Pezinok 26.3.2019. „Spomínam si pred rokmi, ako som mal s tebou rozhovory vtedy ešte v Československej televízii na tému počítačov piatej generácie v Japonsku. Vtedy sa na ne dívali ako na fantasmagóriu, vraveli, čo to tam kecám a dnes tu máme počítače oveľa výkonnejšie a pracujeme s nimi každý deň,“ priblížil prvé stretnutia s profesorom Kassayom akademik Ivan Plander.
Dr. h. c. prof. akad. Ing. Ivan Plander, DrSc., vpravo a Dr. h. c. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc.
Vráťme sa trochu do histórie. Dnešnej mladej generácii, odchovanej na smartfónoch, už analógový počítač vôbec nič nehovorí. Avšak v minulosti (60. a 70. roky) sa viedli vážne vedecké diskusie o tom, ktorý z vtedy existujúcich počítačov je vhodnejší na konkrétne úlohy. Analógový počítač je fyzikálny systém, modelujúci prírodné deje – ich analógiu. Ešte pred druhou svetovou vojnou sa používali mechanické analógové počítače, skladajúce sa z koliesok, diskov a hriadeľov, a to najmä pre výpočet parametrov streľby na bojových lodiach. Počas druhej svetovej vojny vymysleli prvý elektrónkový operačný zosilňovač, z ktorého sa dali poskladať jednoduché analógové počítače, ktoré sa používali v USA v spojení s radarom na riadenie streľby.
Na archívnej snímke Doc. Ing. Ivan Plander, CSc (vľavo) a Ing. Ivan Kočiš, CSc. pri funkčnej vzorke počítača Rýchly Programový Procesor – so 16 bitovým slovom (RPP 16) v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied v roku 1973
Po druhej svetovej vojne sa začali stavať výskumné elektrónkové analógové počítače, z ktorých je v SAV známy počítač Ivan z roku 1958 konštruktéra akademika Ivana Plandera. Tieto počítače boli rozmerné, spotrebovali množstvo elektrickej energie a boli málo spoľahlivé. Vytvorili však základ pre pochopenie spôsobu programovania a na riešenie množstva úloh, na ktoré vtedajšie číslicové počítače svojou rýchlosťou a kapacitou pamäte nestačili a výpočtom na papieri sa nedali dosť dobre riešiť. Používali sa aj v kozmickom a leteckom výskume ako simulátory.
„Keď som prišiel do Ústavu technickej kybernetiky, ktorý si ty založil, ma vždy fascinovali roboty, ktoré sa učili čítať písmená alebo dokázali s robotickou rukou manipulovať s predmetmi,“ spomína profesor Kassay. „Áno, v tomto období bolo pre robotov zložité rozpoznať tvary predmetov taktilnými snímačmi. Okrem toho nemali cit, bolo preto potrebné naprogramovať zložité spätné väzby z mechanických rúk do riadiacej jednotky a naspäť posielať pokyny pre pohyb a uchopenie predmetov,“ dopĺňa akademik Ivan Plander.
Akademik Plander priblížil profesorovi Kassayovi jeho dva najvýznamnejšie momenty vo vedeckom živote
„Aj dnes som ešte aktívny v oblasti prednášok na Univerzitách a mám svojich študentov. Dnešný študent je iný ako voľakedy. Napríklad z päťdesiatich študentov je excelentných tak päť. Ostatní študujú pre iba titul. Ja som nikdy neštudoval pre titul, ja som chcel vedieť niečo nové,“ popisuje generačný rozdiel medzi študentami akademik Plander.
Vľavo prvý slovenský počítač akademika Plandera z roku 1958. Vpravo bežný kancelársky počítač zo súčasnosti. Počítač akademika Plandera je súčasťou Stálej výstavy dejín výpočtovej techniky na Slovensku vo Výpočtovom stredisku Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste 9 v Bratislave.
„Často chodím po svete a viem ako rozmýšľajú ľudia. Či je to Škandinávia, Japonsko, Spojené štáty alebo Čína tam cítiť z ľudí takú prirodzenú prajnosť. Ak má jeden, nech má aj druhý. U nás sme však bohužiaľ na tento stav ešte nedorástli. Stále tu prevláda závisť a nenávisť. Je to môj subjektívny dojem, nie generálne hodnotenie, ja to tak cítim. Rád by som bol, keby si ľudia viac medzi sebou priali, aby neprevládala chamtivosť a egoizmus. Rovnako by som si prial, aby sme sa zodpovednejšie správali aj k našej planéte, prostredí, ktoré je pre nás všetkých nenahraditeľné,“ prízvukuje absenciu kladných vzťahov človeka k človeku akademik Plander.
Rozhovor s významnou osobnosťou kybernetiky a informatiky na Slovensku, akademikom Ivanom Planderom pripravujeme do vysielania v rámci relácie Hosť Štefana Kassaya.
Akademik ČSAV a SAV Dr. h.c. prof. Ing. Ivan Plander, DrSc., je významný priekopník počítačov a informatiky na Slovensku. Je zakladateľom Ústavu technickej kybernetiky SAV (1956), autor prvého analógového počítača na Slovensku (SAV, 1958), autor a hlavný koordinátor projektu počítača RPP-16 (1965 – 1973), prvého číslicového počítača pre riadenie výrobných procesov v Československua súčasne iniciátor výskumu v oblasti umelej inteligencie a robotiky v SAV (1978). Od roku 1996 je nositeľom vyznamenania IEEE Computer Pioneer za prínos v oblasti technických prostriedkov počítačov na Slovensku a v oblasti riadiacich počítačov. Patrí tiež k zakladateľom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka (1997), ktorej bol aj prvým rektorom. Až do súčasnosti je aktívnym vedeckým pracovníkom v oblasti aplikovanej informatiky a paralelných počítačových systémov. Zároveň je aktívnym funkcionárom vo Zväze slovenských vedeckotechnických spoločností, kde je tiež zakladateľom a predsedom členskej organizácie Slovenskej spoločnosti aplikovanej kybernetiky a informatiky.