Diktát času je nezadržateľný II.

Pezinok 4.12.2020. Fenomén času vníma každý z nás. Nekonečno vnemov pri nekonečne variácii intervalov medzi dvoma udalosťami či dobou trvania deja. Fyzikálne vyjadrenie kvantity, ktoré nemožno definovať pomocou inej kvantity sa v našich mysliach premieta s filozofickými otázkami dokazujúcimi diktát času.

Čo je vlastne čas? Rad nezodpovedaných dopytov po pochopení slova v celoživotnom zápase myšlienok a udalostí. A predsa všetky vnemy majú spoločného menovateľa. Čas nie sme schopní v priestore vrátiť a opäť ho naplno precítiť vlastnými zmyslami. V našom priestore žitia pomyselné tlačidlo pretočenia hodiniek do minulosti nefunguje. Našťastie poznáme spôsob ako si pripomenúť momenty v živote, ktoré sú pre nás dôležité, mimoriadne či smutné.

Dnešným dňom vzniká nová stopa za udalosťami, ktoré boli úzko späté s diktátom času pertraktovaným pred objektívmi kamier autora profesora Štefana Kassaya. „Diktát času v tomto vydaní je aj v názoroch hostí mojej relácie, zameraných na širšiu názorovú paletu a mieni pomôcť podnikom osvetlením nových, efektívnych metód a nástrojov, ktoré by viedli k rozvoju konkurencie schopnosti v zložitom, globálnom prostredí. Večný kolobeh života dávali o sebe znať výberom udalostí, ktoré nevieme ovplyvniť, ale poučiť sa o nich je pre každú nastupujúcu generáciu užitočné. Rovnako v konfrontácii minulého a súčasného nachádzame nové inšpirácie a vraciame sa k tomu, čo bolo s veľkou rozvahou už vysvetlené. Nezabúdať, na tých, ktorí urobili veľké posuny v myslení, nachádzaní morálnej sile a šírení pokroku pri preukazovaní dobra voči ľuďom. Kontinuita diania, kontinuita vzorov a šírenie pokroku je východiskovým krédom vedenia rozhovorov. Čas ukázal, že aj dejiny majú novú minulosť v poučení, či užitočnú aj pre súčasnosť, pre dnešok,“ prízvukuje autor, profesor Štefan Kassay.

„Komplexný odraz dejín je vernejší ako svedectvo solitérneho historika, aj keď profesionála. V Kassayovej pracovni sa v tomto zväzku znova objavili vedci, manažéri i duchovní, prišiel lekár, ekonóm, archeológ, hydrológ, chemik, diplomat, informatik, biskup, kozmonaut a na dôvažok seizmológ a apidológ. V niektorých prípadoch by sme mohli použiť aj množné číslo, autentického slovenského kozmonauta máme zatiaľ iba jedného,“ opisuje publikáciu profesor Štefan Luby.

„Vírus ukázal, čo je nevyhnutné, ako sa ubrániť liknavosti, ako sa ubrániť praktickej nemožnosti urobiť niečo zásadne nové, prospešné. Do zápasu o život vstúpili vedecké špičky, ale všetky riešenia boli málo úspešné, pretože si žiadali disciplinovanosť od zasiahnutých ľudí, čo sa napriek ich najvyššej nevyhnutnosti ich zachrániť, správali sa nedisciplinovane. Ľudia umierali a bolo treba urobiť niečo zásadné, nielen pokiaľ išlo o samotný liek, ale aj o jeho používanie a dodržanie podmienok určených na základe výskumu a potvrdenia experimentmi sľubujúcimi udržanie života,“ hovorí autor, profesor Štefan Kassay.