Prepojenie úsilia v pandemických podmienkach a novej spoločensko-ekonomickej situácie

Pezinok 8.3.2021. Aktuálna pandemická situácia si vyžaduje nové riešenia, ktoré doposiaľ neboli aplikované na žiaducich úrovniach riadenia vzdelávacích procesov. V prvom rade je potrebné prijať tézu o kontinuite, ktorá zvyšuje efektivitu ľudského konania. Platí to predovšetkým potrebe celoživotného vzdelávania a prepojenia všetkých druhov úrovní progresívneho osvojovania si vedomostí a postupne nadobúdania znalostí, tzn. osvojovania si naučených vedomostí v produkčných procesoch. Profesor Štefan Kassay v súvislosti s nevyhnutnými zmenami vysvetľuje potrebu spojenia síl medzi osobnosťami, ktoré započali spoluprácu aj formou Medzinárodného centra vzdelávania: „Na základe dlhoročnej spolupráce a pôsobenia v riadiacich funkciách, vrátane priemyselnej praxe a v rámci externej pedagogickej činnosti i diplomacie som mal príležitosť porovnávať rôzne vývojové súvislosti. Koncentrujem sa hlavne na zvyšovanie kvality života výchovou mladého človeka až po sledovanie zmien a požiadaviek, ako aj na presadzovanie reálnych a zdravo akceptovaných životných hodnôt na každom stupni vzdelávania. V ostatnom čase komunikujem a sledujem práce, kontakty a vynaložené úsilie súčasných autorov, ktorí už kus práce v očakávanom smere urobili.“ Napríklad Peter Andreánsky založil občianske združenie Inštitút duševnej práce s bohatou aktivitou, ktoré publikoval v viacerých inštitúciách a v školskom prostredí. Výrazné autorské diela v oblasti riadenia a daňové aspekty rieši neúnavný autor Emil Burák. Pozoruhodné sú aj výsledky profesora Jána Košturiaka založením Podnikateľskej univerzity. Príkladom oddanosti pokroku vidím aj u Romana Dvořáka – šéfredaktora najčítanejšieho československého strojárskeho časopisu MM Průmyslové spektrum.

Na základných školách na prvom stupni je žiaduce venovať zvýšenú pozornosť telovýchove, pretože vďaka nej dokážeme podvedome viesť deti k cnostiam, ktoré vedú k jednoduchšiemu osvojeniu si spoločensky preferovaných duševných postojov. Následne dokážeme pracovať s vedomím získavania informácií a ich hierarchickému ukladaniu do náročnejších myšlienkových konštrukcií.


Hlavným prepojením naprieč výchovno-vzdelávacím procesom musí byť získanie kontextových zručností, ktoré definujú logický prístup k riešeniu výziev (problémov) a schopnosť správne sa pozrieť na zrejmé informácie / dáta a ich hierarchické usporiadanie tak, aby argumentačná logika pomáhala vyskladať správnu a funkčnú myšlienkovú konštrukciu schopnú priamej aplikácie ako riešenia.


Intenzívna komunikácia s odborovým zväzom školstva, požiadavkou je umožniť účastníkom doktorandského štúdia zapojiť sa do pedagogického procesu v potrebnom časovom rozpätí a celkovom mesačnom počte hodín vyučovať v miere času, ktorá bude určená na prezenčné vzdelávanie.



Možnosti realizátorov v súčasnom spoločensko-ekonomickom priestore


Podľa Andreánskeho to, čo dokážeme spraviť je fakt, že dokážeme formovať a posunúť hranicu nárokov vedomostí a vôbec duševnej pripravenosti detí tak, aby sme minimálne spustili spoločenský diskurz na túto tému, ale zároveň tým, že to zrealizujeme ako vzdelávací – podporný inštitút a teda pôjdeme reálne aj príkladom… a tento potenciál máme vysoký. Iniciátor zbiera komunikačne aj ostatných, aby sa nebáli zaujať postoj. To sú riaditelia škôl, ale aj poniektorí zamestnávatelia, ktorí sa snažia tiež prispieť ku kvalite.


Koučingové centrum


Podľa názoru Andreánskeho načrtnutý systém umožní veľmi elegantne ukázať model previazanosti, nedeliteľnosti vzdelávania od materských škôl až po vysoké školstvo a nadstavby. Na to, aby sme to zvládli, je možné stavať na uplatnení skutočného, disponibilného vysokého potenciálu kvalitných ľudí. Len to treba komunikovať a vyskladať dôveru v samotných učiteľoch. S týmito myšlienkami v rozličných obmenách sa stretávame v širokom okolí a sú v vlastne zahrnuté aj vo variantnej konfigurácii realizátorov systémov so zapojením jeho vzdelávacej funkcie do svetového rámca najkvalifikovanejších a uznávaných osobností z oblasti vedy, vzdelávania a produkčných systémov rôznej úrovne.


Prevládajúci názor širšej odbornej verejnosti je priľnavý k novým očakávaniam a predpokladá sa aj možný nárast celkom nečakaných rizík. Jasne sa to črtá aj od prvých pokusov urobiť niečo inak, hoci aj vybočením z uznávaných zásad. Prikláňajú sa k tomu aj niektorí riešitelia diskutovaného systému. Je preto dôležité vytvoriť nielen vzdelávací element, ale zároveň aj mediátora (Interface) medzi jednotlivými školami, ale aj medzi zamestnávateľmi a štátnymi inštitúciami. Vznikne tak flexibilná inštitúcia s jednoznačne formulovanými požiadavkami na vzdelanie a jeho konkrétneho plnenia v kontinuite kooperujúcich subjektov v celom systéme zapojenia sa dobrovoľne na báze záujmu a v dôvere v reálnosť úprimného snaženia zakladateľov načrtnutého programu školstva s tým, čo sa má skutočne robiť.