top of page

Uzbekistan ako hnací motor zmien v regióne centrálnej Ázie

Pezinok 25.3.2019. „Donedávna bol pionierom zmien Kazachstan, v niektorých názoroch ešte tento pojem pretrváva, v súčasnom období, o čom je presvedčený riadiaci odbor na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj Svetová banka, či Európska únia považujú za hnací motor zmien v regióne centrálnej Ázie práve Uzbekistan“, ozrejmuje aktuálny stav mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Uzbekistane JUDr. Ján Bóry.

„Stredoázijský štát – Uzbecká republika s počtom obyvateľov 36 miliónov má v rámci centrálnej Ázie výhodnú pozíciu, ktorá ju predurčuje stať sa lídrom v oblasti zmien. Má spoločné hranice na západe a severe s Kazachstanom, na východe s Kirgizskom a Tadžikistanom, na juhu s Afganistanom a Turkménskom. Podstatnú časť krajiny zaberá púšť Kyzylkum, delta rieky Amudarja a náhorná plošina Usťurt. Púšť pokrývajú vo veľkej miere piesočné presypy miestami spevnené krovinatým porastom. V severozápadnej časti krajiny sa nachádza vysychajúce Aralské jazero. Na juhu vybiehajú horské chrbty Ťanšanu do výšky 2 000 – 4 000 m n. m. Práve v horských dolinách žije okolo 80% obyvateľstva. V krajine je silná seizmická činnosť, aj preto mesto Taškent bolo viackrát pri zemetraseniach z veľkej časti zničené. Prevláda tu horúce a suché kontinentálne podnebie, pestujú sa najmä subtropické plodiny. Uzbekistan má veľké zásoby zemného plynu, taktiež zásoby ropy, uhlia a farebných a drahých kovov“, v krátkosti predstavuje Uzbekistan veľvyslanec Bóry.

Typická uzbecká architektúra – Bibi Xanon v meste Samarkand


V rámci ekonomiky Uzbekistan zažíva aktívne obdobie zmien, ktoré možno prirovnať deväťdesiatym rokom dvadsiateho storočia na Slovensku. „Transformácia ekonomiky je v súčasnosti často skloňovaným pojmom. Dlhoročná centrálna ekonomika riadená zo Sovietskeho zväzu zanechala svoje stopy dodnes. „Nemôžeme povedať, že v časoch, keď krajina spadala pod Sovietsky zväz sa nebudovala. Infraštruktúra, mestské sídla, ako aj priemysel sa budoval, nie však v dostatočnej miere, aby bola krajina sebestačná,“ zdôrazňuje potrebu ekonomickej transformácie veľvyslanec. Práve Spoločná európska produkčná platforma založená na overených skúsenostiach z praxe v podobe edičného radu RIADENIE profesora Štefana Kassaya zaujala pána veľvyslanca natoľko, že sa podujal na prezentovanie edičného radu univerzitám, ale i podnikateľom v Uzbekistane.

„Potenciál rozvoja krajiny je v súčasnosti zacielený na rozvoj priemyslu, najmä ťažbu ropy a zemného plynu. Program „Uzbekistan 2030“ má v dohľadnej dobe zvýšiť finančné vstupy do turistického ruchu, kde krajina postupne začína zvyšovať svoj podiel v hrubom domácom produkte práve z tejto oblasti z pôvodných 2% sa majú zisky z turizmu priblížiť až k 10%. Akákoľvek zmena bez stratégie nie je možná. Spoločná európska produkčná patforma ponúka možný strategický plán výuky na univerzitách s ekonomickým základom v transformujúcej sa krajine,“ dodáva na záver rozhovoru veľvyslanec Ján Bóry.


Rozhovor s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Slovenskej republiky v Uzbekistane, JUDr. Jánon Bórym pripravujeme do vysielania v rámci relácie Hosť Štefana Kassaya.

bottom of page