Prvé pocity z Uzbekistanu

Taškent 22.2.2020. Pristátím pravidelnej linky Aeroflotu z Moskvy na medzinárodnom letisku Islama Karimova v hlavnom meste Uzbekistanu, Taškente započala ekonomicko-diplomatická misia profesora Štefana Kassaya a divízneho riaditeľa Ing. Miroslava Bucha v jednej z najvýznamnejších a dynamicky sa rozvíjajúcich krajín centrálnej Ázie. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Uzbekistane, Tadžikistane a Turkmenistane J.E. JUDr. Ján Bóry privítal profesora Štefana Kassaya a v rámci misie pripravil pre účastníkov stretnutia s významnými osobnosťami z oblasti vedy, výskumu, ale i podnikateľského sektora, ktorý má pre krajinu nový rozmer, najmä z dôvodov distribučných trás novej Hodvábnej cesty a v neposlednom rade aj dynamicky sa rozvíjajúcim obchodom so štátmi Európskej únie.

Starobylé dominanty mesta sú za každého počasia lákavým turistickým miestom. Mestá ako Taškent, Samarkand, Buchara alebo Chiva netreba turistom zvlášť predstavovať, v histórii boli významným miestom obchodu a života, dnes sa rozbieha ich ekonomické znovuzrodenie

Moderná architektúra je vhodne osadená do krajiny a vytvára tak výnimočný celok z hľadiska funkčnosti, ale i dizajnu

Uzbekistan je najväčším trhom v rámci stredoázijského regiónu s počtom obyvateľov vyše 32 miliónov. V ostatných rokoch Uzbekistan patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta s bohatou základňou minerálnych a prírodných zdrojov a energetickou nezávislosťou. Uzbekistan v súčasnosti diverzifikuje exportnú nomenklatúru svojej exportnej produkcie (napr. textilných výrobkov; automobily; petrochemické výrobky; zeleninu a ovocie). Zameriava sa na tovary s vysokou pridanou hodnotou, čím vytvára podmienky pre vznik nových exportných trhov. Za 25 rokov nezávislosti sa export Uzbekistanu zvýšil 35 krát, HDP za rovnaké obdobie vzrástol 5,5 krát a priemerný rast priemyslu predstavuje 9 %.

Centru hlavného mesta dominuje televízna veža s rozhľadňou

Hlavnými a aktuálnymi prioritami činnosti vlády, parlamentu i súkromného sektora je päť kľúčových cieľov akčného plánu, sú to: 1) Základné smery zlepšenia fungovania systému štátnej a sociálnej výstavby; 2) Kľúčové úlohy v oblasti posilnenia právneho štátu, zabezpečenia právneho štátu a reforma justičného systému; 3) Prioritné smery rozvoja hospodárstva, liberalizácia ekonomiky, modernizácia priemyslu a diverzifikácia výroby; 4) Prioritné smery v rozvoji sociálnej sféry krajiny; 5) Hlavné úlohy a ciele v oblasti bezpečnosti, náboženskej tolerancie a medzietnickej harmónie, ako aj realizácia vzájomne výhodnej, konštruktívnej a vyváženej zahraničnej politiky.

Historické mestá spája vysokorýchlostná vlaková linka Afrosiyob, pomenovaná po najvýznamnejšom národnom parku Uzbekistanu


Uzbekistan postupne realizuje vyše 700 projektov v celkovom objeme 38 miliárd USD. Z nich cca 450 projektov sa týka modernizácie priemyselnej základne a rozšírenia výrob v oblastiach petrochemického priemyslu, chemického a ťažobného priemyslu, spracovateľského priemyslu, potravinárskeho, automobilového farmaceutického, ako aj v oblastiach ropy, plynu a energetiky. V roku 2020 sa má zvýšiť podiel priemyslu z doterajších 24 % na 27 %. Uzbekistan sa snaží budovať modernú priemyselnú základňu hlavne v potravinárskej, strojárenskej, chemickej a automobilovej oblasti. Napr. v rámci štrukturálnych zmien, modernizácie a diverzifikácie textilného priemyslu v r. 2016-2020 sa realizuje 70 projektov v celkovej hodnote 1 mld. USD. V oblasti rozvoja výroby textilnej produkcie (galantérie, látok, vlákien a pod.) UZ plánuje realizovať 140 projektov v rámci programu získania PZI v objeme 2,2 miliardy USD. Hlavné odvetvia národného hospodárstva sú predovšetkým ťažba a spracovanie ropy a zemného plynu, vzácnych a farebných kovov a export bavlny a výrobkov z nej

Opevnenie starobylého a svetoznámeho mesta Chiva


Poľnohospodárstvo zohráva v ekonomike Uzbekistanu stále kľúčovú úlohu, tvorí asi 1/5 HDP a zamestnáva viac ako 40% populácie. Najdôležitejšou plodinou je bavlna. Uzbekistan je ôsmy najväčší producent bavlny vo svete a ôsmy. najväčší v exporte. Ročne vyprodukuje 3,5 mil. ton surovej bavlny a 1 - 1,2 mil. ton bavlneného vlákna. Textilné a odevné fabriky sú zastupované štátnou spoločnosťou UZBEKYENGILSANOAT, ktorá združuje viac ako 290 textilných spoločností a podnikov. Na najbližšie roky bol vládou schválený program technologickej obnovy textilného a ľahkého priemyslu s investičnou výškou 1,7 mld USD, ktorého cieľom je zvýšiť objem podielu hotových výrobkov na pokrytie domácej spotreby ako aj na export.


Sektor služieb rástol v minulých rokoch cca o 13,3 % až 15 % a priniesol nové pracovné miesta s pridanou hodnotou. Najväčší nárast dosiahol sektor služieb vo finančnej a telekomunikačnej.


Mešita Bibi Xanom


So svojou bohatou históriou a kultúrnymi tradíciami má UZ veľký potenciál na rozvoj cestovného ruchu. Má najvyšší počet miest zapísaných v zozname svetového dedičstva UNESCO v regióne (4). Avšak cestovný ruch predstavuje len 0,2% z celkovej produkcie sektora služieb, čo nezodpovedá potenciálu krajiny. Na prelome rokov 2017/2018 boli vládou prijatý nový program na rozvoj turizmu a ďalšie legislatívne úpravy, vrátane v oblasti víz a registrácie cudzincov, ktorými sa predpokladá komplexné zlepšovanie infraštruktúry napr. zvýšenie lôžkových kapacít v hoteloch a ubytovniach, ako aj zvýšenie návštevnosti UZ o cca 70 %.

Nezameniteľná architektúra láka čoraz viac turistov do celej krajiny

Uzbekistan v číslach a údajoch: • 32 mil. obyvateľov; rozloha: 448 978 km2; • Objem HDP: cca 48 mld. USD, rast HDP v r. 2017 6,2 %, (objem nominálneho HDP vyjadreného v USD klesol kvôli kurzovým zmenám) • HDP: 43% služby, 24% priemysel, 17% poľnohospodárstvo, 6% stavebníctvo; • Nominálne HDP na hlavu: 1 500 USD; • Export tovarov a služieb: 10, 3 mld. USD, import: 10, 8 mld USD, obchodná bilancia – mala schodok 499 mil. USD; • Bežný účet platobnej bilancie skončil v prebytku 178 mil. USD; • Výška čistého zahraničného dlhu – cca 24 % HDP; • Výška devízových rezerv 28 mld USD; • Inflácia (meraná indexom spotrebiteľských cien CIP) výrazne vzrástla (dôsledkom prechodu na plávajúci výmenný kurz) z 10,5% na konci r. 2016 na 19% v r. 2017; • Schodok rozpočtu sa zvýšil z 0,5% v r. 2016 na 3,5% v r. 2017; • Kľúčové ekonomické výsledky v strednodobom výhľade budú závisieť predovšetkým od rozsahu a kvality prijímaných reforiem a zmien v hospodárstve a legislatíve krajiny a tiež zásadne od výšky cien hlavných exportných surovín/komodít (bavlna, zlato, plyn, urán) na svetových trhoch.; UZ ekonomika sa vyznačuje nízkou výkonnosťou a nedostatočnou rozmanitosťou, je značne závislá od úspechu vývozu vlastných nerastných surovín a tiež od objemu a výšky remitent od UZ pracovných migrantov v zahraničí (najmä v RU), tvorili vyše 10 % HDP v r. 2017.