Pezinok 17.9.2020. Našu budúcnosť sme si naprogramovali už pred mnohými rokmi. Každé vážne pochybenie zanechalo svoj odkaz v dnešku. V kontinuite života je preto len jedna cesta nadväzujúca na to, čo vieme, čoho sa vieme zbaviť, z čoho sa dokážeme poučiť. Pravda, nie je toho málo, čo naďalej varovným prstom nám nanovo otvára naše oči, vracia do nášho vedomia dôsledky nášho konania ešte aj v nedávnej minulosti nám dávaja navo, že nezabúda. Predsa len celkom nedávno sme sa presvedčili, že pachtenie sa iba za materiálnymi hodnotami sa zle skončilo. Drancovali sme prírodu, ničili charaktery a sortírovali ľudí podľa miery úspechu meraného iba nahonobeným majetkom a výškou bankového konta, prípadne aj číselným poradím v rebríčku najbohatších ľudí. Čo ale najviac chýbalo, je láska, manželská svornosť a zdravá výchova detí v usporiadaných rodinách. Kým sa to netýkalo nás, na ktorých tie útrapy nedopadli, žili sme si svoj spôsob života. Ak sa dnes bližšie zahľadím do nedávnej skutočnosti, ak zvažujem o svetovom dianí a dopade rôznych závažných udalostí aj na nás, na Slovensko, uvedomí si, nemožno iba vzdychať a bedákať.
Zložitosti doby na Slovensku, odozvy zo sveta, rozhodovanie o našej budúcnosti, to sú bázické otázky zahlcujúce dosiahnuteľný priestor sveta.
Na Festivale novácií v rozhovore so štátnym tajomníkom Ing. Ľubošom Jančíkom, PhD. profesor Kassay pripomnul slová zaznamenané aj v jeho novej knihe, doteraz verejne neprezentovanej Bližšie k životu sa vyjadril: „Mám na mysli až akčný rádius spravodajstva a komentárov siahajúci po začiatok univerza. Naplno úradovali organizátori, vedátori a prezidenti štátov. Bilancia niekoľkých týždňov vykazuje doteraz za ostatné desaťročia nevídané udalosti“.
Koronavírus si vyžiadal straty na životoch, tragédie v rodinách i v podnikoch, nevídané oslabenie ekonomiky
„Hľadali sa spôsoby prekonávania zložitosti úplne zmeneného života, niekedy doslova aj prežívania v bezradnosti a strachu o svoje deti, o rodinu, o budúcnosť. Doslova za niekoľko hodín vplyvom zmien a výpadkov v produkčných podnikoch sa všetko zmenilo. Podniky väčšie i menšie, boli prinútené prepúšťať svojich zamestnancov, mnohé skrachovali. Rovnako prichádzali o zdroj existencie aj malí súkromníci, zatvárali prevádzky. Nevedeli, ako ďalej. Všetko sa rúcalo. Dokonca mnohí ten nápor nezvládli a siahli si na život. Je to smutné, ale nepomôže nám vzdychanie, ani plač, musíme sa do nových dní prebúdzať s nádejou, že aj našim prispením sa ľudstvo poučí a prekoná aj zdanlivo neprekonateľné“, prízvukuje profesor Štefan Kassay.
Každý problém má svoje riešene
„V mojom ponímaní za nosnú súčasť edukácie považujem individuálnosť prístupov k vzdelávaniu na báze znalostí, ako usporiadať v racionálnych kontextoch symbiózu vedy, vzdelávania a produkčnej praxe. Je to otázka, ktorej akcent spočíva na samotnom vedení spoločnosti a riadení produkčných podnikov a inštitúcií. Otázka je teda: Čo potrebujeme v prvom rade, aby sme mohli prežiť a rozvíjať sa? Inakšie povedané, najpotrebnejšie je vedieť, ako ďalej, čo urobiť ako prvé a hlavne, ako to urobiť!, pripomína profesor Kassay.
Návrh k formovaniu realizačného projektu zvyšovania výkonnosti produkčných podnikov a inštitúcii v postpandemickom období
V interných rozhovoroch profesor Štefan Kassay sa neraz vyjadroval o potrebe spojiť školstvo a jeho inštitúcie s produkčnou sférou do vzájomne kooperujúceho celku zvyšujúceho kvalitu znalostí a ich uplatnenie v praktickom živote. O vytvorení takého projektu s malou skupinkou riešiteľov hovoril aj a festivale inovácií - Inofeste.
Profesor Štefan Kassay a Ing. Ľuboš Jančík, PhD. štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky
Svoje zámery a stupeň rozpracovanosti projektu podrobnejšie ozrejmil štátnemu tajomíkovi Ing. Ľubošovi Jančíkovi, PhD. Venoval mu publikáciu ako príspevok k festivalu inovácií vydanú v tieto dni ako konkrétneho príspevku určeného k šíreniu inovačných názorov o potrebe integrácie školstva, priemyslu, finančného zabezpečenia a dobrovoľnú externú diplomaciu v širokom zábere aj v rámci Nadácií a občianskych združení.
Prezentovaný systém pracuje výlučne na báze dobrovoľnosti a vlastného finančného vkladu s cieľom presadiť do života, čo si žiada a čo je k napredovaniu vymaneniu sa zo strát zapríčinených koronavírusom potrebné. Podobné ambície, už predznamenané na prepojenie vedy do praxe priniesla aj ekonomicko-diplomatická misia Fínsko / Estónsko v roku 2019, ktorú podrobne mapuje publikácia Výstupná cestovná správa vydaná vydavateľstvom Professor, s.r.o. Publikácia je interný dokument spracovaný podľa platných regúl vládneho programu ekonomickej diplomacie určený pre zainteresované osobnosti decíznej sféry v celospoločenskom ponímaní.
Výsledkom krátkeho rokovania v prostredí Inofestu so štátnym tajomníkom Ministerstva financií Slovenskej republiky je názorové stotožnenie sa s načrtnutou problematikou, ochotou dopracovať uvedené tézy do konkrétneho projektu aj s jeho obhajobou na báze zadania od vlády SR s rozhodujúcim názorom predsedu vlády SR, ministra hospodárstva, ministra školstva a ministra financií.
O stretnutí profesora Štefana Kassaya s podpredsedom vlády pre ekonomiku a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom informuje tlačová správa:
https://www.kassay.eu/post/projekt-zvy%C5%A1ovania-v%C3%BDkonnosti-produk%C4%8Dn%C3%BDch-podnikov-a-in%C5%A1tit%C3%BAcii-v-postpandemickom-obdob%C3%AD