Systematické vzdelávanie ako determinant zvyšovania konkurencieschopnosti podniku

Pezinok 17.3.2021. Podnikom nepomôže žiadna teória, ani v zmysle podnecujúcich sloganov typu „Riadenie je umenie“, alebo aj „Riadenie je veda. Môžeme ich akceptovať v dennom živote, avšak nie sú to tvrdenia verifikované. Môžu sa uplatniť len ako návnada na získanie záujemcov o štúdium na príslušnej univerzite s hypotetickým prísľubom skvelej budúcnosti. Žiadny diplom potvrdzujúci vysokú kvalifikáciu, ak nenájde praktické uplatnenie, ak nie je krytý znalosťami, nikomu neprinesie úžitok. Riadiť podnik, znamená aj zodpovedať za ľudí, doslova za ich životy. Pretože ak je podnik zle riadený a skrachuje, obyčajne skrachujú aj rodiny zamestnancov podniku, ktoré sú často závislé práve na podpore. Prípadne charite kompetentného pracovníka.

Osobitosti vzdelávania so zameraním na diplomaciu a vzdelávanie orientované na ekonomické a technické smery


Roky skúseností a praktické návyky kariérnych diplomatov sa postupne dopĺňajú v dôsledku nových požiadaviek vzhľadom na svetový vývoja a skutočnú, reálnu situáciu. Ako ukázali výsledky práce diplomatov so vzdelaním na diplomatických univerzitách a diplomatov s absolutóriom univerzít technického smeru, nemožno hovoriť o signifikantných rozdieloch vo vzťahu k spôsobilosti vykonávať diplomatickú funkciu. Iba poukazujem na nevyhnutné zmeny v obsahu študijných programov jednotlivých typov škôl. Napríklad Diplomatická akadémia v Prahe. Je prvá svojho druhu v nových štátoch Európskej únie. Jej poslaním nie je len výchova diplomatov v najužšom slova zmysle, ale, verná širokému poňatie diplomacie, zasadzuje sa o profesionalizácii spravovania relevantných záležitostí, hoci aj na úrovni riadenia podnikov, či dokonca aj v rozumnom spravovaní záležitostí v štátnej správe.



Výpovednosť vlastnej skúsenosti


Bez rozpakov môžem tak, ako sa pamätám, celkom otvorene priznať, viac ma zaujímali „hmatateľné veci“, ako nejaké intelektuálne úvahy. Ale páčila sa mi komunikácia s množstvom odborných výrokov a osobitne mi lahodila precízna výslovnosť a pekný, ako som to kedysi nazval, zamatový hlas. Človek, ktorý mal nádhernú, spisovnú reč a bol bezprostredný, ma vždy nadchýnal. Vtedy ma zaujímala skôr forma. Vonkajšok „niečoho“, až neskôr som sa viac sústreďoval na obsah povedaného. Zrejme práve tento posun vštepil do môjho podvedomia túžbu veľa vedieť a pekne sa vyjadrovať. Spočiatku som si dokonca myslel, že pekná reč a zopár faktov charakterizujú človeka, ktorému pripisujú „múdrosť“. Až po mnohých rokoch štúdia a životných skúsenostiach som dokázal rozlišovať medzi formou a obsahom, medzi múdrosťou a kultúrnosťou a napokon aspoň s časti medzi dobrým a zlým človekom. Medzi otvoreným, úprimným a dobrosrdečným človekom, a osobou zakomplexovanou, deklarujúcou pseudohodnoty a priorizujúcou vonkajšie symboly „úspechu“, navyše, s prehnaným sebavedomím. Pravdaže, vonkajšie okolie pôsobí vždy inakšie, má rozličnú intenzitu a premieta sa do života rodiny aj v podobe akceptovaných umeleckých artefaktov a pripisovaním ich významu pre život a jeho vnútorné naplnenie.



Za nezodpovedné rozhodnutia a omyly človek zaplatí vysokú cenu


Môžu to byť finančné straty, rozvody, či dokonca tragédie. Ak je vodcom, ak mu ľudia veria, ak od neho očakávajú pomoc, očakávajú múdre a zodpovedné rozhodnutia. Už to nie je iba vec osobného chcenia či nechcenia, nastupuje zodpovednosť za konanie týkajúce sa spolupracovníkov, podniku, spoločnosti. Prekročenie rozmedzia tolerancie možno hodnotiť ako úmysel, ako neschopnosť, ako omyl. Ako tolerantný bude hodnotiteľ? Postaví sa k prečinu rigorózne, alebo sa stane protektorom páchateľa? Ide o dlhotrvajúci obchodný vzťah vyjadrený finančne, alebo o vzťah založený na vzájomnom pochopení so schopnosťou tolerovať – odpúšťať vzniknutú škodu?



Dodržiavanie spoločenských noriem a zákonov v krajine pôsobenia


Negatívne dôsledky v správaní sa podnikov a podnikateľov sa pripisovali finančnej a ekonomickej kríze O oprávnenosti takého názoru nie som celkom presvedčený. Veď bolo aj predkrízové obdobie a tiež sa nemohlo hodnotiť ako morálne čisté. Podľa mňa správanie sa ľudí má svoj základ v niečom inom. Povedal by som, že kríza je dôsledkom nedostatku etiky a túžba po majetku, ktorá viedla k samému začiatku, k zrodu nekritických nárokov na svoje záujmy a dávajú si ciele neúmerné ich znalostiam a samozrejme požiadavky rozumne ich spravovať. Podľa toho potom kríza sa skončí až vtedy, keď sa pominie nenásytnosť vo finančnej a hospodárskej sfére. Predsa aj spätne vieme odvodiť príčiny vzniku krízy. Začalo sa to ľuďmi, ktorí nepracovali podľa svojho svedomia. Keď sa nerešpektuje skutočná potreba a produkuje sa vedome to, čo je nadbytočné, potom sa nemôže ekonomika vymaniť z problémov. Na začiatku je vždy človek a jeho výchova s hodnotami, ktoré mu rodina a spoločnosť vštepili. Svet okolo nás sa však stále mení a v budúcnosti sa budeme musieť vyrovnať s nedostatkom prírodných zdrojov. Apel súvisiaci s toto otázkou vo veľkej miere ostáva nevyslyšaný. Mnohí akoby boli hluchí a slepí. Nemožno predsa mať nadlimitnú spotrebu pri limitných zdrojoch. Problémom je aj neustála nadprodukcia, ktorú nestačia konzumenti spotrebovať. Plody ľudskej práce a cenné suroviny potrebné na ich výrobu potom končia na smetiskách.