Pezinok 31.7.2018. Nie rovnaký ročník narodenia, ktorý si pripomenuli Štefan Kassay a Ján Porvazník, ale zásadné znalosti týkajúce sa riadenia priemyslu boli predmetom takmer trojhodinovej diskusie týchto dvoch známych odborníkov.
Zľava profesor Štefan Kassay a profesor Ján Porvazník
Začiatok rozhovoru venovali obdobiu spoločenskej transformácie a skúsenostiam, ktoré zaznamenali vo svojich novokoncipovaných postupoch zameraných na vedu a produkčnú prax. Dôkazom záverov takýchto aspektov priemyselnej výroby je aj publikácia profesora Porvazníka – Celostný manažment, ktorá bola po prvý krát vydaná v roku 1999, odvtedy vyšli nové vydania už po siedmy krát. Práve táto publikácia znamenala posun nazerania na študijný program a efektívne spracovanie informácii využiteľných aj v automatizácii produkčných procesov.
Kniha ako celok vyvoláva záujem, pretože je písaná v duchu „Baťovskej tradície“ a zároveň naznačuje nový pohľad na management, kedy okrem dosahovania vysokého profitu je dôležité aj zabezpečovať rozvoj firmy z hľadiska zvýšenia kvality života svojich zamestnancov, rovnako ako podniková angažovanosť a pripomenutie si podnikových tradícii, čiže záslužné výsledky našich predchodcov v podniku.
Obaja profesori postupne spriadali súbežné aktivity, ktoré tvorili základy ich teórie. Potešiteľné je to, že podobné myšlienky odlišujúce sa iba spracovaním konkrétneho autorského štýlu vytvorili priestor, akési laboratórium, kde sa verifikujú viaceré špecifiká konkrétnej výrobnej praxe a ktoré ponúkajú spoločné spracovanie kritických miest teórie riadenia.
Toto stretnutie s odstupom približne dvadsiatich rokov rezonovalo aj v myšlienkovom posune od tlaku na produktivitu k tlaku na rozumnosť riešení v duchu poslania, ktoré sa dnes poníma ako desatoro odporúčaní pre udržanie a pre rozvoj podnikov.
Súčasné obdobie vyhľadávania talentov a podpory startupov, ktoré zmyslom je vybudiť kreativitu mladých ľudí a k tomuto úsiliu treba priradiť aj priame skúsenosti manažérov v produkčných podnikoch. Ukázalo sa, najmä pri stretnutiach s mladými odborníkmi, že vek môže byť chápaný pozitívne ako nadobudnutá skúsenosť a napokon ako uplatnenie vlastných celoživotných skúseností v riadiacej práci.
Porvazníkova filozofia celostnosti / holicizmu sa odráža aj v pripravovanej Kassayovej trilógii pri skúmaní takých entít, ako sú „Priestor“, „Procesy" a „Realizácia“. Resumé stretnutia je podnetné a zapadá do aktivít úsilia o symbiózu vedy a podnikateľskej praxe.
Voľná debata vyústila do série otázok a odpovedí, ktoré na spôsob brainstormingu viedli k „objavovaniu“ nových okruhov spoločného záujmu. Stretnutie profesorov s rovnakým rokom narodenia prinieslo aj zrod nových nápadov, rovnako ako prehodnotenie vlastnej profesijnej dráhy, čo napokon vyústilo k dohode o rozvinutie spolupráce pre najbližšie obdobie.
Prof. Ing. Ján Porvazník CSc. ( 77 r.) riaditeľ Centra ďalšieho vzdelávania Ekonomickej univerzity v Bratislave. Významná osobnosť teórie a praxe manažmentu. Široko rozvetvenú profesijnú dráhu profesora Porvazníka dokumetuje priebeh jeho pedagogicko–výskumnej a publikačnej aktivity a oficiálnych pracovných pozícií. Od roku 2001 až do týchto dní vkladal svoju zdatnosť do výučby a rozvoja, ako aj rozvinutia medzinárodných kontaktov na pôde Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně, FaME, Ústav managementu a marketingu. Dovtedy pôsobil ako rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Sládkovičove. Šestnásť rokov pracoval (1990–2016) na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ako riaditeľ Centra ďalšieho vzdelávania. Vo svojej praxi sa pričinil aj o rozvoj (1979–1990) a nové metóy výučby na Ministerstve školstva SR, ako riaditeľ odboru vysokých škôl.