Helsinki 15.9.2019. Naša misia je naplnená bohatým programom, mnohé naplánované stretnutia na univerzitách i pri náhodných zoznámeniach sa stávajú deň po dni špecifickým duševným majetkom popretkávaným systémovými „porciami“ vedy a vzdelávania, ako aj príbehmi ľudí každodenného života, pri riešení bežných problémov v uliciach Helsínk, chvíľkových pozastaveniach a zamysleniach sa v úsilí o sprístupňovanie histórie tejto krajiny. Mojim krédom je spojenie vedy a praxe. Čo ale človeka upúta od prvých dní pobytu, je minimalizácia, úspornosť všade, kde sa to dá a kde to zvyšuje efektivitu a dokonca napomáha zdravému spôsobu života. O fínskej saune vieme pomerne dosť aj u nás, ale tu je ich naozaj všade neúrekom. Ako samozrejmosť je sauna hoteloch, rovnako ako aj veľmi solídne vybavené fitness. Už skoro ráno v uliciach, ale aj v blízkosti hotelov stretávam bežcov každého veku, často partnerských dvojíc, ale i menších skupín. Pri prechádzke medzi obytnými domami s niekoľkými poschodiami sú vlastne pri každom vchode stojany na bicykle a mnohé bicykle sú iba tak, akoby na hromade. Čo je zvláštne, či prší alebo neprší, nech je počasie akékoľvek, pohybová aktivita ani v uliciach štvrtí, či v blízkosti jazierok neustáva.
Napokon je tu aj pre nás, mini-tímu dvadsaťšesťdňovej misie práve v sobotu a nedeľu nachádzame dosť príležitostí zažiť kolorit prebúdzajúcich sa Helsínk. Vybrali sme sa teda nanovo k prístavu, ktorý sme už poznali od prvých dní nášho pobytu v Helsinkách. Vždy je tu ale niečo nové a tak napriek výdatnému dažďu sme sa rozhodli práve cez víkend pozrieť si miestny trh pri prístave.
Cesta z hotela Radisson k prístavu pešo by bola pridlhá a tak som prenajal na naše presuny malinké autíčko Volkswagen Polo, ktoré nám slúži a svojou „maličkosťou“ už tým, že ak treba zaparkovať, takmer vždy aj v najhustejších zónach ulíc Helsiniek sa nájde skulinka, do ktorej sa vieme „vtesnať“. Sme na mieste a ešte netušíme, čo nás čaká. Množstvo turistov, v pozadí je „klasika“ prístavu. Takmer nezrátateľný počet predajných stánkov. Práve v tomto virvare mi nanovo prichodí na um, spomienka na roky minulé spred vyše štvrťstoročia, kedy som sa púšťal do podnikania doma, na Slovensku a kedy som stretol moju manželku Máriu, ktorá je tu s nami a svojim ženským, pohľadom v premnohé ponuky trhu nachádza rad nápadov a radostí z toho, čo tu vidno v každom stánku i debatách s trhovníkmi. A tak pri jej dlhšom pohľade na voľačo, čomu tak málo rozumiem, mi napadlo, že by sa patrilo k našim spomienkam priradiť aj radosť z niečoho nového. Darčeku sa veľmi potešila: „Sme manželia 25 rokov,“ zapojila sa do debaty manželka. „S mojím manželom som mala možnosť navštíviť viaceré krajiny. Pravda, z pohľadu asistentky aj keď je toho priveľa, svoje pracovné návyky dodržiava. Ani tu, vo Fínsku sa nazaprel a to ani pri jeho náročných dňoch plných stretnutí a iných pracovných povinnostiach, potvrdzujú to aj každodenné príspevky na jeho webovej stránke. Považujem túto pracovnú cestu v rámci misie ako aj ďalšie obohatenie za veľmi podnetné, umožňujúce spoznávať ľudí v týchto končinách. Sú to ľudia, ktorí majú rovnaké potreby ako my. Telesné, duševné a duchovné v ich živote sa jasne prejavujúce, čo je v mnohom aj pre nás poučné“. Naše rozhovory pokračovali aj počas chôdze. Deň sa však míňa, a tak sme sa rozhodli pre ďalšie zážitky vydať sa na prehliadku krás a udalostí dňa iným smerom, spoznať aspoň to, čo sme dnes stihli a zvládli pri nemalých fyzických výkonoch. Míňali sme domy i ulice a tešili sa z každého aj malého „zázraku“. Náš obdiv vzbudil starý kostol vytesaný do skaly, kde sa aj dnes konajú koncerty a iné kultúrne podujatia. Kostol má totiž veľmi dobrú akustiku a je to jedna z najnavštevovanejších atrakcií v Helsinkách.
Cestou späť za asistencie prudkého dažda sme nemohli obísť ani najbližší obchodný dom. Všetko švihom. Na námestí, kde sa konal medzinárodný trh z krajín celej Európy, pristavili sme sa pri stánku, kde som mal príležitosť pohovoriť si aj v maďarskom jazyku, čo mi navodilo spomienky aj z môjho dávneho viacročného pobytu v Budapešti a tak v debate s mladým predajcom sme ochutnali akoby trnavské trdelníky, ale dal som si aj nezvyčajnú kombináciu pri naberaní nových síl, a to sladké palacinky s čokoládou spolu s chutnou klobásou. Na rad prišli aj nemecké praclíky čerstvých, práve napečených, ktoré chutnali vynikajúco.
Chvíľami svieti slnko a chvíľu prší. Je tu naozaj škandinávske podnebie to znamená veľmi premenlivé a neustále. K rozjímaniu sa pridal aj „archivár“ každého nášho pohybu, kameraman Jaroslav Dulaj. „Ešteže máme dostatok pamäte a môžeme si dovoliť zaznamenať všetko, čo nám robí radosť a čo je užitočné aj z hľadiska šírenia dobrého mena SR a našich podnikov. Máme veľmi veľa krásnych záberov dokumentujúcich realitu.“ Ešte zopár ťuknutí na spúšť fotoaparátu a zberáme sa späť k prístavu, kde sme zaparkovali naše auto.
Sobota nedeľa mali spoločný základ – poznávanie. V oba upršané dni sme zažili veľa zaujímavého. Trhy s tovarom sú vlastne nekonečnou prehliadkou toho, čo je nové a zaujímavé a čo ľudia hľadajú. Rovnako môžeme uvažovať o našom snažení, aj na tejto našej misii, keďže začína sa vždy od istej skutočnosti a doterajšej úrovni poznania ostáva ešte veľa neprebádaného, a tak sa vlastne každý deň končí neúplným záverom. Jednoznačne mnoho vecí či udalostí nemožno zachytiť v danú chvíľu, avšak dávajú dostatok podnetov na premýšľanie do budúcnosti. Podobne aj naša dvadsaťšesťdňová misia má za cieľ priblížiť problematiku človeka, jeho správanie sa, jeho túžby, formovanie mysle a životnej reality počnúc od tých najbežnejších vecí, či udalostí. Poznávať ľudí predovšetkým z hľadiska ich aktivít, vzdelávania a naberania skúseností, aby mohol život byť krajší.
Čo dodať na záver? Po mnohých kilometroch, ktoré sa rovnali už športovému výkonu, aj včera a každý ďalší deň povyšujeme vážnosť prístroja, krokomeru, ktorý exaktne zaznamenáva počet našich krokov od vykročenia do ulíc hlavného mesta tejto krajiny, v mnohom nám tak podobnej. To je na dnes približne jedenásť a pol kilometra.
Ešte mi ostáva poďakovať sa nášmu pracovitému realizátorovi obrazovej a zvukovej prezentácie, grafikovi a strihačovi i kooperandovi v mnohých smeroch, sídliacom na našom pracovisku, v realizačnom štúdiu v Pezinku, Dušanovi Ščepkovi. Sme v neustálom dennom i nočnom telefonickom a e-mailovom styku v procese tvorby našich výrazových artefaktov. Cez jeho úsilie pretavujeme konečné videnie toho, čo sa v našej práci zaznamenáva čo napokon uzrie svetlo sveta v konečnej realizácii. V mene mini-tímu ďakuje Štefan Kassay.