Nič nie je náhodné

Pezinok 8.2.2019. „Ak výsledky nášho výskumu nebudeme vedieť dostať do praxe, tak sme sa snažili zbytočne,“ konštatuje profesor Štefan Kassay počas rozhovoru s doc. MVDr. Branislavom Peťkom, DrSc., popredným parazitológom, vedúcim Centra aplikovaného výskumu Univerzitnej veterinárnej nemocnice pri Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a emeritným vedeckým pracovníkom Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, zakladateľom „Oddelenia prírodne ohniskových nákaz" a bývalým riaditeľom ústavu.

Je to malinký, spočiatku aj nenápadný, parazit, ktorého človek po rôznych čudných pocitoch objaví na hociktorej časti tela, možno už aj hlboko zadrapeného do zdravej pokožky. „Lenže, práve táto jeho počiatočná „sloboda“ pohybu mu umožní možno aj niekoľkohodinovú túru po našom tele, čo pri nepovšimnutí nežiaduceho hosťovania a jeho krvilačnosti môže spôsobiť až nenapraviteľné škody na ľudskom zdraví, dokonca aj ohroziť život našich najlepších štvornohých priateľov“, podotýka docent Peťko.

Prevratný vynález ale bolo žiaduce uviesť čo najskôr do života, aby zachraňoval zdravie a nebezpečné ohrozenie iných životov. Mnohé médiá sa pretekali vo zvestovaní, vedeckého primátu slovenských vedcov. Osobitnú pozornosť venovali docentovi Peťkovi, doktorovi vied. Uplatnením prevratného vynálezu už po prvých výsledkoch výskumu docent Peťko v spolupráci s košickými parazitológmi sa zapojil do monitorovania výskytu a infikovanosti kliešťov v lesoparku a mestských parkoch i za kontrolu detských pieskovísk, ktoré psy i mačky znečisťujú svojimi výkalmi.


Na prototype vlákna, ktoré kliešte prinúti neprichytiť sa na oblečenie a neprisať sa na človeka ani na zviera, pracoval tím Slovákov niekoľko rokov. Spoluautor prvého funkčného protikliešťového výrobku, docent Peťko túto osobitosť pohotovo vysvetlil: „Kliešte na nás neskáču zo stromov, ako si možno myslíte. Na ľudí číhajú v tráve na končekoch listov. Uprednostňujú fajčiarov, ale ak mávate studené ruky a nohy, kliešť po vás nepôjde. Jednoducho vás nevidí. Kliešť je totiž slepý, obete si vyberá najmä čuchom podľa potu alebo dychu.“


Skutočne, pre laikov prekvapivé poznanie. Po krátkej pauze parazitológ Branislav Peťko, pedagóg, mysliteľ a organizátor vedy pokračuje: „Na telo sa dostáva na tých miestach, kde z oblečenia prejde na kožu. Keď máte krátke nohavice, vojde pod nohavice a pripije sa v tejto oblasti, keď máte dlhé nohavice a vytiahnutú košeľu, prejde pod ňu a pripije sa niekde okolo pása a ak máte tričko alebo košeľu zahnutú do nohavíc, tak pokračuje ďalej, vyjde na plecia a cez golier a manžety vyjde na telo."


Uplatnením dlhoročných skúseností z výskumu kliešťov a nimi prenášaných pôvodcov chorôb na Slovensku i v Európe do originálneho nápadu prinieslo docentovi Peťkovi a jeho spolupracovníkom z výskumu i textilného priemyslu viacero významných domácich i medzinárodných ocenení, ako napríklad Zlatý kosák na výstave Agrokomplex Nitra, diplom za najlepší prezentovaný výsledok na Medzinárodnej konferencii o kliešťoch a prenášaných patogénoch v Austrálii, či udelením Ceny primátora mesta Košice za mimoriadne pracovné výsledky.


Kompletné znenie rozhovoru s pánom docentom Peťkom pripravujeme do rubriky „Hosť Štefana Kassaya“ a odvysielame ho v priebehu mesiaca február.

doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. – významný slovenský vedec – biológ a popredný parazitológ. Pôsobil ako civilný pracovník na Vojenskom veterinárnom ústave v Košiciach v oblasti ochrany životného prostredia, ako vysokoškolský učiteľ – docent na Katedre verejného zdravotníctva Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku. Bol poverený vedením sekcie na VII. Európskom parazitologickom multikolokviu v Poznani (EMOP 2000) a bol členom medzinárodného organizačného výboru EMOP 2008 v Paríži. Pozoruhodné sú jeho aktivity v popularizácii vedeckých výsledkov, najmä početné vystúpenia v médiách. Za popularizáciu vedy získal v r. 2008 a 2011 Cenu SAV.