Dobré nápady si zaslúžia pozornosť

Pezinok 13.1.2021. Dobrý nápad sa niekedy človeku zavŕta do mozgu a nedá mu pokoja. Stáva sa ale, v návale povinností, že autor na neho pozabudne a časom, pri stretnutí sa s novými problémami sa mu sám pripomenie. „Človeče, veď s tým si sa už dávnejšie zaoberal. Nevrátiš sa k tomu?“ Mnohé práce a nápady ostali kdesi v rukopisoch a ukazuje, sa, že nie celá autorská minulosť je za nami, že aj v nových pandemických podmienkach vplyvom vírusov mnohé myšlienky pretrvali a je namieste si ich nanovo pripomenúť a otvoriť aj nový diskusný priestor pre širšiu odbornú verejnosť. Za osobitne dôležité považujem aj záznamy z podnikateľskej praxe v kontexte s doteraz uznávanými zákonitosťami vedeckej práce a ich aplikačnými možnosťami. Pochopiteľne, podpora decíznej sféry je nevyhnutnosťou pre zachovanie existencie a konkurenčnej spôsobilosti podnikov a inštitúcii. Bariéry prekážajúce zmysluplnému jednotiacemu procesu nielen šírenia znalostí, ale aj skepsy z daromného úsilia celých kolektívov a určitej pochybnosti o reálnosti vlastného snaženia. Ak niekto vysloví slogan „Integrácia vedy a praxe“, nemali by to byť iba slová bez obsahu, ale predsavzatia a ciele pre každodenné snaženie sa o pokrok. Je tu zároveň obdobie individualizmu aj vo vedeckej práci a nechuť spolupracovať, čo ale neznamená, že by nemohol existovať spôsob, ako veci priblížiť aj individualistom na ceste k „zberu užitočných plodov práce“ v našich, slovenských reáliách. To je aj podstatný úmysel počnúc o najskôr informáciami od virtuálneho „Nápadníka“ [1].

Núkala sa mi zároveň možnosť včleniť sa do spoločensky významnej komplementárne vhodnej aktivity. Ako prezident nadácie známej pod mojím priezviskom som postupne navštívil 5 ministrov školstva /okrem jedného ministra, ktorý ma odmietol/ a snažil som sa ich získať k spolupráci s predpokladom, že mnohé môžeme dokázať aj v zhoršujúcich ekonomických podmienkach.


Medzičasom, ale predovšetkým po predošlých úvahách ostatných mesiacov som sa viacej zaoberal s otázkou, či aj v tejto pandemickej spoločenskej situácii, je možné a účelné vracať sa k nerealizovaným nosným myšlienkam, či má zmysel čerpať aj z odkazu a myšlienok v rámci aktivity ako externého diplomata. Neustále som sa sebaopytoval: „Robil si, Štefan Kassay nejakú neprávosť, pomáhal si ľuďom?“ Ako teda? Nič iné som neurobil, a ak ma ešte vždy poháňa túžba po poznaní a odovzdávaní v živote nadobudnutých znalostí, nemám prečo dať sa na cestu „ničnerobenia“ a zákonite nespokojného a večného frfľoša. Robil som niečo s iným dôvodom, ako dosahovať v napredovaní v dennej starostlivosti o svoj podnik, o zlepšovanie pracovného prostredia, zvyšovanie kultúry práce? O zvládnutie konkurenčného zápasu, a zároveň vedeckej tvorby i širokospektrálnym úvahám publikovaným v periodikách a iných informačno-komunikačných aktivitách? Ibaže neviem, či som to neprehnal pri presadzovaní pokrokových ideí na úkor mojej rodiny a najbližších, dokonca na úkor môjho zdravia. Dokázal som sa takmer tri desaťročia napriek 17 ročnému rozdielu veku so svojím spoločníkom vždy dohodnúť a vzájomne sa rešpektovať! Vždy som uprednostnil tvorivý postoj a našiel spôsob, aby ostalo pokojné pole spolupráce a aby bola aj istá voľnosť umožňujúca aj naplnenie osobných predpokladov sebarealizácie. Preto nevidím prekážky, aby som sa rozhodol aj v spleti rozličných pohnútok a názorov blízkeho okolia a pokračoval aj v predošlých úvahách, aj doteraz rozbehnutých čiastkových informáciách smerovaných, ako som sa už o nich viackrát zmienil, vrátane pochopenia aktuálnych potrieb. Nevynímajúc ani potrebu v dnešných podmienkach vybudovať medzinárodné centrum vzdelávania nového typu. Preto pokračujem aj v kontinuite riešenia a povzbudzovania mladej generácie v otázkach, ktoré by mohli podľa môjho názoru najviac pomôcť zošľachťovaniu človeka a jeho úsilia. Pritom ale nezabúdať, že životné problémy majú aj mnohí iní a že sa žiada vykročiť z tieňa individuálnosti k spoločnej tvorbe už dnes vytváraním podmienok pre podiel aj progresívnych síl a na pomoc i usmerňovanie v tvorbe rozumných životných hodnôt a spoločného úsilia s tými, ktorí chcú, ktorým ide aj o budúcnosť novej generácie „mysliteľov“ a realizátorov. Verím, že svojimi úvahami som sa nikoho nedotkol, že aspoň trochu ma pochopí moje okolie a že je to v poriadku, ak s rozbehnutým úsilím, o „zviditeľňovanie nosných otázok a možností ich riešenia môžem pokračovať“.



Prečo uprednostňujem v mojich úvahách slovo „študujúci“ pred slovom „študent“?


Mám k tomu dôvod, a to predstavu, že učenie a zdokonaľovanie sa je nevyhnutné po celý život. Nielen počas prípravy na svoju profesiu, na zacielené štúdium, ktoré by bolo náročné na čas i na vážnosť prehodnocovania predstáv o vlastnej budúcnosti.

Sú potrebné efektívne edukačné systémy - nové príležitosti


Okrem najbežnejších foriem komunikácie majú významné postavenie informačno-komunikačné systémy uplatňované v spoločensko-produkčných systémoch, predovšetkým v systémoch vedenia a riadenia podnikov a inštitúcií. Moderné systémy majú stále väčší dosah a zvyšuje sa ich výkon. Zároveň rastie aj dopyt po distribúcii špecificky orientovaných znalostí pre potreby určitých konkrétnych podnikov, dokonca štátnych útvarov. V istom smere túto požiadavku môže plniť špecificky orientovaný tezaurus Kassaybooks, o ktorom v ďalšom po krátkom rozbore špecifík tohto portálu uvediem relevantné informácie.


Roky skúseností a praktické návyky kariérnych diplomatov sa postupne dopĺňajú v dôsledku nových požiadaviek vzhľadom na svetový vývoja a skutočnú, reálnu situáciu. Ako ukázali výsledky práce diplomatov so vzdelaním na diplomatických univerzitách a diplomatov s absolutóriom univerzít technického smeru, nemožno hovoriť o signifikantných rozdieloch vo vzťahu k spôsobilosti vykonávať diplomatickú funkciu. Iba poukazujem na nevyhnutné zmeny v obsahu študijných programov jednotlivých typov škôl. Napríklad Diplomatická akadémia v Prahe. Je prvá svojho druhu v nových štátoch Európskej únie. Jej poslaním nie je len výchova diplomatov v najužšom slova zmysle, ale verná širokému poňatiu diplomacie, zasadzuje sa o profesionalizáciu a povznesenie vedeckého spoločenstva. Sú to vedecké podujatia, spoločné stretnutia vo forme vedeckej konferencie, verejných prednášok, seminárov a pod. Kombináciou personálnych a digitálnych komunikačných kanálov vznikajú nové možnosti: webové konferencie, interaktívne webové stránky, e-mailové konferencie a pod.

[1] V rámci metodiky duševnej práce som si zaviedol svoj vlastný „Nápadník“, ktorý slúži na zachytávanie myšlienok a okamžitých nápadov, ktoré sa časom dajú prehodnocovať a prípadne aj uplatniť pri vhodných príležitostiach.


[2] Odporúčam k preštudovaniu aj knihu od Ľubomíra Pajtinku: Rozhovory s ministrami. Publikácia mapuje cez voľné dialógy, ktoré vznikali viac ako desať rokov pohľady sedemnástich ponovembrových reprezentantov školstva na vývoj i situáciu v rezorte i mimo neho. Dialógy odkrývajú aj osobné príbehy ľudí, ktorí stáli v čele rezortu školstva a sú jedinečnou sondou kde sa dá čítať v riadkoch i medzi nimi. Táto unikátna kniha prináša veľa neznámych a nepublikovaných informácií a pohľadov. Svojim charakterom je jedinečná aj tým, že prispieva do súčasnej diskusie o význame výchovy a vzdelávania pre úspech človeka i pre spoločnosť.