Trnava 4.3.2019. Vo štvrtok 21. februára 2019 sa uzatvorila kniha života nášho dlhoročného kolegu RNDr. Milana Neštického, CSc. Opustil nás vo veku 68 rokov. V našich spomienkach sa nám vynára jeho úsmev a nikdy nekončiaci optimizmus.
So žiaľom v srdci sa s Vami lúčim, Milan, môj dlhoročný najbližší motivátor a spriaznenec v názoroch na život i v každodenosti diania. Po mnohé roky som obdivoval Vašu osobitú človečenskosť plnú dobrých úmyslov a sebarozdávania.
Z pohľadu predsedu dozornej rady som vnímal dôvody a referencie, ktoré ma viedli k rozhodnutiu ponúknuť Vám prácu, ktorá bola založená na znalostiach, komunikatívnosti a vytrvalosti. Vzhľadom na neustálu zaneprádnenosť iba málokto sa mohol so mnou pravidelne pracovne stretávať, Vy ste tú výsadu mali a bolo to vzájomne prospešné. Naše kancelárie oddeľovala iba malá chodbička. Prvá hodina každého pracovného dňa v Trnave patrila našim úvahám o tom, aký je dnes svet a ako ho žiť múdro a užitočne, ako posilniť pozíciu firmy na trhu a ako vytvoriť lepšie pracovné podmienky, a čo všetko sme v podniku reálne schopní urobiť v tejto našej pozícii. Zhodli sme sa na zásade, že sme tu preto, aby sme sa vzájomne inšpirovali v poslaní novodobom „porevolučnom“ podniku, ktorý bude vždy preferovať zvyšovanie kvality života svojich zamestnancov. Hľadali sme nové príležitosti na rozvoj a zlepšovanie a videli dôležitosť načrtnutých plánov stratégií. V tom zmysle sme sa usilovali spolu s vrcholovým vedením podniku napomáhať vytváraniu tých najlepších podmienok, ktoré sme schopní presadiť v procese silnej medzinárodnej konkurencie. Nezabúdam na momenty, kedy sme vášnivo hájili každý svoje názory a výsledné formulácie, kedy v opatrnom „sparing“ partnerstve sme dávali na pomyselný stôl poznatky z vlastného života, kedy na pretras prišli aj rodinné záležitosti a porovnávanie životných hodnôt, ktoré sú pre každého z nás i pre každého inovátora vo firme dôležité.
Nezabudnuteľný dojem ste na mňa urobili v polovičke marca 2001, v prvý deň pri Vašom nástupe na Útvar poradcu generálneho riaditeľa. O Vašich skúsenostiach aj vo vysokých manažérskych postoch v zahraničnom bankovníctve a blízkosti s číslami som toho o Vás vedel dosť, ale i tak bola dominujúca Vaša emočná inteligencia osobnosti vrátane prejavov vážnosti konania a exaktnosti potvrdenej nielen titulmi doktora prírodných vied a kandidáta biologických vied, ale aj svojim osobitým šarmom, ako som sa neskôr sám presvedčil, spoločensky vítaného vynikajúceho rozprávača, človeka sršiaceho vtipmi a spolu s manželkou Annou od mladosti stále excelentného tanečníka. Pozitívne myslenie aj v náročných situáciách ste dokumentovali svojim vplyvom a organizátorskou aktivitou ako vedúci oddelenia rozvoja a stratégie a hlavne aktivitou v zlepšovateľstve známej pod príťažlivým názvom Z.U.Z.K.A. (Zajtra Urobíme Zasa Krok Aby bolo lepšie.) Dni utekali v plnom pracovnom zaujatí, ale i tak sme si našli čas aj na stretnutia v súkromí spolu našimi manželkami a priateľmi. Na Vašom ranči sme sa stretli s ďalšími vynikajúcimi ľuďmi, priateľmi Jánom Košturiakom a Milanom Zeleným, tam vznikali aj námety na rozvoj podnikania, na presadzovanie pokrokových myšlienok do praxe a dávali nám aj silu na ich uskutočnenie. Pamätám si, s akou láskou ste sa maznali so svojimi tromi psíkmi a ako krásne ste nám rozprávali o ich výčinoch a hrdinstvách. Ale diktát času je nezadržateľný, a nastal čas a dátum, v polovici júna 2014, kedy sme sa oficiálne rozlúčili a odišli ste do starobného dôchodku. Naša komunikácia však naďalej pokračovala. Zverili ste sa mi aj so zdravotnými problémami. Povedali ste mi veľa vážnych vecí aj po viacerých ťažkých operáciách ste vstupovali každé ráno do nových dní síce ubolený, ale s nádejou, že mnohé aj príjemné je ešte pred Vami. Vzájomne sme sa povzbudzovali. Kus Vášho života sa preniesol aj do môjho správania sa a chápania iných ľudí okolo nás.
Teraz ale prišla rozlúčka. S hlbokým dojatím spolu s mojou rodinou a priateľmi ju chápeme ako nezvratný fakt. Ostávajú mi ale trvalé spomienky zapísané v mysli, množstvo fotografií Milan, s Vašim dobrotivým úsmevom a optimizmom, ostávajú dokumenty Vašej pracovitosti a odovzdávania svojich znalostí na prospech podniku a jeho zamestnancov, ostáva mi pocit dôvernosti a mnohé vrúcne objatia. I v túto chvíľu sa neobávam priznať hlboký smútok a bôľ. Rozlúčka s Vami lomcuje s mojim vnútrom, oči mi zaplavujú slzy. Lúčim sa s vami, Milan, v mojom srdci ste zapamätaný po celý zvyšok môjho života.
Milá Anka, Milanova optimistická, dobrotivá a radosť šíriaca, dnes zachvátená radom nečakaných úderov života, s Tebou a rodinou zdielam Tvoj smútok. Zbohom Milan ...
Štefan Kassay
Vo víre denných pracovných povinností ma dnes zasiahla správa, že nás navždy opustil náš bývalý kolega RNDr. Milan Neštický, CSc. V našej spoločnosti pracoval do roku 2014 ako asistent predsedu dozornej rady. Pána Neštického som poznal ako pozitívneho, zodpovedného človeka a skvelého komunikátora. Jeho zásluhou je do dnešných dní skvelo vybudovaná komunikačná cesta medzi vedením spoločnosti, členmi predstavenstva a dozornej rady. Všetky materiály predkladané na dôležitých rokovaniach na úrovni dozornej rady našej spoločnosti prešli práve jeho rukami.
Pracovné nasadenie a životný elán mu však skrížila zákerná choroba. Stretol som sa s ním viackrát aj počas jeho zápasu s ťažkou diagnózou, ktorej napokon po dlhom boji podľahol. Na pána Milana Neštického budem vždy spomínať s veľkou úctou. Česť jeho pamiatke.
Pavol Kovačič
Stretávali sme ho na väčšine podujatí a tiež v súvislosti s väčšinou projektov spoločnosti I.D.C. Holding, a. s., ale najčastejšie vo VEDE, vydavateľstve SAV, kde sa realizovali edičné projekty predsedu Dozornej rady I.D.C. Holding, a. s., prof. Štefana Kassaya. Už vtedy len tak akoby pomimo, potichu sa spomínalo jeho vážne ochorenie, napriek tomu RNDr. Milan Neštický, CSc., nedával navonok nič najavo: pracoval sústredene, vytrvalo, s neobyčajnou koncentrovanosťou na každý detail, resp. každý problém, ktorý sa vyskytol v súvislosti s vydávaním veľkej pentalógie Podnik a podnikanie či iných prác. Jeho rukami a mysľou prúdilo k nám všetko to, čo autor ukladal do tohto veľkolepo koncipovaného diela, ale aj spätne požiadavky vydavateľstva k autorovi. V tomto zmysle bol RNDr. Milan Neštický nenahraditeľným spojivom medzi tvorcom a vydavateľom, a bez zveličenia možno povedať, že má svoj – možno nie tak zjavný, no rozhodne nezmazateľný – podiel na vzniku diela, ktoré našlo široký spoločenský ohlas, napríklad aj v podobe ocenenia Najkrajšia kniha roka.
Ktovie čosi o nárokoch autora na precíznosť každého detailu súvisiaceho s týmto dielom, dokáže si predstaviť, za čo Milan Neštický všetko ako vedúci tohto projektu zodpovedal. A kto poznal RNDr. Neštického osobnejšie, jeho neobyčajný zmysel pre zodpovednosť, ľahko pochopí, prečo v tomto prípade išlo vždy všetko osobne bokom a hlavné boli práca a jej výsledok. So zármutkom sme preto prijali správu, že RNDr. Milan Neštický, CSc., už nie je medzi nami. Budeme na neho spomínať, ako na človeka s príkladným a náročným prístupom k všetkému, čo sa ho dotýkalo, a napriek tomu človeka, ktorý dokázal okolo seba šíriť pokoj a vyžarovať dobro, všetko vlastnosti, ktoré aj z neľahkej práce vedia urobiť príťažlivú, zmysluplnú ľudskú činnosť.
Milan Brňák
Milana Neštického som spoznal ako jedného z prvých účastníkov nášho Master štúdia. Stretávali sme sa na seminároch aj na projektoch, ktoré sme robili v I.D.C. Holding a často sme diskutovali s nim aj s profesorom Štefanom Kassayom nad rukopismi pentalógie Podnik a podnikanie. Milan bol dobrý diskutér na odborné témy aj na chlapské filozofovanie.
Mal som ho rád. Krásne spomienky mám na stretnutie u neho doma, kde v obrovskej záhrade behali jeho milované psy, Milan s Ankou opekali mäso a klobásky a my sme s Milanom Zeleným a Štefanom Kassayom viedli profesorské reči. S manželkami a našou malou Zuzkou sme hrali petang a tešili sa zo života. Podobné stretnutia sme si zopakovali a boli veľmi príjemné. Posledný rozhovor s Milanom som mal cez telefón, keď mi pomerne optimisticky hovoril o tom, že vybojoval svoj boj s ťažkou chorobou. Žiaľ, choroba zvíťazila, ale Milan a jeho optimizmus, nadhľad a radosť zo života v nás zostali. Milan, nech Ťa Pán prijme vo svojom kráľovstve, prihovor sa tam, prosím, za nás. Bol si dobrý človek.
Ján Košturiak
Pána Neštického som vnímala ako zodpovedného, pracovitého a lojálneho človeka, s ktorým bola radosť spolupracovať. Vždy chcel všetko stihnúť na čas a k spokojnosti kolegov. Nikdy som ho nevidela komunikovať neprimeraným spôsobom, i keď nie vždy s názormi kolegov súhlasil. S veľkou dávkou diplomacie a spôsobom len jemu vlastným, si vedel povedať a presadiť svoj vlastný názor. Záležitosti vedel riešiť s úsmevom a dalo sa na neho vždy v plnej miere spoľahnúť. Mala som ho rada ako človeka a tiež ako kolegu. Česť jeho pamiatke!
Darina Pápayová
Bývalého kolegu, pána RNDr. Milana Neštického, CSc., v minulosti som videla vždy so smajlíkovým úsmevom a dobrou náladou, obetavosťou a trpezlivosťou. Uvedomovala som si, aké je to pre neho náročné deň čo deň, niekoľko rokov vstávať v skoré ráno a autom sa náhliť mnohé kilometre z Bošáce, kde býval, na svoje pracovisko v Trnave. Často aj priamo na dohodnuté stretávania sa na odbornej pôde s externými spolupracovníkmi. Nie menej náročné, ale s plným zaujatím pre dobrú vec, nadobúdanie nových skúseností a riešení boli aj každodenné konzultácie s mojím manželom, prof. Štefanom Kassayom. Vo chvíľkach oddychu sa Milan vracal mysľou aj k príbehom svojich priateľov, rozprával zaujímavé okamihy života a vedel každého potešiť i pochopiť. Staral sa o svoj ranč, miesto, kde so svojou manželkou Ankou snovali i svoje ďalšie plány a kde nachádzali potešenie aj zo svojich troch, ako hovorievali psíkov aj keď už dorástli a vzbudzovali rešpekt. Anka ani pri náhodnom stretnutí nezabudla odovzdať svoj pozdrav môjmu manželovi Štefanovi.
Často sme hovorili o spoločných pracovných zámeroch a prekonávaní rôznych prekážok, rovnako z externého okolia a neraz i z nečakaných zmien, ktoré sa vyskytli. tak, ako ich život prinášal. Vedeli sme veľa o tom, ako sa Ankou vídavali za mlada a stretali so svojimi najbližšími, ako si vedeli navzájom urobiť radosť. Neprešiel ani deň, aby sme si doma s manželom nepripomenuli rôzne novoty, niektoré Milanove vtipy ale predovšetkým sme si vážili jeho usilovnosť aj jeho pevné vzťahy s rodinou priateľmi. Milan vynikal aj ako perfektný tanečník a to nerozlučne spojený s jeho milou pani manželkou Ankou, tiež vynikajúcou tanečníčkou. A ešte jedna skutočnosť. Milan spolu s Ankou boli veľmi pracovití, pohostinní a pritom veľmi, ale veľmi skromní vo svojom vyjadrovaní o peripetiách svojho života.
S láskou spomína Marika Kassayova
S pánom Neštickým som spolupracovala od jeho príchodu do našej spoločnosti. Boli sme pracovne veľmi blízki kolegovia, takže táto smutná správa ma zastihla nepripravenú. Vedela som o jeho ťažkej chorobe, ale bol bojovník a vždy sa z toho dostal, až potom to už bolo neúnosné na zvládnutie jeho organizmom. Nesmierne som si ho ako človeka vážila a uznávala.
Patril medzi úžasných ľudí, ktorému nikdy nebolo trápenie iných ľudí ľahostajné. Hoci sám mal dlhé roky zdravotné problémy, vždy jeho záujem o dotiahnutie zadanej pracovnej úlohy bol prvoradý. Som rada, že som ho vo svojom živote stretla. Nikdy naňho nezabudnem. Česť jeho pamiatke
Eliška Benešová
Pán Neštický bol pre mňa kolegom, na ktorého bolo spoľahnutie, človekom, s ktorým sa výborne komunikovalo, čestným a zodpovedným.
Lucia Kassayová
„Pán profesor, kým nedokončíme pentalógiu, ja nemôžem ísť do dôchodku!“, spomínam si, ako vravel s úsmevom na tvári. Za úsmevom sa však ukrýval statočný bojovník so zákernou chorobou, ktorá s ním hrala osudovú hru. Akoby v zápase hokeja, ktorý tak miloval, raz viedol, inokedy prehrával.
„Dušan, zmizlo to, budem znovu kosiť trávnik“, napísal v krátkej správe, ktorá ma potešila a veril som, že všetko zlé pominulo. Prehliadam si archív doručenej a odoslanej pošty. 1 780 mailov za necelé tri roky. Krátka, ale intenzívna spolupráca. V kancelárii, v Trnave nás od seba delili dvere, ktoré sme nikdy nezatvárali. Vážim si, že pán Neštický, bol súčasťou nášho tímu a zostane navždy v mojej pamäti ako charizmatický, pracovitý a zároveň optimistický človek.
Dušan Ščepka
