Pezinok 4.1.2018. „Neexistuje fyzikálna veličina, o ktorej by sa písalo viac ako o čase. Písali a píšu o ňom fyzici, filozofovia, lekári, ekonómovia. Informačná epocha dala času novú kvalitu. Neplynie síce rýchlejšie, ako sa nám to subjektívne zdá, ale časové úseky Δt, ktoré máme na rozhodovanie, sa skracujú. Je to dôsledok globalizácie konkurencie a monopolizácie, s ktorou si protimonopolné úrady nepomôžu, v ktorej sa presadzuje jednotlivec čoraz ťažšie“, povedal pri uvedení kassayovej knihy do života vo svojom príhovore dlhoročný predseda SAV a viceprezident Európskej akadémie vied a umení a predovšetkým významný fyzik, Štefan Luby.
Kniha Štefana Kassaya, ktorého verejnosť pozná z jeho doterajších podnikateľských aj výskumných aktivít, zapadá to tohto kontextu. Ako partnerov na posúdenie akútnych problémov dneška si zvolil domáce aj zahraničné osobnosti, ktoré vo svojom mediálno-komunikačnom ateliéri či laboratóriu podrobil plodnému diškurzu. Názory v rozhovoroch Štefana Kassaya so svojimi hosťami sú rozmanité, nie všetky zapadajú do oficiálne prijímanej nosnej línie a v súčasnosti uznávaných spoločensko – politických a ekonomicky nosných téz, ale práve to je zdrojom ďalších úvah a zdrojov napredovania. Čas plynie, časy sa menia, a spolu s časom sa mení aj akcent na hodnoty formujúcej sa budúcnosti a s časom plynúcich častých a prekvapivých zmien. Výpovede aktérov udalostí, ich nové priblíženie vnímajúcej verejnosti sa už dnes priečia s ani nie tak dávno uplynulým časom a seriózne vyrieknutých úvah a očakávaní významných verejne známych osobností.
To, čo bolo pred pár rokmi ideálom, nadväzuje Štefan Luby, napr. liberalizácia voľby štúdia, je dnes predmetom kritiky. Nemôžeme povedať, že byť dobrým advokátom je ľahšie ako byť dobrým konštruktérom a osvojiť si ducha zákonov je životné poslanie, ale pripraviť sa na skúšky v humanitných smeroch je ľahšie, ako zvládnuť diferenciálne rovnice. A tu sa dostávame ku statusovému rozmeru vysokoškolského vzdelania a statusovému poslaniu diplomu bez ohľadu na konkrétne uplatnenie absolventa.
Hlavný problém, ktorý ma zaujal, pokračuje vo svojom príhovore Luby, je rast nášho automobilového priemyslu. Neodvolávam sa iba na informácie uvedené v knihe, ale na širšie spektrum názorov. Máme na Slovensku budovať ďalšiu automobilku alebo budovať cesty, po ktorých by existujúce automobily mohli jazdiť a sem-tam aj zaparkovať? Veď práve vďaka tomuto problému je dnes v autodoprave najviac príkazov a zákazov, hoci v božích prikázaniach o tom nenájdeme ani slovo. Zdrží problém ťažkopádnych akumulátorových zdrojov energie rozvoj elektromobilov alebo sa presadia ako politicky oktrojované riešenie? Niektoré európske krajiny pripravujú reguláciu vstupu vozidiel so spaľovacími motormi na svoje územie.
Ak by sme sa chceli nadväzne venovať diagnóze a terapii našej pacientky Európy, našli by sme v knihe tiež dostatok konotácií. V čase jej editovania super-problém brexit je dnes v tieni udalostí v Katalánsku. Nerovnomerné rozdelenie bohatstva je najväčší problém udržania geopolitického konglomerátu ako je Európska únia i jeho segmentov, ako je Španielsko. Pichliače sa vystrkujú tu i tam, najnovšie dominuje dvojaká, ale ktovie či nie aj trojaká kvalita potravín.
Chcem sa v tomto príhovore držať pri zemi, zdôrazňuje profesor Luby, významná osobnosť slovenskej a dnes už aj celosvetovej vedy, a neotvárať problém klimatickej zmeny, ktorý je nad rámec možností riešenia politikmi, ale priznajme si, že my všetci vytvárame svoje egoistické mikroprostredia, v ktorom politici nemajú chuť ani šancu urobiť radikálne regulácie. A tak pokračujúca zmena klímy a dezertifikácia pôdy, nedostatok kvalitnej vody a s tým prepojené vojnové konflikty sú gradientom, v ktorom do Európy smeruje nepretržitý prúd imigrantov. V oblasti nanotechnológií sme podčiarkli dva faktory, ktoré by ho aspoň trocha zmiernili. Poskytnúť chudobnému Juhu grátis nové technológie čistenia vody a získavania lacnej energie zo slnečného žiarenia. A tu sa kruh uzatvára. Energia zo Slnka je predpokladom expanzie elektromobilov, postupného kompenzovania skleníkového efektu a zníženie významu fosilných zdrojov, kvôli ktorým sa v prvom rade vedú vojny.
Ako sa už tradične, od Štefana Lubyho očakáva, na rad prichádza aj štipka jemu vlastnému humoru.
Spomeniem organizáciu života včiel, o ktorej sa v knihe tiež hovorí a ktorá je inou formou biomimetiky – jej uplatnením popri technike aj ako inšpirácia pre chod spoločnosti. Z podobného koša sú aj pozoruhodné a originálne pohľady na to, čo je vlastne rodová rovnosť a ako sa dá dogmatickým chápaním otočiť proti ženám.
Keď sme chodil na základnú školu, nemali sme radi nezadržateľný čas diktátu. Dnes sme konfrontovaní s nezadržateľným diktátom času. Je však naozaj nezadržateľný? Ak chceme na tejto planéte prežiť, musíme ho zadržať. Na úvod si môžeme prečítať túto knihu.
Dr.h.c. mult. prof. Ing. Štefan Luby, DrSc.
viceprezident Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu