Profesor Milan Zelený o dôsledkoch pandémie a zapojení sa do procesov spoločensky významných zmien

Pezinok 8.5.2020. Čitatelia odbornej literatúry dobre poznajú najcitovanejšieho americko-českého vedca a globálneho profesora Milana Zeleného. Impulzom pre ďalšie šírenie jeho myšlienkového bohatstva bola výzva profesora Jána Košturiaka, ktorý vo svojom oslovení k odbornej verejnosti v súvislosti s pandémiou uviedol: „Kríza nám dáva signál k tomu, aby sme niečo v našich životoch, firmách a spoločnosti zmenili. Pripravujeme stretnutie s významnými podnikateľmi a podklady na to, aby sme firmám aj novej Slovenskej vláde odovzdali podklady k potrebným zmenám a mám na Vás prosbu o stručnú odpoveď na tri otázky.“


Profesor Zelený otvorene formuluje požiadavky na nás všetkých, osobitne na kompetentných dejateľov, ktoré možno vyjadriť v niekoľkých nasledujúcich bodoch:


1. Čo by sme mali robiť v tomto období?


2. Čoho by sme sa mali pri pohľade na našu minulosť, definitívne vzdať?


3. Na čo by sme sa mali zamerať v budúcnosti.



Niektoré výroky profesora Milana Zeleného


Vstúpili sme do Éry Nerovnováhy. Je teda naším poslaním učiť sa a zdôrazňovať rovnovážny stav v spoločnosti, ale aj voči prírode, obnovovať, udržať, a udržiavať ho aj dlhodobo. Téma rovnováhy sa nikde neučí, a nie je teda znalostnou výsadou dnešných vedcov, podnikateľov, manažérov - a už vôbec nie politikov a ich dlhšie slúžiacich analytikov. Je teda potrebné sa učiť. Okrem nerovnováhy nás postihujú aj ďalšie, bezprecedentné javy: obdobie tzv. globalizácie sa končí. Rýchlosť zmien, technologických i spoločenských výrazne akceleruje a politická sféra je zdrojom nielen spoločenskej rozpoltenosti a konfliktnosti, ale aj spiatočníckeho lipnutia na udržiavaní statusu quo, či priameho návratu späť: k hodnotám, ktoré nerovnovážny stav privodili. Všeobecné obavy z budúcnosti, úpadok inštitúcie vzdelávania, oslabovanie spolupráce, spoliehanie sa na nezáväznú „solidaritu“ a ničivé štátne intervencie - to sú len niektoré z sprievodných symptómov straty rovnováhy.


Je zrejmé, že po pandémii nastane hospodárska kríza a nezamestnanosť apokalyptických rozmerov 30. rokov (podobnú, akú prežívali aj bratia Baťovci), Zdravotná aj politická pandémia sú s ekonomikou spojenými nádobami: treba ich vnímať súčasne: vytvárať tak novú imunitnú odolnosť ľudstva, pri presadzovaní spoľahlivého, rovnovážneho a prirodzene pružného usporiadania ekonomiky. Potrebujeme trvalý program posilňovania imunity, kombinovaný s vyváženou, sebestačnou, odolnou a prirodzene spolupracujúcou lokálne integrovanou ekonomikou. (Najcennejším zdrojom nádeje sú tí, ktorí prežili nákazu a vytvorili si tak prirodzenú imunitu - je potrebné ich identifikovať a zapojiť do hospodárskej rekonštrukcie. My ostatní sa musíme správať, akoby sme už nakazení boli - s naozajstnou solidaritou a rešpektom).


Nemožno teda stále učiť nové generácie - všetko rovnako a všetko to isté. Nemožno ich učiť myslieť ČO, ale hlavne AKO myslieť. Ako hľadať svoju vlastnú cestu, ako presekávať nové cesty - nie sa len vracať k tým starým, prešľapaným a vedúcim nikam. Kto nachádza cesty nové, obohacuje svet, pridáva nové príležitosti. Kto však len kopíruje cesty už po záruke, oslabuje svet a zužuje možnosti pre mladé generácie. Ak máme na všetko, všetci, rovnaký (stranícky) názor, ako budeme nachádzať postoje a riešenia k problémom nikdy predtým nepoznaným?


Aktuálne americké výskumy potvrdzujú narastajúcu ekonomickú nerovnováhu. Zatiaľ čo sa jednotlivé vyspelé štáty hospodársky rýchlejšie približujú (ako príklad môže poslúžiť USA verzus Čína): Čo v USA v dobe industrializácie trvalo dvesto rokov, Čína to dokázala za neuveriteľných dvadsať rokov. K hospodárskemu zbližovaniu už dochádza dnes akcelerovane a na globálnej úrovni.


Nerovnováha a hospodárska rozdielnosť sa však stále výraznejšie prehlbuje vo vnútorných štruktúrach štátu, medzi regiónmi a okresmi. Klesajúci vplyv globalizácie je nahradený dôraznejšou potrebou na lokalizáciu a re-lokalizáciu hospodárskych, vzdelávacích, samosprávnych a iných kľúčových činností.


V USA sa už lokálny dôraz rýchlo osvojil. Guvernéri jednotlivých štátov si určujú miestne protivírusové opatrenia sami, práve na základe miestnych podmienok a aktuálnej situácie. Významná spolupráca medzi štátmi sa aktivovala automaticky.


Ide o komplementárne úsilie popredných osobností vedy a podnikania, kam okrem stovák aktivít v Slovenskej i českej odbornej verejnosti ako aj kompetentných inštitúcií denne pribúdajú odporúčania a predsavzatí urobiť všetko pre udržanie prijateľných podmienok života v budúcnosti.


Názory profesora Zeleného sú novou vstupnou bránou aj na širenie hlboko premysleného novokoncipovaného uvažovania až úrovni na najvyššej decíznej sféry a získavaní nových podnetov aj v podmienkach Slovenskej republiky. Zároveň predpokladám, že do týchto aktivít vhodne zapadne aj pentalógia Podnik a podnikanie vydaná v piatich jazykoch, a tiež 20 kníh z nového edičného radu Riadenie sprístupňované prostredníctvom www.kassaybooks.com .


Vzhľadom na prejavený záujem a spoluvytváranie nových základov budúcich očakávaní plné znenie zásadného príspevku čitateľ nájde na stránke ZET Foundation - Milan Zelený.