Znalosti a ich kultivácia v podmienkach produkčnej praxe

Pezinok 15.3.2021. Rast spoločenského bohatstva je spätý s rozvojom svetovo uznávaných teórií a skúsenosťami z práce excelentných podnikov. Ak dávam do súvislosti znalosti a ich kultiváciu, potom je namieste povedať k tomu zopár slov. Ešte stále sa totiž stáva, že ak niekto hovorí o znalostiach, má na mysli niečo celkom iné. Nerozlišuje medzi poznaním, znalosťami, informáciami, či dátami. Ale vzhľadom na to, že v tejto stati je vysoká frekvencia slova veda, predpokladám, že je aj zo strany čitateľa samozrejmosťou určitá rigoróznosť vo vyjadrovaní a to aj v oblastiach, kde v komunikácii prevláda skôr pragmatizmus a zjednodušovanie. Pokúsim sa ale vysvetliť rozdiely medzi uvedenými pojmami veľmi stručne. Znalosti sú totiž vždy zviazané s ľudskou činnosťou a emóciami. Znalosti vznikajú a sú používané v ľudských mysliach. Poznanie nie je iba zhromažďovanie informácii. Pokým poznatky a vedomosti majú pasívny charakter (schopnosť prijímať informácie), znalosti obsahujú navyše aj aktívnu zložku (schopnosť konať a to či už manuálne alebo intelektuálne). Znalosť nie je iba poznanie a nie je to iba informácia. Znalosť je akcia, nie iba jej uvedomenie si potrených prístupov, či možných riešení.

Kvalitatívny rozdiel medzi poznaním, vedomosťami a znalosťami spočíva práve v aktívnej zložke znalostí. Ešte k informáciám, dátam a údajom. Informácie vznikajú z dát vtedy, keď sa tieto dáta interpretujú v určitom kontexte, nadobúdajú relevantný význam pre prijímateľa a modifikujú jeho očakávania a správanie. Aby sa dala informácia vhodne použiť, sú na to potrebné znalosti. Za atribúty informácií sa považujú relevantnosť, stručnosť, včasnosť, úplnosť, presnosť a spoľahlivosť. Údaje majú objektívny charakter, a teda existujú nezávisle od ľudského vedomia. Aby sme na základe údajov získali s nimi súvisiacu informáciu, musíme príslušné údaje interpretovať. Sú publikované desiatky modifikovaných pohľadov na základné vzťahy a ich transformáciu na znalosti. Väčšina z nich vychádza z rozlíšenia dát, informácií.



Znalosti ako rozhodujúci faktor


Tvrdím, že žiadne množstvo informácií riadeniu podniku nepomôže. Aj keď sa zdá, že informácií nikdy nie je dosť, uvedomujem si, že tento výrok sa zdá byť nepravdepodobný. Ale zamyslíme sa, pripomeňme si, aké náročné je listovať stovky strán textu, v ktorom sa nádejame, že nájdeme rozhodujúce informácie, ktoré práve potrebujeme. Roky som chodieval do vedeckej knižnice a vyhľadával informácie, ktoré sa mi javili potrebnými a vždy som dospel k tomu, že nikdy som ich nemal dosť. Iba som sa zahrabal do množstva poznámok, škrtal, prepisoval a tak donekonečna. Úmorná práca, ak zvážim tie milióny publikácií nevidím východisko, ak berieme na zreteľ aj čas vynaložený na vyhľadávanie potrebných informácií. Na druhej strane, človek sa pri takej úmornej práci a sústredenosti dozvie mnohé, o čom dovtedy akurát veľa nevedel a v mnohom nájde inšpirácie a súvislosti pre doplnenie vedomostí práve vhodné na použitie pre riešenú problematiku. Predovšetkým v priamej výkonnej činnosti, v produkčných podnikoch nepotrebujeme informácie. Potrebujeme však vedieť to, čo je v danom časovom horizonte potrebné riešiť, ale nie iba na papieri. Navrhnúť, získať relevantné informácie vyskúšať, zaviesť. Ako to funguje, ako sa dá pokus či experiment opakovať, potom sme nadobudli niečo viac, ako informáciu,. Nielen nové informácia ale spolu s praktickými skúsenosťami sme nadobudli znalosti. Pre ďalšie využitie do expertných i experimentálnych systémov už neukladáme informácie, ale ukladám znalosti. A to je zásadne nový prístup v úsilí o napredovanie a zvyšovanie efektivity každej práce, ktorá má viesť ku konkrétnemu výsledku.



Podnikanie, vedenie a riadenie podniku si vyžaduje znalosti technických i humanitných vied


Viesť podnik, znamená prebrať na seba obrovskú zodpovednosť. Ambicióznosť podnikateľa nesmie prekročiť medznú hranicu, ktorá ohrozuje podnik a jeho zamestnancov. Podnikateľ musí rozvážne rozhodovať o zásadných otázkach týkajúcich sa ľudí, kultúry ich života, práce, zodpovedať za prežitie a rozvoj podniku v hyperkonkurenčných, neustále akcelerujúcich svetových trhoch. Táto dimenzia z hľadiska dôležitosti musí byť v rozhodovaní podnikateľa prioritná a predsa podnikateľ často urobí výnimku. Veľmi dobre viem, čo v dennej praxi znamená rozhodovanie. Je to neustály nápor každej strany. Zmeny v podnikateľskom prostredí, regulatívy decíznej sféry, krach odberateľov, tlaky na uprednostňovanie zadávania projektov, riešení, či riešiteľov. Sťažnosti, anonymné listy, ohováračky, systematický vplyv jednotlivcov či organizovaných skupín na podnikateľa. Samozrejme, každý úsudok, každá diskusia zameraná na prekonávanie nečakaných prekážok a prekvapení zasahujúcich do procesov riadenia a teda aj do života ľudí, ktorých sa dané opatrenia týkajú, predstavuje konfrontáciu, riešenie protikladov a neraz i rast napätia a rad nepríjemností. Uvedený príklad možného vývoja nie je nijako výnimočný, a teda stojí za to, uvedomiť si, že nie iba stroje a systémy majú byť predmetom na ktorý sa koncentruje záujem podnikateľa. Na prvom mieste je vždy človek! Preto je potrebné, aby príprava podnikateľov a vrcholových manažérov bola zaštítená aj znalosťami a praktickou realizáciu postupov a spôsobu myslenia ekvivalentných humánnym vedám, predovšetkým sociálnym a psychologickým.



Znalosti ako úžitková hodnota v riadiacej praxi


Moje teoretické závery opieram, o každodennú radiacu prax z riadenia veľkého podniku, predovšetkým z obdobia ostatných 20 rokov. Ide teda o cenné skúsenosti, ktoré predkladám nastupujúcej mladej generácii manažérov. Aj pre mňa samého je zvláštne, že akosi samovoľne, skôr intuitívne sa čoraz viac sústreďujem na skúmanie spoločenskej reality a svetové spoločenské dianie a až potom predikujem rozvoj podniku a jeho výkonový potenciál. V rámci širokej prizmy videnia sa neuspokojujem s teoretickými závermi, ale realizujem to, čo považujem za najdôležitejšie a čo vo svojom podniku môžem uplatniť. Mojim zámerom je nielen ukazovať potrebné postupy k posúdeniu skutočnej situácie v podniku, nielen vysvetľovať, ako vyrátať počet potrebných zamestnancov pre obsluhu produkčnej linky a presne stanoviť aj požadované znalosti na obsluhu zariadení, ale svoje teórie verifikovať aj v praxi. Nazdávam sa že každý, kto videl pracoviská v I.D.C. Holding, a.s., pred dvomi desaťročiami a príde do výrobných prevádzok dnes, ten žasne. Nielenže ľudia pracujú na najmodernejších strojoch svetovej úrovne, ale sa ide aj ďalej. V tomto kontexte v pentalógii Podnik a podnikanie, ktorú považujem za svoje životné dielo ma v istej tlačovej správe charakterizovali ako produkt života nasýtený odbornými znalosťami dnes už akademika európskej akadémie vied a umení určený pre podnikateľov, študentov i graduandov súvisiacich multidisciplín. K tomu som iba doplnil, že: „Učenie a rast pomáha rozvíjať adaptačné schopnosti podnikov a jednotlivcov komplexnom a súčasne turbulentnom prostredí.“ Riadenie veľkého podniku, akým je dnes už I.D.C. Holding, a.s. si vyžaduje vysokú kvalifikovanosť a skúsenosti vrcholového vedenia. Intelektuálny vklad do projektov sa opiera o poznanie svetových trendov a nevyhnutne musí rátať s modifikáciou projektovaných parametrov už v priebehu realizácie projektu. Podnik nežije vo vzduchoprázdne, vplývajú na neho a na jeho možnosti okolité zmeny, a to aj vo svetovom rámci. Epidémia koronavírusu je toho markantným dôkazom! Ohniská nepokojov vo svete, nečakané politické zvraty, dokonca premeny štátnych útvarov, nielenže majú dopady na podnikateľské prostredie, ale vyžadujú si zásadné premeny aj vo vnútri podnikov, nadväzovanie nových obchodno-ekonomických vzťahov a tým aj prehodnocovanie existujúcich a pripravovaných kapacít podniku. Opiera sa o poznanie svetových trendov a nevyhnutne musí rátať s modifikáciou projektovaných parametrov už v priebehu realizácie projektu. Živá, každodenná prax odhalí slabé miesta, navodí alternatívy možných riešení, inšpiruje, vedie k rozhodnutiam, avšak vyžaduje si verifikáciu realizovaných riešení.