top of page

Diktát času je nezadržateľný III. – Reminiscencie osobností vedy a vzdelávania

Pezinok 24.3.2023. Nadácia profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania ponúkla Alumni klubu bývalých členov Predsedníctva Slovenskej akadémie vied (Alumni klub P-SAV) usporiadanie stretnutia priamych účastníkov vedeckého života v spolusúčinnosti s členmi Alumni klubu P-SAV a jeho vedúcimi predstaviteľmi profesorom Štefanom Lubym a docentom Branislavom Peťkom zorganizovať spoločné stretnutie – Reminiscencie pripomínajúce vedeckú aktivitu a prínos vedeckej aktivity s pozitívnymi dopadmi na spoločenský úžitok. Pochopiteľne, spätosť vedy a jej významných osobností s udalosťami dneška v spoločenskom prostredí plného kardinálnych zmien v európskom komunikačnom priestore.

Časť účastníkov spoločenského stretnutia po udelení Veľkých zlatých medailí Nadácie na podporu vedy a vzdelávania


Diktát času sa už doslova zakorenil v našom povedomí. Mám tým na mysli hlavne to, že dnes sú už publikované rozhovory s vedeckými a spoločensky významnými osobnosťami nielen na portáli www.kassay.eu, ale aj v dvoch zväzkoch knižného vydania „Diktátu času je nezadržateľný“ a už pripraveného tretieho zväzku do tlače. V čerstvom ovzduší plnom pozitívnej energie cítim ale potrebu priblížiť autentickosť stretnutia pre vedeckú obec SAV a osobitne pre členov Alumni klubu P-SAV udalosti hodnotené jej priamymi účastníkmi aj tými, ktorí sa z objektívnych dôvodov nemohli zúčastniť.


Pri tejto príležitosti ako prezident Nadácie na podporu vedy a vzdelávania som odovzdal trom osobnostiam slovenskej vedy a vzdelávania Veľkú zlatú medailu nadácie na podporu vedy a vzdelávania (prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., Dr. h.c. PhDr. doc. Ing. Juraj Wagner, doc. Branislav Peťko, DrSc.). Rovnakú medailu pred krátkym časom prijal aj doc. Ing. Jozef Šimúth, DrSc., vtedy zotavujúci sa z vážneho, nedobrého zdravotného stavu. Žiaľ, tak ako sa tešil z prisľúbenej účasti na našej udalosti, tak mu náhoda v súvislosti s koronavírusom tvrdo zasiahla.

Resumé spoločenského stretnutia profesorom Štefanom Lubym


Prítomní členovia Alumni klubu P-SAV sa netajili so svojimi názormi a presvedčivo dokumentovali svoje pocity. Otvorene reagovali v prvé hodiny nového dňa svojím vyznaním doslova príštiacim zo srdca. Uvediem konkrétne výroky aspoň tých súčasníkov, ktorí plní dojmov reagovali už s prebúdzajúcim sa novým dňom. Nazdávam sa, že vzhľadom aj na ospravedlnenie sa za neúčasť známej osobnosti vedy doc. Ing. Jozef Šimúth, DrSc. je namieste v prílohe uviesť aj pôvodný príspevok „Včelia materská kašička.“

“Včely môžu zomrieť pre lásku ku kvetu.

Včely môžu zomrieť pre lásku.

Včely môžu.

V SKUTOČNOSTI O MOCI VČIEL NEVIEME NIČ.“


Toto je vyznanie o tajuplnej včele od francúzskeho spisovateľa Maxence Fermine, ktorého literárne diela súčasná literárna kritika dáva na roveň s najlepšími dielami Paula Coelha.

Podstatná časť čo o moci včely vieme, pramení z praktických skúseností včelárov. Každá včelnica je ako vedecké laboratórium, ktorého vznik sa datuje odvtedy ako človek priniesol včelstvo z bútľavého stromu do úľa, vedľa svojho domu.

Vedomosti a skúsenosti, ktoré včelári získali a získavajú v dennom styku so včelstvami sú základom, na ktorom stojí súčasná veda o včele - apidológia. Gregor Mendel objaviteľ zákonov dedičnosti adresoval včelárom stále aktuálnu výzvu: “ Je dôležité, aby každý včelár niečo skúšal, lebo len na takej ceste sa možno dopracovať prospešných výsledkov.


O život včely sa zaujíma takmer každý a čím ďalej tým viac poskytuje aj vedcom nové teritória pre základný výskum včelích produktov. Významné liečebné účinky má med či propolis pri liečení rán. Včelí peľ je vysoko účinný výživový doplnok. Má antioxidačné a antimikrobiálne vlastnosti a extrakt z peľu sa používa v liečbe prostaty. Včelí jed má výrazný účinok na zmiernenie zápalov, špeciálne viazaných s artritídou. Včelia materská kašička (MK) sa považuje za mimoriadne výnimočnú výživu, aká sa vytvorila počas evolúcie živočíchov. Už len paradox: včelia kráľovná žije desaťkrát dlhšie, ako včela robotníčka aj keď majú úplne rovnakú genetickú výbavu ponúka vedcom z oblasti neurobiológie, onkológie, farmácie či výživy prirodzený model vo výskume vplyvu výživy na reguláciu génov v rôznych vývojových etapách života jednotlivca s cieľom spomaliť procesy starnutia a udržanie mladosti po celý život. MK obsahuje rôzne aktívne zlúčeniny, ktoré vykazujú pozoruhodné terapeutické vlastnosti pre rôzne ochorenia vďaka svojim antioxidačným, antibakteriálnym, antidiabetickým, protirakovinovým, protizápalovým, antihyperlipidemickým a imunomodulačným vlastnostiam. MK hrá dôležitú kľúčovú úlohu pri ochrane pečene a obličiek, hojení rán a v reprodukčnom systéme.


Včelie produkty, menovite MK slúžia ako model pre vývoj viacúčelových –multifunkčných liekov, znamenajúcich zvýšenú bezpečnosť pacienta a vyššiu účinnosť v porovnaní s doterajšími vysoko špecifickými syntetickými liečivami. Terapia budúcnosti je prevencia pred chorobami pomocou multifunkčných liečiv bez vedľajších účinkov. Liečivá s vysokou špecificitou účinnosti sú efektívne len pre malú časť populácie, majú mnohé nekontrolovateľné vedľajšie účinku a môžu sa používať len v obmedzenom čase.


Keďže apiterapia -veda zaoberajúca sa praktickým využitím včelích produktov v medicíne -je väčšinou ponúkaná liečiteľmi alebo dokonca laikmi na základe skúseností odvodených od tradičnej ľudovej medicíny je postoj pacientov a verejnosti k apiterapii rozpačitý. Napokon aj v lekárskej komunite existuje akýsi skepticizmus voči apiterapii, ktorá je často ponímaná ako terapia pre prežitie ľudí v chudobných krajinách. Vedecký výskum potvrdzuje, že včelie produkty s rastlinnými produktami, sú virtuálnymi liekmi, ktorých liečivé účinky sú lepšie ako vlastnosti mnohých chemoterapeutík syntetického pôvodu používaných pre blahobyt ľudí žijúcich v tabletách. Sú stvorené pre prežitie ľudí v chudobných i bohatých krajinách.


Problém aplikácie včelích produktov nespočíva v tom, že by sa ignorovali liečivé účinky, ale vyplýva z toho, že doteraz nevieme presne definovať účinné látky a najmä, že lekárom nevieme poskytnúť údaje o množstve tej ktorej účinnej látky vo včeľom produkte. Kde sú hranice medzi mystifikáciou liečebného účinku včelích produktov (http://apitherapy.com ) a vedecky experimentálne podloženými faktami o ich účinku vo včelstve a humánnej medicíne?


Táto dilema bola pre mňa výzva i motivácia ako vysvetliť fyziologické vlastnosti včelích produktov využitím najnovších vedeckých poznatkov z obecnej molekulárnej biológie a najnovšie z výsledky projektu sekvenovania včelej DNA a epigenetiky. Sekvenovanie ľudského a včelieho genómu a genómov niekoľkých patogénov jasne predpovedá budúcnosť medicíny, v ktorej bude molekulárna biológia stále dôležitejšia. Je preto účelné porozumieť princípom molekulárnej biológie, najmä tak ako sme tieto princípy objavovali, ako sa budú pravdepodobne vynárať budúce objavy a ako môžeme čo najlepšie usmerniť naše výskumné úsilie na uskutočnenie týchto objavov v medicíne a pre ochranu včelstva voči patogénom.


Kľúčom k poznaniu včelieho genómu sú epigenetické zmeny - chemické značky, ktoré po pridaní alebo odstránení z DNA menia aktivitu génov.


Včela vystupuje v epigenetike v dvoch úlohách


V prvej sa predstavuje ako model pre spoznanie obecných zákonitostí epigenetiky a v druhej úlohe vystupuje ako zdroj epigenetických látok, ktoré majú priaznivý účinok na ľudské zdravie. Tieto látky môžeme považovať ako potenciálne liečivá a nazvem liečivo tohto druhu predbežne ako epigenomikum.


V SÚČASNOSTI, každý liek, ktorý vám predpíše lekár, obsahuje informačný letáčik, z ktorého sa dozviete o jeho účinnej látke, ako ovplyvňuje a zasahuje do metabolizmu orgánov a ako ho treba užívať. Dôležitou je tiež informácia o nežiadúcich metabolických interakciách ako vedľajších účinkoch, ktoré niekedy sú početnejšie ako liečebný účinok daného liečiva.

S veľkou dávkou intuície sa mi dostáva odvahy povedať, že:


V BUDÚCNOSTI s liekom získa pacient kontakt na web stránku výrobcu liečiva a pomocou vlastného programu, ktorý obsahuje nukleotidovú sekvenciu jeho či jej DNA, sa dozvie ako účinná látka liečiva t. j. epigenomikum „epigeneticky označkuje DNA, alebo odstráni nežiadúcu značku“ čím sa dosiahne žiadaný liečebný účinok. Zároveň sa dozvie do akej miery môže použitie liečiva zanechať trvalé stopy v jeho genofonde, ktoré sa môžu preniesť aj na potomkov.


Ak ste o epigenetike ešte nepočuli, chcel by som vás motivovať k bližšiemu oboznámeniu sa s ňou. Epigenetika je teraz v centre biologického výskumu, ale aj tak vás už ovplyvňuje a bude mať ešte omnoho väčší vplyv na vaše deti a vnúčatá. Keď chcete mať úžitok z toho čo ponúka dnešná a najmä budúca epigeneticky orientovaná medicína pre vaše zdravie, urobíte lepšie ak nebudete úpenlivo čítať letáčiky o používaní liekov proti starnutiu, ale sa ponoríte do myslenia predchádzajúcich generácii vedcov, ktorých opeľovanie kvetov včelami priviedlo k objaveniu zákonov dedičnosti a cez rozlúštenie genetického kódu a k vyžitiu bielkovín materskej kašičky vo výskume základných mechanizmov v epigenetike.


Prečo je epigenetika taká dôležitá. Dokončenie projektu ľudského genómu a pokrok v technológiách budúcej generácie ukázali, že genomická DNA má oveľa menšiu kontrolu nad biologickými procesmi a chorobnými stavmi, ako sa pôvodne myslelo. Namiesto toho epigenetické faktory určujú, ako sa DNA prekladá, a prísne regulujú štruktúru DNA tak, aby kontrolovali, ktoré gény sa exprimujú v akom čase. Mnoho z týchto epigenetických faktorov spolupracuje pri organizovaní základných bunkových programov, od vývojových procesov až po dráhy bunkovej smrti. Porucha ktoréhokoľvek z týchto faktorov môže narušiť genómovú reguláciu, čo môže spôsobiť poruchu bunkových procesov, čo má za následok ochorenie spôsobené rakovinou a autoimunitnými poruchami, neurologické stavy, neplodnosť a všetko medzi tým. Aby sme porozumeli akýmkoľvek aspektom biológie alebo choroby, je nevyhnutné preskúmať epigenetické faktory, ktoré modifikujú genóm. Dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní génovej expresie je metylácia DNA. Ide o epigenetickú zmenu, ktorá ovplyvňuje aktivitu DNA, bez zmeny sekvencie nukleotidov samotnej DNA. Pochopenie miest, kde dochádza k metylácii DNA, je rozhodujúce pre pochopenie úlohy, ktorú epigenetika hrá v zdraví a chorobách.


Čo je epigenetika


Epigenetika sa zaoberá zmenou funkcie našich génov ako dôsledok životného prostredia a správania sa nás samotných. Funkčnosť génov možno ovplyvniť k lepšiemu i k horšiemu bez toho, aby sa vlastný genetický kód akokoľvek zmenil. Kvalita nášho života nezávisí len od našich génov, ale aj od charakteru informácií, ktoré k nám prichádzajú z vonkajšieho prostredia, dokonca aj cez naše myšlienky . Donedávna sa predpokladalo, že vývoj človeka, jeho zdravie, jeho schopnosti sú vopred úplne determinované v génoch. Dnes však epigenetika prináša mnoho dôkazov o tom ako vonkajšie prostredie , zložky výživy, stresy či emócie spôsobujú, ktorý gén bude zapnutý, alebo vypnutý čo vysvetľuje aj príčiny niektorých nemocí v danej fáze vývoja organizmu. Vo výskume mechanizmov tvorby rakovinových buniek bolo zistených stovky génových mutácii, ktoré môžu spôsobovať karcinogenitu. Avšak, v posledných niekoľkých rokoch, sa ozrejmilo, že mutácie nie sú jedinými zmenami v DNA, ktoré vedú k rakovine, ale že k tomu prispievajú značnou mierou aj epigenetické modifikácie (181). Epigenetické faktory spolupracujú pri organizovaní základných bunkových programov, od vývojových procesov až po dráhy bunkovej smrti. Aby sme porozumeli akýmkoľvek aspektom biológie alebo choroby, je nevyhnutné preskúmať epigenetické faktory, ktoré môžu ovplyvniť fyziologické procesy.


Keď si uvedomíme, že väčšina týchto faktorov pôsobí súčasne a ich účinok sa prejaví neskoršie, potom stojíme pred dilemou či je vôbec v schopnostiach vedy epigenetické procesy ovplyvňovať.


Napriek rozsiahlemu záujmu o výskum epigenetických faktorov vo výžive je to oblasť stále v stave vzniku. Sme stále v procese objavovania nových modifikácií RNA a definovania a charakterizovania proteínov. Epigenetické informácie t. j. značky môžu byť zmenené environmentálnymi faktormi vrátane stravy tak ako je to v prípade včiel medonosných, keď sa larvy kráľovnej kŕmia materskou kašičkou, ktorá obsahuje látky schopné zmeniť genetické informácie.

Epigeneticky podmienené liečivé účinky materskej kašičky


Materská kašička sa v mnohých krajinách, ale najmä v Japonsku a Číne používa ako výživový doplnok pôsobiaci priaznivo na udržanie fyzickej, mentálnej a sexuálnej aktivity aj v pokročilom veku. Hoci tieto účinky ešte nie sú všetky vedecký preskúmané, no súčasné možnosti epigenetických metód dávajú reálny predpoklad, že zložky MK, najmä bielkoviny, preniknú do medicíny ako antiaging prostriedky udržujúce mladosť aj v pokročilom veku ako aj prostriedky v liečbe vážnych chorôb. MK obsahuje látky, ktoré považujeme za epigenetické faktory. Ovplyvňujú kritické signálne gény, akými sú napr. gény pre lymfómu kinázu ( ALK ). Inhibítory ALK sú potenciálne protinádorové lieky, ktoré pôsobia na nádory s rôznymi anaplastickými lymfómmi, DNA metyltransferázu, receptor epidermálneho rastového faktora, históndeacetylázu ( HDAC ) a ďalšie. Tieto gény sú obzvlášť zaujímavé, pretože majú dôležitú úlohu pri liečbe rakoviny a iných komplexných ochorení. Napríklad produkt ALK je vysoko konzervovaný receptor tyrozín kinázy. Tento receptor, ak sa viaže s malou molekulou obsiahnutom aj v lieku (Pfizer Crizotinib Xalkori ) pomáha v liečbe pacientov s lokálne pokročilým alebo metastatickým bunkovým karcinómom pľúc, práve väzbou s týmto receptorom. Rovnako ako u mnohých liekov proti rakovine, aj voči lieku Crizotinib sa bunky rýchlo stávajú rezistentné čím sa stáva neúčinným v relatívne krátkom časovom období . V tejto súvislosti sa využíva schopnosť MK zachovať epigenetický účinok ALK a jeho expresiu po dlhšiu dobu. Mnohé laboratórne štúdie, ukazujú epigenetické účinky zložiek materskej kašičky napomáhajú k lepšiemu využitiu syntetických liečiv pri liečbe mnohých ochorení ako aj eliminácie následkov chemoterapie. Napríklad cyklofosfamid (CP), známy aj ako cytofosfán je liek používaný ako chemoterapia na liečbu leukémie, rakoviny vaječníkov, rakoviny prsníka, rakoviny pľúc a po transplantácii orgánov (211). Medzi časté vedľajšie účinky patrí nízky počet bielych krviniek, vypadávanie vlasov a krvácanie z močového mechúra. Antioxidačná aktivita MK sa zdá byť novým a bezpečným prostriedkom na zmiernenie vedľajších účinkov vyvolaných cyklofosfamidom.


Perspektívne sa uplatnenie bielkovín MK je v súčinnosti so špecifickými syntetickými liečivami ako synergeticky pôsobiaci liek.


Ako sa poznatky o epigenetických faktoroch získavali a aké výhody z tejto novej vlny molekulárne-genetického výskumu včely plynú pre včelárstvo, medicínu a ďalšie smerovanie vedy je cieľom súčasného výskumu a je hlavným motívom napísať túto knihu.


Cítim vnútornú povinnosť i zadosťučinenie za to, čo som sa od praktických včelárov naučil a sprístupniť im nové vedecké poznatky, ktoré majú teoreticky charakter, ale sú dôležité pre včelára. Veď kto iný, ako včelár môže niekoľkonásobne zúročiť to čo sa vo vedeckých laboratóriách rieši? Včelár je hĺbavý mysliteľ a neuspokojí sa len s tým čo mu my vedci predkladáme len vo vedecko-populárnej podobe.


Moje predsavzatie prináša so sebou veľa otázok, ktoré ma zaujímajú, ale aj obmedzujú ako v ucelenej forme zhrnúť všetko čo o moci včely vo vede a v živote človeka vieme. To prakticky nie je ani možné a ani potrebné, pretože mnoho vedeckých poznatkov o včelích produktoch a praktických návodov o ich používaní sú obsiahnuté v rozsiahlej odbornej literatúre (3-8) a na internete.


Čo o včele chcem povedať ja?


Je možné rozprávať o včele a nezmieniť sa o materskej kašičke, ktorá podmieňuje život včelstva? Chcem ukázať včelstvo cez materskú kašičku tak, ako ma naučili moji prví učitelia –vynikajúci včelári v Sebechleboch a z vlastných skúseností včelára-amatéra od roku 1950 a z môjho výskumu včelích produktov. Veľkým prínosom pre túto knihu boli stretnutia s ďalšími našimi a českými včelármi a výskumnými pracovníkmi ako i vedecké stáže v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, USA, ZSSR, Taiwane a Japonsku. Chcem sa podeliť s čitateľmi aj o zážitkoch na týchto cestách, ktorými ma včela niesla na svojich krídlach k bližšiemu poznaniu bielkovín, ktoré vylučuje do materskej kašičky, medu a peľu. Tieto cesty neboli priame, boli na nich zastávky, odbočky a neuveriteľné prekážky, cez ktoré ma včela nasmerovala k vysokej politike, aby som mohol založiť vedeckú školu výskumu včely a včelstva vo svetle objavov molekulárnej biológie. Prílohe. Píšem o tom aj preto, aby som uviedol dobový dokument -ako sa presadzovali nové idey v apidoligickom výskume.


Cieľom knihy je ukázať:


- ako sa molekulárne biologický výskum podieľa na hodnotení kvality včelej výživy, z hľadiska prevencie včelstiev voči chorobám,

- ako sa z molekulárneho výskumu bielkovín včelej materskej kašičky stalo východisko pre projekt sekvenovania včelieho genómu na iniciácii a realizácii ktorého som sa podieľal,

- ako sa aplikáciou nových metód vedeckého výskumu z molekulárnej biológie, génovej terapie a nanotechnológii získavajú nové poznatky o včele a farmakologicky účinných bielkovinách v materskej kašičke a vo včelích produktoch,

- ako sa včela stáva experimentálnym modelom v epigenetike, v najfrekventovanejšom obore súčasného biologického a medicínskeho výskumu a

- do akej miery sú obavy o našu prírodu, o existenciu ľudstva opodstatnené, napriek zmáhajúcemu sa skeptizmu o ďalšom vývoja ľudstva podmieneného existenciou včiel.

Mojou snahou je, aby čitateľ po prečítaní tejto knihy mal úžitok z výskumu života včely a zároveň získal nádej a istotu, že existuje vedľa nás živé sociálne spoločenstvo, ktoré podmieňuje život človeka a ukazuje ľudstvu príklad ako prežiť v nastupujúcej globalizácii ak človek využije svoj intelekt viacej ako doteraz- napríklad v poznávaní informačného systému vo včelstve, ktorým sa riadi deľba práce, vyhľadávanie potravy a všetky činnosti včelstva.

Včelstvo je vysoko organizovaný informačný systém tvorený z najdokonalejších robotov na zemi-včiel. Som presvedčený, že čo nevidieť využije sa včela aj ako model pre konštrukciu nových sociokybernetických zariadení.

Ako každá kniha má svoje poslanie tak aj táto chce predoslať dobrú správu, že vedomosti, ktoré získame od našich spojencov- včiel- nám pomôžu očistiť naše mysle a našu zem od všetkého čo nám škodí, aby sme pripravili dobré podmienky pre život budúcich generácií podľa informácií zakódované Stvoriteľom v živote tak, že zostávajúci čas do skončenia sveta využijeme rozumne pre ochranu seba samých, včelstva a celej prírody pred katastrofou hroziacou z klimatických zmien.


Včela v moci človeka : Ľudstvo v moci včelstva


Včela medonosná, Apis mellifera L., je najvýznamnejším opeľovačom v komerčnom poľnohospodárstve na celom svete, ktorý poskytuje viac ako 90% opelenia , čo vytvára hodnotu 200 miliárd USD na celom svete (9). V súčasnosti strácame 1 až 10% biodiverzity za desaťročie. Za 27 rokov sa stratilo viac ako 75% lietajúceho hmyzu (10).


Keď som v roku 1950 ako štrnásťročný začínal včeláriť, nepoužívali sa takmer žiadne chemické prostriedky vo včelárstve, ale ani v poľnohospodárstve. Dnes bez chemickej ochrany neprežije ani jedno, ani druhé. Keď som na začiatku tohto roka otvoril úľ a uvidel rámiky plné medu, ale bez včiel, uvedomil som si, ako bude vyzerať náš svet, keď nás opustia včely. Mal som pocit, že ma včely opustili ako mimozemšťania, ktorí nám mali slúžiť ako vzor pre harmonické usporiadanie novej civilizácie. Odleteli, akoby tušili neznesiteľné pomery vládnuce medzi nami na tejto zemi. Prečo je to tak? Albert Einstein si položil podobnú otázku a jeho odpoveď je dnes , žiaľ, reálnejšia ako pred 100 rokmi, kedy ju vyslovil: „Prečo nám skvelá technika, ktorá šetrí prácu a uľahčuje život priniesla doteraz tak málo šťastia? Odpoveď je jednoduchá: pretože sme sa ju nenaučili rozumne používať“.

Včely ako aj ľudia sú ohrození nerozumným uplatňovaním vedeckých poznatkov v praxi. Ako pribúda ľudí, tak ubúda včiel.

Komunikácia vo včelstve


Včelstvo vnímame ako organizmus, ktorého bunkami sú včely so špecifickými autonómnymi funkciami jednotlivých kást vytvárajúcich systém ideálneho multifunkčného sociálneho spoločenstva. Včelstvo žije v úli v dokonalej harmónii a deľbe práce ako jedna rodina. Spôsob života včiel vyžaduje dokonalú komunikáciu umožňujúcu deľbu práce a spoluprácu všetkých včiel. Komunikácia medzi včelami je založená na odovzdávaní si chemických, optických, mechanických, akustických, elektrických, tepelných a aj ďalších signálov, ktoré včely vnímajú svojimi receptormi umiestnených prevažne v tykadlách.


Včely reagujú na zmeny magnetického poľa zeme, ovládajú topografickú, predmetnú, priestorovú pamäť a taktiež sú vybavené časovou pamäťou (19). Najdôležitejšiu úlohu v informačnom systéme včelstva majú feromóny, ktoré sú vylučované špeciálnymi hornočeľusťovými žľazami hlavne matkou, včelami ako i trúdmi zväčša do vonkajšieho prostredia (2O). Feromóny sú základnými prvkami mimoriadne zložitého chemicko-informačno-komunikačného systému, ktorým je včelstvo spojené do biologickej jednotky –superorganizmu ( 21). Feromóny predstavujú desiatky rôznych organických zlúčenín, ktoré majú priamy, alebo nepriamy účinok na správanie a činnosť včiel v úli a vo voľnom priestore. Po chemickej stránke sú feromóny veľmi rôznorodé, najčastejšie sú to jednoduché aromatické zlúčeniny, steroidy, aldehydy, mastné kyseliny a ich deriváty. Včela je pre komunikáciu pomocou feromónov geneticky vybavená tak, ako žiadny iný hmyz. Pre tieto účely má včela v DNA 163 génov, kým komár anophela 79 génov a vínna muška má len 62 génov. Príslušný feromón plní úlohu signálu zachytávaný špeciálnym mimoriadne citlivým chemoreceptorom, ktorý ovplyvňuje expresiu príslušných génov vo včeľom mozgu (22).

Schopnosť formálne popisovať interakcie vo včelstve, zisťovať ich a manipulovať s nimi sa vari najviac dá interpretovať v pojmoch kybernetiky. Jedným z najrýchlejšie rozširujúcich sa pododborov kybernetiky je robotika. Vyvíjajú sa rôzne typy robotov pre rozmanité úlohy. Za najdokonalejší robot, s najširším repertoárom činností v jednom sociálnom spoločenstve v prírode môžeme považovať včelu. Kybernetika je disciplína, ktorá skúma riadiace a regulačné procesy v biologickej sfére, v technike, v spoločnosti a navrhuje modely na znázornenie, transformáciu a spracovanie informácií.


Preto je aj obťažné definovať včelstvo ako sociálnu jednotku z vedeckého hľadiska. Zatiaľ si pomáhame s označením , že včelstvo je superorganizmus. V skutočnosti samotná včela je superorganizmus, ktorý je súčasťou včelstva pripomínajúcu svojou zložitosťou a univerzalitou zvláštny, tajuplný svet.

Zdá sa mi, že Max-Planckova* definícia sveta:


Nespochybniteľný výsledok fyzikálnych výskumov spočíva v tom, že elementárne stavebné prvky sveta sa nevyskytujú v izolovaných skupinách vedľa seba bez vzájomných vzťahov, ale že sú všetky spojené podľa jednotného plánu, alebo inými slovami, že vo všetkých procesoch prírody vládne univerzálna, nám do istého stupňa poznateľná zákonitosť (Max Planck „Gesetzlichkeit“. Johann Ambrosius Barth Verlag, Leipzig , 14.vydanie v r. 1947, s.20), by sa mohla s menšou úpravou použiť na vyjadrenie procesov podmieňujúcich existenciu včelstva:


“Nespochybniteľný výsledok biologických a chemicko-fyzikálnych výskumov spočíva v tom, že jednotlivé včely sa nevyskytujú v izolovaných skupinách vedľa seba bez vzájomných vzťahov, ale že sú všetky spojené podľa jednotného plánu, alebo inými slovami, že vo všetkých procesoch vo včelstve vládne univerzálna, nám do istého stupňa poznateľná zákonitosť „ (J. Šimúth. Nitra 19.10.2012).


Musíme sa uspokojiť s tým, že nebudeme poznať všetky zákonitostí života včelstva, ľudstva i sveta, ako aj s tým, že aj najnovšie vedecké poznatky prinesú v budúcnosti ďalšie problémy, o ktorých ani netušíme...


Ako prezident Nadácie Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania a zároveň prezident INTERCEDU, a.s. všetci organizátori a osobnosti vedy prítomných i vnímajúci obsah tejto udalosti príjmu moje poďakovanie a radosť z dobrého počinu a to aj v súlade s cieľmi Slovenskej akadémie vied.


Comments


bottom of page