, M.Jur., M.Phil., D.Phil.

rektor Kolégia Antona Neuwirtha, Ivanka pri Dunaji

„Prečo je potrebná renesancia klasického vzdelávania v dobe AI“

Rektor Kolégia Antona Neuwirtha vystúpil s kľúčovou prednáškou na medzinárodnej konferencii NEW EUROPE 2025, ktorá sa zameriava na hľadanie nových vízií a inovatívnych riešení pre európsku produkčnú prax v kontexte čistej energie a konkurencieschopnosti. Rektor Luterán predstavil tému: „Prečo je potrebná renesancia klasického vzdelávania v dobe AI.“ Hoci konferencia hľadá cesty, ako pomôcť európskym podnikom udržať konkurencieschopnosť pri využívaní čistej energie, rektor Luterán upozornil na zásadný nedostatok v uvažovaní o technológiách: „Umelá inteligencia nám neprinesie nové vízie. Môže výrazne zvýšiť efektivitu a automatizovať procesy, ale skutočné, prelomové inovácie a vízie prichádzajú výhradne z ľudskej mysle, ktorá je formovaná hlbokým a uceleným vzdelaním.“ Rektor Luterán zdôraznil, že zmena musí prísť priamo zo vzdelávacej sféry: „Vzdelávanie nezlepšia politici, ale iba vzdelávatelia.“ Ako odpoveď na tieto problémy predstavil model klasického vzdelávania, ktorého cieľom nie je len prenos dát, ale formovanie celého človeka. Klasické vzdelávanie stavia na overených pilieroch západnej tradície a kladie dôraz na cnostné formovanie charakteru, osvojenie si logických nástrojov (trivium: gramatika, logika, rétorika) a na hlboké porozumenie kľúčovým dielam ľudstva. Kolégium Antona Neuwirtha, ktoré Mgr. Martin Luterán vedie, je na Slovensku priekopníkom tohto prístupu, pričom pripravuje mladých ľudí, aby boli nielen efektívni, ale predovšetkým múdri a zodpovední lídri pre 21. storočie.

Doc. Ing. Jana Piteková, PhD.

Katolícka univerzita v Ružomberku, podnikateľka, influencerka

„WORLD 2125 (Úvod do geoekonómie)“

Uznávaná a medzi študentmi obľúbená akademická pracovníčka Katolíckej univerzity v Ružomberku, podnikateľka a influencerka, predstavila svoju víziu budúcnosti a základy ekonomického myslenia na prestížnej konferencii NEW EUROPE 2025. Jej prednáška pod názvom „WORLD 2125 (Úvod do geoekonómie)“ sa sústredila na prepojenie ekonomickej teórie s každodenným životom a osobným rozhodovaním, pričom zaujala neformálnym a prístupným štýlom. Doc. Piteková sa vo svojej prezentácii zamerala na princíp, že jadrom ekonomiky je človek. „Využívam prvky beletrie, humorného nadhľadu, ako aj osobný prístup,“ uviedla. „Mikroekonómie (správanie sa jednotlivca, domácnosti, podniku) je prirodzene viac, pretože ju svojím správaním, rozhodovaním a konaním môžeme bezprostredne ovplyvňovať každý deň.“ Zdôraznila, že zatiaľ čo bežný človek má na makroekonomickú stabilitu minimálny vplyv, porozumenie makroekonomickým súvislostiam je kľúčové pre psychickú pohodu: „Keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli nestresovaniu sa z vecí, ktoré neovplyvním, nezmením a nestoja za to, aby som nimi zabíjala čas.“ V rámci mikroekonómie venovala viac pozornosti správaniu sa domácností než podnikom, pretože domácnosť je základná jednotka, ktorej súčasťou je každý jednotlivec. Cieľom prednášky bolo demystifikovať ekonomické pojmy a ukázať, že každý z nás je aktívnym a dôležitým hráčom v ekonomickom systéme prostredníctvom svojich každodenných, hoci zdanlivo malých, rozhodnutí.

Ing. Peter Hrapko

Intermodal Logistics Solution s.r.o.

„Horizontal intermodal transhipment HIT“

Ing. Peter Hrapko je konateľom a CEO spoločnosti Intermodal Logistics Solution s.r.o. a má rozsiahle predchádzajúce skúsenosti v logistike a na Ministerstve dopravy SR, kde pôsobil ako riaditeľ odboru stratégie dopravy. Je tiež majiteľom patentu na systém Horizontal Intermodal Transshipment (HIT). Pokračuje vo vývoji patentu HIT (Horizontálna prekládka intermodálnych prepravných jednotiek) a poskytuje rôzne analýzy a poradenstvo zamerané na využitie intermodálnej dopravy kombinácia cestnej, železničnej a vodnej dopravy v jednej prepravnej jednotke v logistike. Spoločnosť získala v medzinárodnej súťaži WeStart Entrepreneurial Investment Conference v Šanghaji cenu „The Excellence Award“ za systém HIT. HIT je patentovaný systém vyvinutý Ing. Petrom Hrapkom, určený pre horizontálnu prekládku intermodálnych prepravných jednotiek ako sú návesy, výmenné nadstavby alebo kontajnery. Tradičná vertikálna prekládka vyžaduje drahé a náročné portálové žeriavy a špecializované terminály. Systém HIT má za cieľ zjednodušiť a zefektívniť prekládku, najmä v situáciách, kde nie je dostupná bežná žeriavová technológia. Tým sa má zvýšiť konkurencieschopnosť, dostupnosť intermodálnej dopravy a ušetriť na energiách.

Ing. Roman Dvořák, FEng.

vydavateľ MM publishing, 1. viceprezident Inženýrské akademie ČR

„Evropa na hraně starého světa“

Európsky priemysel, najmä kľúčové strojárstvo a automobilový sektor, prechádza najväčšou štrukturálnou premenou za posledné desaťročia. V prednáške „Od euroatlantickej nadradenosti k neistote“ varoval Ing. Roman Dvořák FEng. pred stratou istoty, ekonomickým prepadom a fatálnymi chybnými krokmi, ktoré diskvalifikujú Európu z globálnej konkurencie.Podľa Ing. Dvořáka sa predvídateľnosť a garancia dlhodobého rastu vytratili a dominantným pojmom dneška je neistota. Tento posun symbolizuje rekordná vlna insolvencií, najmä v Nemecku, pričom aktuálny prípad firmy Kiekert (vynálezca centrálneho zamykania) je symbolom súčasnej reality. „Kedysi sme sa naivne domnievali, že Číňania zostanú 'po pás vo vode pri sadení ryže'. Namiesto toho sa aj vďaka nám naučili vyrábať prémiové autá, rovnako ako všetku high-tech produkciu,“ uviedol Dvořák, čím poukázal na historicky chybné podcenenie ázijských konkurentov. Dvořák poukázal na dramatický pokles ekonomickej sily EÚ: zatiaľ čo na prelome milénia ovládala EÚ zhruba štvrtinu svetovej ekonomiky (podobne ako USA), dnes je to len asi 15 %. „Najväčšiu zmenu zaznamenala Čína, ktorej podiel vzrástol z pôvodných 3 % na 16 %, a to predovšetkým na úkor Európy,“ uviedol Dvořák. Zároveň varoval pred nebezpečnou závislosťou, keďže Európa stráca kľúčové know-how – napríklad pri likvidácii európskeho oceliarskeho priemyslu a prepustení kompletnej výroby Číne.

Doc. PhDr. Marián Ambrozy, PhD., MBA

prorektor pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy, Vysoká škola  

medzinárodného podnikania ISM, Prešov

„Predstava Druckerovej koncepcie znalostnej spoločnosti v konfrontácii s lokálnym stavom úrovne vzdelávania“

Autor zastáva názor, že zatiaľ čo znalostná ekonomika už existuje, plnohodnotná znalostná spoločnosť je stále len víziou budúcnosti. Doc. Ambrozy konfrontuje túto predstavu s kritikou degradácie vzdelávania, ktorá je prítomná v mnohých krajinách a je nezlučiteľná s úsilím o vybudovanie znalostnej spoločnosti. Prednáška nadväzuje na myšlienky filozofov ako bol Heidegger, ktorý poukázal na miznutie všeobecne vzdelaného vedca v prospech špecialistu bez širšieho všeobecného vzdelania. Naproti tomu, Druckerova koncepcia zdôrazňuje, že pracovník so znalosťami by mal byť nielen všeobecne vzdelaný, presahujúc klasickú predstavu vedca, ale mal by disponovať aj dôležitými kompetenciami a mal by sa celoživotne vzdelávať. V kontexte integračných procesov vo vede, ktoré si vyžadujú interdisciplinárnych a multidisciplinárnych pracovníkov so znalosťami, štúdia dopĺňa Druckerov pohľad. Autor súhlasí s tým, že žiadna jednotlivá veda nemôže prevziať integračnú úlohu pre všetky vedy. Vyjadruje presvedčenie, že filozofia, hoci nie je vedou, má kompetenciu poskytnúť metateoretickú reflexiu vedy. Ideálny pracovník so znalosťami tak predstavuje kombináciu špecializovaného vedca a všeobecne vzdelaného intelektuála.

Doc. PaedDr. ThDr. Anton Lisnik, PhD.

oddelenie manažmentu chemických a potravinárskych technológií, STU BA

„Potreba transformácie vzdelávania na Slovensku v súlade s princípmi  Priemyslu 4.0“

„Potreba transformácie vzdelávania na Slovensku v súlade s princípmi Priemyslu 4.0“ poukázal na kritickú nutnosť systémovej zmeny vzdelávacieho prostredia. Priemysel 4.0 prináša zásadné zmeny v ekonomickej štruktúre, pracovných procesoch a požiadavkách na zručnosti, na ktoré súčasné slovenské vzdelávacie systémy, napriek svojej silnej technickej základni a priemyselnej tradícii, nie sú dostatočne pripravené. Prednáška analyzuje kľúčové medzery, ktoré bránia absolventom v plnom uplatnení sa na flexibilnom a digitálne prepojenom trhu práce. Transformácia nie je len o technologickej modernizácii škôl, ale predovšetkým o komplexnej zmene kultúry vzdelávania, kurikula, profesijného rozvoja učiteľov a posilnení partnerstiev s výrobným sektorom. Docent Lisnik identifikoval potrebu konkrétnych opatrení na úrovni kurikula, infraštruktúry, spolupráce medzi akademickým sektorom a praxou, ako aj v oblasti riadenia a financovania vzdelávania. Úspešná adaptácia Slovenska a celého regiónu V4 na výzvy Priemyslu 4.0 vyžaduje koordinované úsilie inštitúcií, škôl, firiem a miestnych komunít. Kľúčové je zabezpečiť stabilné financovanie, flexibilnú legislatívu a kultúru otvorenosti k experimentovaniu. Je nevyhnutné budovať ekosystém, ktorý umožní rýchle testovanie nových riešení, zabezpečí prístup malých a stredných podnikov k technológiám a súčasne udrží konkurenčné prostredie. Len tak môže Slovensko premeniť transformáciu vzdelávania na motor inovácií a udržateľnej konkurencieschopnosti v Európskej únii a vo svete, pričom svoju silnú priemyselnú históriu využije ako základ pre rýchlu digitálnu adaptáciu.

Mgr. Peter Ballon, PhD.

riaditeľ pre stratégiu a informácie, ŠVEC GROUP

„Dopady umelej inteligencie na biznis modely malých a stredných firiem v strojárstve a výrobe“

Ako ovplyvní umelá inteligencia (AI) budúcu konkurencieschopnosť kľúčového piliera našej ekonomiky – malých a stredných podnikov (MSP) v strojárstve a výrobe? Táto strategická otázka stála v centre pozornosti prednášky Mgr. Petra Ballona, PhD., riaditeľa pre stratégiu a informácie v ŠVEC GROUP, ktorá sa venovala „Dopadom umelej inteligencie na biznis modely malých a stredných firiem v strojárstve a výrobe“. Prednáška zdôraznila, že AI je pre MSP v súčasnosti nevyhnutnou strategickou témou. V kontexte, kde 99,8 % firiem v EÚ tvoria práve MSP a priemysel predstavuje chrbticu ekonomiky SR a ČR, je kľúčové pochopiť, či umelá inteligencia tieto podniky posilní, oslabí, alebo ich celkom obíde. Peter Ballon predstavil výsledky svojho menšieho výskumu, ktorého cieľom bolo preskúmať, ako AI ovplyvňuje inovácie v rámci biznis modelov priemyselných MSP v segmente výroby a strojárstva na Slovensku a v Českej republike. Výskum, založený na kombinácii odbornej literatúry, metódy Business Model Canvas a rozhovorov s tromi expertmi z praxe, dospel k záveru, že AI pôsobí na všetkých deväť prvkov biznis modelu, pričom jej vplyv je rôzne hlboký. Kľúčový poznatok bol, že AI prináša nielen úspory, ale predovšetkým ťahá hodnotu a inovácie vpred. V praxi sa dopad AI prejavuje napríklad zvyšovaním prevádzkovej efektívnosti a kvality produktu, prediktívnou údržbou a analýzou zlyhaní, inováciou produktov a služieb, a vznikom nových servisných či digitálne servitizovaných modelov. V oblasti zákazníkov AI umožňuje presnú segmentáciu a identifikáciu nových cieľových skupín, ako aj transformáciu vzťahu zo subdodávateľa na partnerstvo prostredníctvom automatizovanej a personalizovanej interakcie. Najrýchlejšie zmeny však AI prináša vo vzťahoch a kanáloch komunikácie so zákazníkom (napr. chatboty, virtuálni asistenti), vytvárajúc dilemu medzi rýchlosťou AI a potrebou dôvery a autenticity. Pre úspešnú implementáciu je nevyhnutné uvedomiť si, že jej jadrom nie sú len systémy, ale najmä ľudia, dáta a infraštruktúra. MSP často čelia problémom s nedostatočnými a neusporiadanými dátami, a preto potrebujú rozvíjať nové interné role a budovať partnerstvá s externými expertmi. Záver prednášky bol jasný: najväčšie riziko pre priemyselné MSP nepredstavuje samotná umelá inteligencia, ale nechať jej implementáciu na ostatných. Úspešné strategické riadenie v ére AI si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci stratégiu a biznis modely, firemnú kultúru, budovanie ekosystémov a plnú digitalizáciu.

Dr.h.c. doc. Ing. Juraj Wagner, CSc.

generálny sekretár, Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií

„Aktivity Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií“

Generálny sekretár Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií (ZPVVO), Dr.h.c. doc. Ing. Juraj Wagner, CSc., vystúpil na prednáške s témou „Aktivity Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií“. Vo svojom vystúpení priblížil poslanie, ciele a široké spektrum činností tejto dobrovoľnej, neziskovej a nezávislej záujmovej organizácie. ZPVVO združuje výskumné organizácie na Slovensku, ktorých primárnym predmetom činnosti je výskum, vývoj, vzdelávanie, certifikácia a súvisiace činnosti ako je projekcia, výroba, montáž a prevádzka zariadení. Hlavným cieľom Zväzu je dôsledne obhajovať záujmy svojich členov pri rokovaniach s orgánmi štátnej správy a inými inštitúciami, ktoré sa priamo dotýkajú prípravy strategických, koncepčných a rozvojových zámerov vedy, výskumu, inovácií a systému ich financovania, ako aj dôležitej prípravy mladej generácie pre prax v priemysle. ZPVVO zároveň zastupuje svojich členov pri príprave a prerokovaní výskumno-vývojových programov v rámci vednej, technickej a priemyselnej politiky s príslušnými štátnymi orgánmi a ich agentúrami. Nezanedbateľná je aj koordinačná funkcia, kedy Zväz koordinuje činnosť a spoluprácu s jednotlivými sektormi vedy a techniky pri tvorbe spomenutých zámerov a pri príprave a realizácii rozhodujúcich výskumných programov s agentúrami podporujúcimi vedu a výskum. Medzi ďalšie kľúčové aktivity patrí podpora rozvoja technickej normalizácie a jej harmonizácie s EÚ, koordinácia rozvoja skúšobníctva, metrológie a presadzovanie systémov kvality, ako aj podpora informatizácie a digitalizácie priemyslu, hospodárstva a verejnej správy SR. V rámci medzinárodnej spolupráce napomáha Zväz rozvoju vedecko-technickej kooperácie a rozvíja nástroje pre účasť svojich členov v medzinárodných programoch a organizáciách. ZPVVO sa aktívne podieľa aj na prognostických, koncepčných, analytických a výskumných činnostiach v oblasti vedy, techniky a inovácií v priemysle, a rovnako sa zúčastňuje tvorby a novelizácie právnych predpisov súvisiacich s činnosťou členov. Prostredníctvom zamestnávateľských zväzov a Republikovej únie zamestnávateľov SR Zväz presadzuje rozširovanie priamych a nepriamych nástrojov štátnej podpory priemyselného výskumu, vývoja a inovácií. Súčasťou jeho činnosti je aj zjednocovanie formulácií a cieľov vo sfére výskumu, vývoja a inovácií formou konzultácií, seminárov a konferencií, pričom v rámci interných aktivít zjednocuje záujmy a odstraňuje rozpory medzi členmi, neustále ich informuje o závažných poznatkoch a pôsobí v ich najlepšom záujme.

Prof. Dr. Klaus Mainzer, Dr.h.c.

prezident Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu

„Budúcnosť prostredníctvom odolných systémov, dynamiky a umelej inteligencie“

Prezident Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu, prof. Klaus Mainzer, vystúpil v Bratislave s kľúčovou prednáškou na tému „Budúcnosť na základe odolnosti, systémovej dynamiky a umelej inteligencie“. Prof. Mainzer, ktorý zablahoželal profesorovi Kassayovi k založeniu nového interdisciplinárneho centra, sa zameral na komplexné systémy, od dynamiky Zeme cez civilnú dynamiku až po digitálne nástroje. Zdôraznil, že komplexné systémy, ako napríklad samotná Zem alebo metropoly, sú otvorené a citlivé na lokálne poruchy, ktoré môžu viesť k destabilizácii a chaosu. Preto je nevyhnutné zameranie sa na odolné systémy, ktoré sa dokážu po narušení zotaviť. V kontexte súčasných výziev, vrátane klimatickej krízy a riadenia ekonomických trhov, je podľa Mainzera kľúčová politika systémov včasného varovania a krízového riadenia. Využitie umelej inteligencie (AI) vidí primárne v oblasti spracovania rozsiahlych dát, kde strojové učenie – inšpirované architektúrou ľudského mozgu a jeho neurónovými sieťami – umožňuje rozpoznávanie vzorov a zlepšovanie riešení. Prof. Mainzer kritizoval energetickú náročnosť klasickej von Neumannovej architektúry počítačov a navrhol prechod k neuromorfným výpočtom. Táto inovatívna prístup, realizovateľný pomocou memristorov, simuluje duálnu sieť mozgu s integrovaným procesorom a pamäťou, čím výrazne znižuje spotrebu energie a zabezpečuje udržateľnú umelú inteligenciu. Záverom svojej prednášky predstavil plán pre odolný zemský systém, ktorý zahŕňa dekarbonizáciu, udržateľný rozvoj (vrátane obehového hospodárstva) a digitálne nástroje na integráciu Cieľov udržateľného rozvoja OSN, pripomínajúc dôležitosť prispôsobivosti.

Mgr. Oľga Nachtmannová, PhD.

bývalá štátna tajomníčka Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže 

Slovenskej republiky

„Návrat k vzdelávaniu založenom na vedeckých základoch“

Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Mgr. Oľga Nachtmannová, PhD., dôrazne apeluje na nevyhnutnosť zásadnej zmeny v prístupe k národnému vzdelávaciemu systému. Svoj postoj sumarizuje pod heslom „Návrat k vzdelávaniu založenom na vedeckých základoch“, čím kriticky poukazuje na súčasné tendencie, ktoré podľa nej odvádzajú pozornosť od overených poznatkov a vedeckej metodiky. Dr. Nachtmannová zdôrazňuje, že budúcnosť a konkurencieschopnosť slovenskej spoločnosti a ekonomiky je priamo závislá od kvality vzdelávania, ktoré musí byť pevne zakorenené v racionálnom a vedecky overenom poznaní. Tento návrat k vedeckým princípom má zabezpečiť nielen hlbšie a trvalejšie vedomosti pre študentov všetkých stupňov, ale tiež posilniť kritické myslenie a schopnosť rozlišovať fakty od dezinformácií. Podľa jej slov je prioritou vrátiť do centrá vzdelávania dôraz na exaktné a prírodné vedy, ako aj na overené pedagogické metódy, ktoré preukázateľne vedú k excelentným výsledkom a pripravujú mladú generáciu na výzvy 21. storočia.

Medzinárodná konferencia NEW EUROPE 2025, usporiadaná Medzinárodným centrom vzdelávania – INTERCEDU pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR a Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu, potvrdila kritický moment, v ktorom sa Európa nachádza. Hlavnou témou, ktorá sa vinula celým programom, bola strata dominantnej globálnej pozície kontinentu, spomalenie hospodárskeho rastu, klesajúca konkurencieschopnosť v porovnaní s Áziou a zvýšená zraniteľnosť v čase geopolitických zmien a závislosti na kľúčových surovinách a energiách.

Konferencia, ktorá nadviazala na stretnutie spred deviatich rokov, sa sústredila na tri kľúčové piliere pre budúce obstátie Európy: ekonomickú diplomaciu, moderné produkčné podniky a umelú inteligenciu (AI). Významný priestor bol venovaný predstaveniu trilógie profesora Štefana Kassaya, „Symbióza ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe“, ktorá komplexne prepája teóriu s praxou.

V rámci hlavného programu odborníci jednoznačne identifikovali umelú inteligenciu ako nevyhnutnú hybnú silu pre udržanie ekonomickej konkurencieschopnosti, pričom zdôraznili jej aplikáciu v produkčnej sfére, logistike (patent HIT pre intermodálnu prepravu) a v inováciách biznis modelov, najmä pre MSP v strojárstve a výrobe. Avšak viacerí rečníci, vrátane prezidenta Európskej akadémie vied a umení, profesora Mainzera, upozornili na dôležitosť odolných systémov a potrebu prechodu k energeticky udržateľnej AI, napríklad prostredníctvom neuromorfných výpočtov.

Kľúčovým spoločným menovateľom pre riešenie európskych výziev bolo vzdelávanie. Rečníci kriticky poukázali na degradáciu vzdelávacích štandardov, ktorá je nezlučiteľná s víziou plnohodnotnej znalostnej spoločnosti. Bol zdôraznený návrat k vedeckým základom a etickým rámcom s cieľom formovať budúcich lídrov s kritickým myslením (klasické vzdelávanie), ktorí budú schopní sa orientovať v komplexnom prostredí poháňanom AI. Účastníci konferencie sa zhodli, že budúcnosť a sila Európy bude závisieť od schopnosti prehĺbiť spoluprácu, investovať do technológií, posilniť obranu a predovšetkým transformovať vzdelávací systém v súlade s princípmi Priemyslu 4.0, aby sa zo Slovenska a celého regiónu stal motor inovácií a udržateľnej konkurencieschopnosti.