Neštudujme všetko, študujme predovšetkým to, čo potrebujeme k životu [1]

Pezinok 6.1.2021. Zrejme pochopenie sveta a života samého sa nikdy nezaobišlo bez viery a bez ľudského úsilia nájsť pravdu a šíriť ju ďalej. Nie som zameraný proti základným vedám, bez nich by vedci sotva prinášali pre ľudstvo nové znalosti pochádzajúce až z výšin poznávateľného, prijatého ako výsledku vedeckého skúmania. Veda sa stala v ponímaní ľudí atribútom racionálneho poznávania takmer všetkých očakávaných jeho foriem. [2] To ale neuspokojilo človeka. Skôr sa uchyľoval k poznávaniu života a správaniu sa na základe viery a uznával vieru za najvyššie výpovednú prostredníctvom slova.[3]

Reálny život sa s nikým nemazná


Prináša aj trpké chvíle pre tých, ktorí takú odvahu verejne vysloviť iný názor, ako je bežný, alebo nedajbože do nekonečna opakovaný z učebnice minulých desaťročí. Každý, kto želá inému, hoci aj šťastlivý Nový rok, zrejme vychádza zo svojich vlastných hodnôt. Pre niekoho je to láska, spokojnosť, pre iného more peňazí alebo stolička veľkého šéfa, či dokonca aj mocipána, vládcu nad každým a všetkým, prírodu nevynímajúc. Ale môže to byť aj vládnutie rozumom, vládnutie nerešpektovaním názoru iných, sebapýchou, tvrdohlavosťou, spurnosťou. Nikto, ani ten najerudovanejší mysliteľ by sa nemal ponížiť k tvrdohlavému presadzovaniu nemenných právd.

Prečo navrhujem osvojiť si označenie súčasného života ako „ekonomický realizmus?“ [4]



Poniektorí ľudia aj v bežných rozhovoroch tvrdia, že majú dosť tých všelijakých „izmov“. Po socializme sa pokračovalo a nahradili ho komunizmom a nasledoval kapitalizmus. Nadnesene by sme mohli po komunizme predpovedať, že sa ujmú označenia epochy ako „protekcionizmus“, egocentrizmus alebo hoci aj funkcionalizmus, či pragmatizmus.[5] V súčasnosti môže byť podkladom pre ďalší rozvoj chápania koexistencie vedy a viery výstižné označenie novej epochy života ľudstva. V nastávajúcom období, ktorého prostredie nás vedie k formulovaniu názvu „ekonomický realizmus.“



Správanie sa vo vzťahu k „ekonomizácii človeka“


Keď som vysvetľoval svoje predstavy o „ekonomizácii človeka“, stávalo sa, že mnohí sa uštipačne tvárili. Poniektorí svoju nevôľu prejavovali aj slovne. Ťažko to uniesli, ak som svoje tézy dal do súvislosti s „existenčnou kauzou“, ich nevôľa rástla. Ešte aj dnes sa diskusie takého obsahu neskončili. A to v čase, kedy do života ľudí vstúpila pandémia koronavírusu, alebo nehľadiac na správnosť a novosť názvov nádejnej vakcíny so súčasným sprievodom mien a našimi blízkymi, ktorí to, čo znamená pohromu ľudstva, neprežili. A umierajú ďalší a ďalší… Uveriť nemôžem, že ešte stále sú mnohí vo vleku svojich predstáv o bohatstve a požívačnosti sú slepí a hluchí. V prizme aktuálneho pozorovania prebiehajúcich udalostí sa pripomína nielen slovne, ale aj ako skutočné dianie vedúce k utrpeniu ľudí a strachu o svoj život.



Konštruktívna kritika znamená novú príležitosť


Preto sa pýtam: „Môže to niekoho uraziť, ak sa veci povedia na rovinu, ak naše želania sú úprimné? Áno, môže sa to niekomu vidieť aj protirečivým vo vzťahu k podnikaniu. Prečo? Vari v podnikaní neplatia princípy etiky a morálky? To môžeme vedome ničiť zemeguľu len preto, aby sme mali aj to, čo nepotrebujeme? Lenže pochybovačnosť, či dokonca nekompromisná kritika bývajú aj akcelerátorom naštartovaného motora generujúceho nové idey a znásobujúceho odhodlanie presadiť hoci aj zdanlivo fantazírujúci názor, aj keby autorovi hrozila gilotína.



Súvisí s tým všetkým formovanie študijného programu?


Reálny život kladie na človeka konkrétne požiadavky, stáva sa diktátom zmien vedúcich k zachovaniu racionality konania a rozvíjanie znalostí orientovaných na budúcnosť.



Naše myslenie je produktom budúcnosti


Nič také, žiadna večná pravda neexistuje a to ani nemusíme sa utiekať k obhajobe neobvyklých názorov odvolávaním sa na evolučné princípy. Teda prečo nie „ekonomizácia človeka“? Čo iné sa tu odohráva, ak nie zápas o ekonomiku alebo ak sa to niekomu páči viac, o prosperitu, o peniaze? O vytvorenie nových hodnôt, alebo poniektorým aj o defraudáciu, či „úlovok“ pre vlastné vrecko. Nepatrí sa o tom písať? Prečo nie? Veď aj človek sa mení. K dobrému, niekedy i zlému. Ide predsa o vnútorné rozhodnutie sa človeka pre spoločenské dobro, alebo spoločenské zlo. Pre všetkých, či pre seba. Nijako sa to nevymyká z rámca všeobecne známeho výroku, že „ľudia sú najcennejší kapitál, ktorý podniky môžu mať“.


Tvorba študijného programu by mala odrážať život v budúcnosti


Do nášho života razantným spôsobom zasiahol vírus Covid 19. Bolo treba konať okamžite, bez hľadania „najlepších“ postupov v odbornej literatúre. Lenže - tu išlo o život, o to, čo je v nás, čo sme schopní okamžite uskutočniť! Riešením sa ukázala akcieschopnosť, nasadenie znalostí ľudí rozličných profesií a praktických skúseností z riadenia. Podstatná bola spontánnosť, spôsobilosť k okamžitému rozhodovaniu a zavážila aj prirodzená autorita osobností, ktoré sa razantným konaním, bez ohľadu na doterajšie zastávané pozície boli schopné ujať vodcovstva. Žiadne preferencie, žiadne dovtedajšie „autority“ samé o sebe, a to znalostí z ktorýchkoľvek odborov, neboli také dôležité, ako schopnosť okamžite sa rozhodnúť, pochopiť možné dispozície a zdroje nevyhnutné v samej situácii, schopnosť konať.

[1] Podľa biblického rozprávania bol Šalamún známy svojou múdrosťou, ktorú prišla obdivovať aj kráľovná zo Sáby. Podľa Biblie napísal až 3 000 prísloví a zložil 1 005 piesní. Moderná textová kritika Šalamúnovo autorstvo spochybňuje. Šalamún obchodoval po súši i po mori s ďalekými krajinami. Mierové vzťahy s okolitými štátmi budoval Šalamún na rozsiahlych dynastických manželstvách. Šalamún mal 700 manželiek a 300 mileniek. Podľa Biblie sa na sklonku života odvrátil od Božích ciest a jeho pohanské ženy ho zviedli k modloslužbe. Na žiadosť pohanských manželiek budoval pre cudzích bohov výšiny, háje a chrámy, kde ich spolu uctievali. Šalamún zomrel vo veku 80 rokov a bol pochovaný v meste Dávidovom na vrchu Sión. Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0alam%C3%BAn_(biblick%C3%A1_postava).


[2,3] V závislosti od prekladu Biblie je „slovo“ chápané s množstvom odlišných výrazov: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo bohom.“ Napríklad V niektorých prekladoch sa píše., že Slovo bolo „božské“. No mnoho iných prekladov uvádza, že „A to Slovo bolo Boh.“ - katolícky preklad, ekumenický preklad. Preto je veľmi zaujímavý preklad Biblie v jednom jazyku, ktorým sa hovorilo v prvých storočiach nášho letopočtu.


[4] Poznámka Štefana Kassaya: Problematiku vzťahov medzi vedou a vierou analyzujem v piatom zväzku pentalógie Podnik a podnikanie na stranách 468 až 519. V jeho závere uvádzam generačný a myšlienkový posun „Nového sveta.“


[5] Na prezentácii tretieho zväzku pentalógie vo voľnej debate nositeľ Nobelovej ceny za mier Lech Wałęsa sa vyjadril: „Socializmus, nebol dobrý, komunizmus napáchal krivdy, kapitalizmus je všelijaký, vo vývoji ľudstva, ale musí byť aj voľačo viac. To ale ešte neviem, čo to má byť, ale my dvaja /myslený Kassay/ to poriešime. Samozrejme, iba sme sa tomu zasmiali ako dobrému vtipu...