Pohľad štátnej tajomníčky Ministerstva školstva na informatizáciu

Bratislava 25.7.2019. Príležitostí pre hlbšiu analýzu súčasného stavu, tak zložitého systému akým je školstvo nie je časté. Bežná konferencia ponúka obmedzený časový priestor, kde väčšinou nemáme k dispozícii bezprostredné reakcie na vypovedané slová rečníkov. Menšie zasadnutia alebo sympóziá ponúkajú dostatočný priestor nielen na prezentovanie názorov, nápadov i námetov, ale aj na rozsiahlejšiu diskusiu spojenú s vecným pripomienkovaním, ktoré väčšinou vedie k ucelenému výstupu.

Zľava Mgr. Oľga Nachtmannová, PhD., štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, profesor Štefan Kassay a Ing. Eliška Benešová, správca Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania


S veľkou podporou som prijala pozvanie na Sympózium o vede a vzdelávaní. Môj príspevok by som nazvala veda pre vzdelanie, vzdelanie pre vedu. Dnes si kladieme často otázku, ktoré vedecké oblasti by mali pomáhať vzdelávaniu ? K vzdelávaniu v súčasnej dobe musíme pristupovať na vedeckej báze vzhľadom k pretrvávajúcemu úpadku školstva, ktoré nastalo z dôvodu bežných postupov pri reformách. Československo malo úžasný systém, ktorý zmenu režimu bohužiaľ neustál. Pri dnešných reformách je dôležité, aby sme nadviazali na tradície, čo bolo dobré ponechať, rozvíjať aj vďaka nových technológiám. S odstupom času sme v praxi zistili, že niektoré postupy vplyvom vývoja vo všetkých odvetviach fungujú inak, ako sme pripravovali aplikačný plán. Som o tom presvedčená, že súčasný systém vzdelávania nebol založený na vedeckých postupoch. Nezamýšľali sme sa nad tým, čo zmena prinesie v širšom ponímaní. Ľudovo povedané, raz sme odrezali bez toho, aby sme predtým dvakrát merali“, konštatuje štátna tajomníčka Nachtmannová.

Profesor Kassay venoval pani Nachtmannovej najnovšiu publikáciu „Kocky sú hodené“


Našťastie tu máme ešte stále veľký počet pedagógov, ktorí berú svoje povolanie ako poslanie a vedia ako študentov čo najlepšie naučiť potrebnú učebnú látku. V súčasnej dobe vstupuje do učebného procesu informatizácia. Súhlasím, že je dôležitá, ale treba ju zavádzať do praxe opatrne a s citom. Nikdy by nemala nahradiť úplne bežné účebnice, praktické cvičenia alebo iné tradičné učebné postupy. Vedecky je potvrdené, že ľudský mozog je potrebné namáhať, aby mohol pracovať a logicky fungovať. Ak by sme mali k dispozícii „na tanieri“ všetky informácie, v konečnom dôsledku by sme vedeli veľa, ale nevedeli by sme pracovať s mozgom a využívať jeho potenciál. Je to paradox, kde príliš veľa vedomostí môže viesť k opačnému stavu – digitálnej nevedomosti. Technika nám má pomáhať, ale nikdy sa nesmie stať našim hlavným cieľom.


Digitálne médiá mám uľahčujú a zjednodušujú život. Na druhej strane nám však pri ich používaní ochabne pamäť a strácame prirodzenú schopnosť učenia sa. Dnes sa deti hrajú 4 – 6 hodín s tabletom alebo smartfónom. Ak si prirátame ďalej snahu digitalizácie školstva, tak sa pridávajú ďalšie minúty a hodiny pred tabletom, je až alarmujúce, ako je pamäť dieťaťa alebo študenta utlmovaná. V rámci digitalizácie už badáme problémy aj so sústredením sa v školách, pretože deti si väčšinou tieto moderné komunikačné prostriedky nosia so sebou až do postele a doslova s nimi zaspávajú. Ráno sú potom nesústredené a tento stav vyústi až do depresii. Človek je tvor komunikatívny, základom komunikácie sú kontakty. Nielen tie v mobilnom telefóne. Byť bližšie k človeku naživo, nie virtuálne vo svete, ktorý sa spočiatku javí úžasný, napokon však človek zisťuje, že je sám. Dovolím si položiť otázku do diskusie: „Je ohrozená naša civilizácia ?“