Rajecké Teplice, 28.12.2018. Tristošesťdesiat dní sa neúprosne odrátalo z objemu nášho času bytia na zemeguli a čakajú nás ďalšie výzvy ako ďalej prežiť, zachovať a zveľadiť to, čo je nám našou životnou cestou akoby naprogramované. Koniec roka býva často priestorom pre bilancovanie uplynulého obdobia či už v rodinách alebo na pracovisku. O to viac v tvorivých tímoch a pracovných bunkách v podniku, kde s časom je potrebné manipulovať tak, aby sme ho využili efektívne. Je to dnes moderné a nikto sa bežne nad touto otázkou v rozbehu plnenia pracovných povinností počas roka nepozastavuje. Ubúdajúcimi listami kalendára odchádzajúceho roka sa postupne kumuluje otázka: „Stihli sme všetko alebo si prenášame povinnosti a starosti aj do ďalšieho roka“?
Tieto a ďalšie otázky položil profesorovi Kassayovi, Dušan Ščepka, spolupracovník a participant na viacerých korporačných projektoch. Pána profesora navštívil v improvizovanej pracovni, kde napriek pohodovému prostrediu kúpeľov vládne pracovná a tvorivá atmosféra. V tieto dni finišuje s digitálnymi rukopismi k novej trilógii o ekonomickej diplomacii a jej súvislostiach v širšom ponímaní podnikateľského prostredia.
DŠ: Pán profesor, z bežného obsahu pripravovanej publikácie čitateľ spozoruje nový pohľad na jednotlivé skupiny subjektov a ich kooperáciu na ekonomickej diplomacii. Môžete nám prosím priblížiť na akom základe ste definovali pomyslený „vzorec vzťahov“?
ŠK: Dnes neexistujú len medzištátne vzťahy, ale aj vzťahy podnikov a inštitúcií, ktoré založili štáty na základe vzájomnej dohody. Medzinárodné zmluvy uzatvorené medzi najmenej troma štátmi, majú medzinárodne právnu subjektivitu, trvalý charakter, disponujú vlastnými orgánmi a usilujú o dosiahnutie cieľov, ktoré majú vytýčené v zakladajúcej listine členskými štátmi. Svoju misiu, presnejšie formulované tézy a odhodlanie napredovať staviam na dôvere, otvorenosti a systematickom budovaní dobrých vzťahov. Formulácia cieľov vyplýva aj z dôvery k ľuďom, k politickému systému vytvárajúcemu podmienky na rozvoj spoločnosti a na rozvoj podnikateľského prostredia a podnikania. Táto otázka musí byť vlastníkom jasná skôr, ako stanovia svoju podnikateľskú stratégiu. Samozrejme, pri väčšom počte vlastníkov môže dôjsť ku konfrontácii odlišných názorov. Častý je prípad, keď vlastníci majú záujem rozvíjať podnik, zvyšovať jeho cenu a profitovať z následného predaja. Už nie je maximalizácia ziskov, ale zabezpečenie primeraných životných podmienok zamestnancov pri zodpovedajúcom pracovnom výkone.
DŠ: Čo je podľa Vás hnacím motorom konkurencieschopnosti podniku v globálnom podnikateľskom prostredí ?
ŠK: Sú to znalosti, o tom som presvedčený a koniec koncov, naše podnikateľské výsledky to iba potvrdzujú. Komunikujem s vedeckými a univerzitnými pracoviskami a navyše mám príležitosť vychovávať osobnosti s vodcovskými schopnosťami. Ak sú na svojich miestach múdri a kvalifikovaní ľudia, nájdu spôsob, ako získať potrebný kapitál. Od ľudí požadujem otvorenosť, kooperatívnosť, ochotu a participáciu na veľkých projektoch bez ohľadu na časové nároky a pripravenosť na veľkú zaťaženosť. A potrebná je aj dobrá zladenosť, invencia, spoločný ťah, koncentrát duševnej sily a predsavzatí, poctivosť. To sú atribúty, ktoré vedú ku konkurenčnej výhode. Lenže takých pracovníkov treba vyhľadávať, vzdelávať a dlhodobo ich udržať v podniku. Dokonca si myslím, že môj najväčší podnikateľský počin nespočíval v prevratnosti myšlienok, ale vo výbere vhodných adeptov a ich zaradení na vhodnú pracovnú pozíciu.
DŠ: Komunikácia vnútropodniková i navonok sa stala základnou stavebnou jednotkou napredovania, ako vnímate vzťah medzi jednotlivými typmi komunikácie a má napríklad štát napomáhať jej aktivácii na poli ekonomickej diplomacie ?
ŠK: Lepšie porozumenie ľudí na všetkých kontinentoch je možné iba dostačujúco adresnou a zrozumiteľnou, kvalifikovane a diferencovane realizovanou komunikáciou. Má tým na mysli aj kontakty ľudí v bežnom živote, kontakty diplomatov, obchodníkov a Iné. Ak sú to podnikatelia - obchodníci, potom sú to zväčša kontakty obchodné. Tieto kontakty sú vlastne komunikáciou zameranou zväčša na trh, čiže na market. Marketing dnes už prekonala komunikačná aktivácia najvyššieho vedenia podniku priamym zasahovaním najvyššieho manažéra podniku do podnikovej komunikácie. Je to nevyhnutne vzhľadom na rastúcu konkurenciu a stále zložitejšie podmienky podnikania. Vyslovené tvrdenie naďalej akceptuje svoje funkcie späté s trhom, ale presadzuje ich v „objatí“ podnikových komunikačných procesov. Dnes už je zrejme, že úloha komunikácie v podniku vzrástla natoľko, že ju nemôže riadiť manažér komunikácie na úrovni divízie. Keďže stratégia podnikania sa tvorí na najvyššej riadiacej úrovni podniku, na tej istej úrovni sa musí tvoriť aj komunikačná stratégia.
DŠ: V publikácii sa často spomína tzv. šírenie dobrého mena Slovenska. Ako vnímate spomenuté slovné spojenie a čo si pod ním predstavujete ako vedec a zároveň podnikateľ v jednej osobe ? Môže dnes Slovensko ponúkať svetu konkrétne produkty alebo je to iba obohratá rečnícka fráza používaná medzi diplomatmi ?
ŠK: Z doteraz povedaného vyplýva, že existuje silná väzba medzi podnikovým a celospoločenským riadením. Podnik nežije vo vzduchoprázdne, funguje v určitom konkrétnom prostredí, či už v európskom alebo lokálnom, každopádne však rozličné podoby vplyvu prostredí podnik vedome alebo nevedome implikuje vo svojich rozhodnutiach, aktivite, spolupráci v projektovaní vlastných zámerov. Život prebieha kontinuálne, nie v skokoch, preto k prednostiam vrcholových dejateľov v každej oblasti práce patria atribúty života premietnuté do skúseností a poznatkov, nadobúdané v procese životných udalostí, prekonávania kríz a ohrození samej existencie, v pominutiach každého dňa novým dňom, ale aj obohacovaní vedomia a šírenia vedomostí na ceste k rozvinutým znalostiam a životnej múdrosti. Je preto logické a potrebné aj v riadiacich a rozhodovacích procesoch zachovať evolučné princípy, reflektujúce vlastnú úroveň a potenciál budúcej úspešnosti. V praxi to znamená, že v korporácii I.D.C.Holding, a.s., kde pôsobím ako predseda dozornej rady, sa prejavuje jedinečnosť spektra rozličných úrovní znalostí a ich nositeľov, ľudí, ktorí prešli veľký kus užitočného života a sú oporou nastupujúcej mladej generácii podnikateľov, literátov, manažérov, vedcov, diplomatov, tvorcom väčších organizačných celkov, inštitúcií, štátov, spoločenstiev.
DŠ: Mohli by ste nám priblížiť konkrétnejšie výsledky spojené so šírením dobrého mena Slovenska ?
ŠK: Medzinárodná konferencia Nová Európa / New Europe, ktorú som pripravil v rámci mojej Nadácie na podporu vedy a vzdelávania a ktorá umožnila aj šírenie znalostí na báze pentalógie Podnik a podnikanie. Pentalógia je podľa všetkého zatiaľ jediné komplexne dielo o podnikaní v Európe a zdá sa, i vo svete. Stala sa „etalónom“ kvality duševného produktu v piatich jazykoch. Vznikla zároveň možnosť budovať teóriu ekonomickej diplomacie až na úroveň etablovania vedeckej školy ekonomickej diplomacie. Preto aj dokumente, nazvanom Antológia – Historiografické sondy a filozoficko-ekonomická reflexia, spoločenské javy, očakávania a predstavy v prezentáciách významných osobností o vzniku, priebehu a realizácii konferencie Nová Európa je už včlenený rad poznatkov a konkrétnych výsledkov vedeckých experimentov. Čo je podstatné, a dokazujú to aj exaktné výsledky, uvedenými postupmi a aplikáciami vedeckých poznatkov do produkčnej praxe v korporácii I.D.C. Holding, a.s. sa dosiahol významný rast výkonnosti a multidisciplinárnymi prístupmi zvyšovania podnikovej inteligencie sa dosiahol významný rast predaja, osobitne v oblasti exportu. Zároveň bez rozpakov môžem vyhlásiť, že všetky aktivity tykajúce sa zvyšovania inteligencie korporácie viedli k takému rastu odbytu, že v tomto období, v čase neutíchajúcej svetovej krízy sme mohli v korporácii nielen budovať vedecko-vyskumnú základňu ale ak dozreje čas, aj možnosti ustanoviť Divíziu vedy a výskumu, ale aj investovať 75 miliónov euro do výstavby Areálu integrovaných závodov.
DŠ: Pán profesor, aké životné hodnoty by ste v dnešnom svete vyzdvihli najmä mladej generácií nastupujúcich podnikateľov ?
ŠK: Povedzme si úprimne, nech už máme akékoľvek povolanie, či v každodennom živote chápeme jeden druhého, či akceptujeme odlišnosť našich pováh, názorovú rozdielnosť generácií, vonkajškové správanie ľudí, či poznáme príčiny konfliktov a či sme schopní ich rozumne riešiť. Je to veľmi dôležité, pretože premeny reality sveta s prekvapivými zásahmi do nášho života sú dôsledkom nášho konania a nami uznávaných hodnôt, ideí, našej vôle, ale i sebapoznania, hľadania dobra a cesty k všeľudskému prospechu. Meradlom morálky sa stala privatizácia. Najmä s odstupom času sa prejavilo, či podnikateľ a iné zúčastnené subjekty konali v záujme celku, alebo iba vo svojom osobnom záujme. Celé obdobie po privatizácii dokladá, že morálka jednotlivcov aj spoločnosti je v mnohom narušená. Nové možnosti mnohým pomútili hlavu v okamihu, keď získali „moc“ alebo peniaze. Životné hodnoty zrazu nadobudli iné poradie. Neraz akoby peniaze boli najvyššou životnou hodnotou. To úzko súvisí s morálkou. Peniaze by mali byť dôsledkom úsilia a mali by byť verifikovaným ekvivalentom odmeny najmä za prácu. Podnikanie si vyžaduje etické konanie. Etika totiž ovplyvňuje vytváranie a legitimizáciu podmienok na rozvoj podnikania iba vtedy, ak nie je založená na agresivite a sile pri rozhodovaní a rokovaniach v komplexných, často konfliktných ekonomických situáciách. Ak manažéra alebo vlastníka podniku niekto núti k nežiaducemu rozhodnutiu, nie je to ani etické, ani morálne. Nepochybne, všetko závisí od úrovne osobnosti, osobných priorít, hodnotovej stupnice a morálky. To je meritum pokroku. Človek, jeho výchova, investície do vzdelávania a výchovy. Týka sa to nielen pedagógov, či vedátorov a ich odbornej spisby zameranej na nové znalosti a vzdelanie človeka, ale aj ľudí v pozícii podnikateľa, či manažéra. Netreba na podnikateľov vzhliadať ako na výnimočné osobnosti. Podnikateľ by sa mal odlišovať od okolia predovšetkým tým, že sa o ľudí stará, že im poskytne všetko čo môže, aby mali svoje istoty a zároveň aby podnik rástol a udržal si svoje meno. Som presvedčený o tom, že podnikateľ môže byť úspešný, ak je morálny. Inak je to úspech iba krátkodobý, pochybný. Preto k súboru hodnôt vyspelej morálky aj vo svojich teoretických prácach priraďujem také dôležité hodnoty, ako je zdravie, práca, znalosti, rodina. Empatia, vzťah k ľuďom, slušné správanie, ohľaduplnosť a úcta k iným. Morálny podnikateľ vstupuje do podnikateľsky zdôvodnených kontaktov vo výsostnom záujme rozvoja podniku a prosperity jeho zamestnancov, má na mysli rozvoj ekonomiky svojej krajiny. Podnikateľská kultúra musí byť kultúrou zodpovednosti. Kultúra zodpovednosti je aj kultúrou uvedomenia si kardinálne nového prístupu k podnikaniu samému a jeho zmyslu. Je koniec s klasickým chápaním riadenia podnikov s hlavným cieľom maximalizácie zisku, s nazeraním na podnik ako na mechanizmus, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom vrcholového riadenia a presadzuje sa na všetkých rovinách organizačnej hierarchie. Tento druh riadenia bol prekonaný nepredvídanými zmenami podnikateľského prostredia. Na základe rýchlo sa rozvíjajúcich technológií a globálnej konkurencie, úzkej spätosti medzi podnikom a jeho sociálnym a ekologickým prostredím a na základe pretínajúcich sa vzťahov vo vnútri podnikov odrástli podniky zo starých podmienok. Zmeny, ktoré prebiehajú v podniku, majú sa riadiť tak, aby boli v harmónii so zmenami, ktoré prebiehajú v okolí. To zároveň znamená, že vedenia podnikov si musia nevyhnutne osvojiť a použiť novú formu znalostí, vyplývajúcich z organických princípov nových vied o evolúcii, chaose a komplexnosti. Tieto nástroje však predpokladajú ďalekosiahle vedomosti o súvislostiach, do ktorých sa zapájajú. Zatiaľ čo znalosť nových technológií rastie, je stav vedomostí o novodobom riadení neúplný. Za nezodpovedné rozhodnutia a omyly človek zaplatí vysokú cenu. Môžu to byť finančné straty, rozvody, či dokonca tragédie. Ak je vodcom, ak mu ľudia veria, ak od neho očakávajú pomoc, očakávajú múdre a zodpovedné rozhodnutia. Už to nie je iba vec osobného chcenia či nechcenia, nastupuje zodpovednosť za konanie týkajúce sa spolupracovníkov, podniku, spoločnosti. Prekročenie rozmedzia tolerancie možno hodnotiť ako úmysel, ako neschopnosť, ako omyl. Ako tolerantný bude hodnotiteľ? Postaví sa k prečinu rigorózne, alebo sa stane protektorom páchateľa? Ide o dlhotrvajúci obchodný vzťah vyjadrený finančne, alebo o vzťah založený na vzájomnom pochopení so schopnosťou tolerovať – odpúšťať vzniknutú škodu?
DŠ: Pán profesor, ďakujeme za rozhovor, tešíme sa na nové publikácie v pripravovanej trilógíí, podľa obsahu pôjde o výnimočné dielo z dodnes neprebádanej a pre čitateľov zaujímavej oblasti akou je ekonomická diplomacia. Zároveň do nového roka Vám prajeme najmä veľa zdravia, šťastia a úspechov vo vedeckej práci.