Pezinok 28.6.2018. Posledný júnový týždeň, tesne pred prázdninami vychádza ďalších osem kníh z edičného radu RIADENIE profesora Štefana Kassaya v slovenskej jazykovej mutácii. Publikácie sú pripravené na distribúciu a predaj už počas prázdnin, aby študenti, poslucháči univerzít, ale aj pedagogický zbor využili publikácie cez nový školský rok alebo semester.
Publikácie zahŕňajú ucelenú zostavu z viacerých oblastí manažmentu, ktoré sú detailnejšie opísané a opierajú sa o praktické skúsenosti autora.
Jednotlivé časti edičného radu RIADENIE sú rovnako ako predchádzajúce časti, uložené v praktických kartónových boxoch
Deviata časť
TEÓRIA A PRAX KOMUNIKÁCIE
Deviata časť obsahuje päť nosných kapitol: 1. Podstata a proces komunikácie, 2. Komunikácia verzus marketing, 3. Vplyv komunikácie na zmeny nákupného správania účastníkov trhu, 4. Formovanie trhov a ich odlišnosti, 5. Integrovaná komunikácia. Záver patrí prípadovej štúdii, ktorá sa orientuje na integrovanú podnikovú komunikáciu v I.D.C. Holding, a.s. v rámci stratégie značiek.
Na bližšie ozrejmenie pojmu komunikácia je žiaduce uviesť niekoľko definícií. Podľa Janouška komunikácia je odovzdávanie a prijímanie informácií a významov v sociálnom správaní a sociálnych vzťahoch ľudí. Kačáni považuje komunikáciu za základnú zložku medziľudskej interakcie a vlastný nositeľ sociálneho diania. Covey uvádza, že „komunikácia je pozitívna vzájomná reakcia”. Krech, Crutchfield a Ballachey charakterizujú komunikáciu „ako vzájomnú výmenu názorov medzi ľuďmi“. Watzlawick, Beavinová, Jackson prezentujú komunikáciu ako prostriedok sebavyjadrenia a vyjadrenia vzťahu k iným. Vander Zanden definuje komunikáciu „ako proces, ktorým ľudia predávajú informácie, idey, postoje a emócie iným ľuďom“. Johnson a Hackman hovoria o komunikácii ako o kreatívnom dynamickom procese. V on-line slovníku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV sa uvádza, že komunikácia je „prenos najrozličnejších informačných obsahov v rámci rozličných komunikačných systémov s použitím rozličných komunikačných médií.”. Komunikácia zahŕňa všetky aspekty ľudského života prejavujúce sa vývojom ľudstva v tej najširšej forme. Vplýva na zmeny a formovanie správania. Komunikácia na podnikovej úrovni vplýva na podnikové okolie. Pri prenose informácií dochádza ku skresľovaniu obsahu, lebo obsahový význam pojmov nie je u všetkých ľudí zhodný. Čím je pri sprostredkovávaní informácií viac medzistupňov, tým väčšmi sa obsah informácie skresľuje. Treba povedať, že jazyk nie je taký dokonalý, aby sa ním výstižne charakterizovala každá myšlienka, každý pocit. To je aj dôležitá príčina skresľujúca zdroj informácie. Bežná, každodenná komunikácia nie je len rozprávanie, je to aj počúvanie, čítanie, písanie, pohyby tela, rozličná pozorovateľná mimika a gestá. Pri strategickej komunikácii s tým všetkým treba rátať. V rozličných krajinách sa zaužívali osobitosti, ktoré sa veľmi ťažko dajúpostrehnúť v inom jazyku. Touto problematikou sa zaoberal Thomas. Komunikáciu môžeme rozlišovať podľa voliteľnej charakteristiky, ale najčastejšie podľa toho, čo sa komunikáciou sleduje. Z pohľadu človeka má viditeľnú a neviditeľnú stránku v jeho vedomí a podvedomí.
Desiata časť
INTEGROVANÁ KOMUNIKÁCIA – ČASŤ A
Strategická pozícia Public Relations, predstavuje produkt v kontexte komunikačnej stratégie alebo Značka ako špecifický komunikačný prostriedok a unikátna identita sú kapitolami desiatej časti. Obsah publikácie vhodne dopĺňajú dve prípadové štúdie firmy Bicykle Kelly`s a komunikačná podpora značiek v podmienkach I.D.C. Holding, a.s.
Budovanie vzťahov s verejnosťou je cieľavedomá činnosť s cieľom podporiť dobré meno podniku ako: solídneho obchodného partnera, stabilného zamestnávateľa, podnikateľský subjekt s jasnou víziou, subjekt s jasným podnikateľským a sociálnym poslaním. Nie je to ľahká úloha, pretože názory odborníkov na verejnú mienku nie sú jednoznačné. Napríklad, Lippmann chápal verejnú mienku ako „kolektívnu dušu“. Inú definíciu verejnej mienky uvádza Němec. Podľa neho verejná mienka „je súhrnom názorov, predsudkov a postojov k určitému javu, a to v určitom okamihu zastávaných neurčitým počtom ľudí“. Názory, postoje a predsudky odrážajúce sa vo verejnej mienke si mohli ľudia vytvoriť sami, alebo ich vytvárali aj vplyvom médií. Z toho zároveň vyplýva, že verejná mienka má morálnu a integrujúcu zložku. Verejnej mienke sa prisudzuje schopnosť zaujímať hodnotiace stanoviská, určovať čo je a čo nie je v súlade so záujmami spoločnosti. Treba si však uvedomiť, že existuje mnoho verejne odlišných názorov, ktoré sa permanentne publikujú v médiách. Také sú napr. názory jednotlivých politických strán alebo iných spoločensky významných zoskupení. Podľa toho každá z takých skupín by si mala nárokovať svoju „pravdu“, a teda svoj podiel vplyvu na verejnú mienku. Prostredníctvom médií sa potom odohráva mocenský zápas názorov a presvedčení viacerých názorových zoskupení. Vplyv týchto názorov na verejnosť je veľký a postupne sa vytvára určitý názorový prúd, ktorý sa stáva v spoločnosti dominantným. Potom sa k dominantnému prúdu prikláňa stále viac ľudí a tak získava pocit uspokojenia, bezpečia a uznania. Aj z toho vidno, že verejná mienka predstavuje komplexný, ale neurčitý pojem. Pritom verejná mienka sa mení. Tak vznikajú verejné mienky v každom významnom jave. To znamená, že verejnú mienku treba chápať v závislosti od času. Treba však odlíšiť „zverejnenú mienku“, čo je spravidla to, čo sa publikuje v médiách. Pozitívna verejná mienka sa odvíja od vzťahov podniku s verejnosťou, od toho, ako verejnosť podnik vníma, aké má o ňom informácie. Preto súčasťou PR je aj komunikácia v zmysle širokej publicity, ktorá býva veľmi účinným spôsobom propagácie. Publicita je akákoľvek neplatená forma neosobnej prezentácie myšlienok alebo produktov. Je to významný komunikačný nástroj a využívajú sa pritom vzťahy s tlačou, rozhlasom a televíziou, prezentovanie produktov, podniková komunikácia, ovplyvňovanie a poradenstvo. Pomáha zavádzať nové produkty alebo vyvolávať záujem o určitú kategóriu produktov či značiek, ovplyvňovať špecifické cieľové skupiny, budovať imidž podniku a ďalšie. Pomáha budovať povedomie, dôveru, stimuluje obchodných zástupcov a maloobchodníkov a znižuje priame náklady na propagáciu. Hlavnými nástrojmi sú publikácie, akcie, správy, prejavy, služby verejnosti a vizuálna identita (jednotný imidž podniku). Významovo treba odlíšiť 1. verejnú mienku a 2. vzťahy s verejnosťou. Ich prepojenie vzniká komunikáciou. V podniku táto úloha vyplýva z funkcie PR. Pochopenie úlohy PR v podniku je podložené mnohoročnými skúsenosťami a na ich základe postupným formovaním názorov odborníkov z praxe i vedeckých autorít.
Jedenásta časť
INTEGROVANÁ KOMUNIKÁCIA – ČASŤ B
Reklama – posolstvo o podniku a jeho produktov, tvorba a prezentácia ceny produktu, predaj a distribúcia v podmienkach rozvinutého trhu, nové prístupy k distribúcii a podpore predaja, prípadové štúdie tvorba cien v I.D.C. Holding, a.s., pravidlá presviedčania zákazníka sú nosné témy pokračovania integrovanej komunikácie, časti B.
Reklama a podpora predaja sa navzájom dopĺňajú. Za dôležitý princíp reklamy sa považuje, že jej úspech je výsledkom vedecky premysleného rozhodnutia manažmentu, dielom kreativity jednotlivcov, ale aj vplyvu určitej náhody. Intenzívny výskum účinkov reklamy potvrdil potrebu vedeckého prístupu. Dnes sa už vie, kedy reklama pôsobí a čím sa dobrá reklama vyznačuje. V rámci týchto hraníc je veľmi významná rola kreativity. To znamená, že na jednej strane je potrebné aplikovať vedecké poznatky, na druhej strane sa vyžaduje kreatívna činnosť tvorcov reklamy so všetkými atribútmi, ktoré účinnosť reklamy zvyšujú. Reklama pomohla vytvoriť hromadný trh a s hromadným trhom sa aj začala uplatňovať a používať. Zaviedla značkové produkty, ktoré znamenali stálu kvalitu pri dobrej cene. S rozvojom trhu stúpala aj dôležitosť podpory predaja, ktorá na preplnenom trhu priťahovala pozornosť na značku a pomáhala vyladiť ponuku podniku vzhľadom na špecifické segmenty v danom období. Vplyvom zmien na trhoch, zmenou správania zákazníkov sa za ostatných dvadsať rokov časť rozpočtu z podnikovej komunikácie presunula od výdavkov na reklamu smerom k podpore predaja. Často majú substitučný charakter, inokedy ich väzba je komplementárna. O výdavkoch sa však musí vždy rozhodovať spoločne. Dôležité je, aby stratégia a obsah reklamy boli úzko späté so stratégiou a obsahom podpory predaja. Treba brať na zreteľ i to, že podpora predaja implikuje aj reklamu, preberá reklamné posolstvo a prenáša ho na zákazníka. Reklama sama osebe je ekonomickým fenoménom zameraným na propagáciu produktov,činností, služieb, známa je i ako problém výtvarného charakteru, ale z určitých pohľadovmôže predstavovať i široký zdroj informácií na odhalenie vývinových, kulturologických a sociálnych stránok určitého reklamou zobrazovaného javu.
Dvanásta časť
STAROSTLIVOSŤ O ZÁKAZNÍKA
Štyri kapitoly a jedna prípadová štúdia uzatvára štvoricu edičného radu dvanástej časti. Vplyv komunikácie na zákazníka v prostredí, riadenie zákazníckych procesov v kontexte inovácie CRM systémov a budúcnosť CRM v prostredí novej ekonomiky sú zakladnými stavebnými prvkami starostlivosti o zákazníka. Rozoberanú látku vhodne dopĺňajú dve prípadové štúdie – indentifikácia kľúčových faktorov podporujúcich nákup produktov I.D.C. Holding, a.s a výsledný report zo zadania I.D.C. Holding, a.s.
Pri akceptovaní tézy, že zákazník riadi podnik, je nevyhnutné pochopiť, rozvíjať, vyvíjať, zlepšovať a merať skúsenosti zákazníkov prostredníctvom kombinácie výskumu, analýz, konzultácií a optimalizácie podnikových procesov. Mení sa svetový poriadok, prestávajú platiť akceptované pravidlá, nastupujú nové paradigmy. Koncentrácia moci sa prejavuje aj v nových podmienkach globalizácie. Ako vplývajú politické ambície na spoločnosť, sa pokúsil ukázať Hirschman. Podľa jeho teórie môžu byť usmerňované logikou. Napriek Hirschmanovmu odvolávaniu sa na logiku usmerňovania procesov prospech z procesu globalizácie majú len tí, ktorí disponujú pohotovými materiálovými zdrojmi. Tie môžu presúvať podľa potreby. Avšak z hľadiska svetového vývoja je podstatná skutočnosť, že sa kontinuálne zvyšoval počet štátov. Dnes ich je okolo dvesto. Naisbitt predpokladá, že v najbližšej budúcnosti môže byť na svete vyše 500 štátov. Tieto štáty môžu byť stále viac národné. Národný štát môže tvoriť menšia skupina ľudí, ktorí myslia a cítia podobným spôsobom. Tento vývoj môže byť dvojaký: globalizácia a virtuálny štát. Na rozdiel od znakov globalizácie virtuálny štát nemá geograficky vymedzené teritórium, ale má riešený spôsob riadenia, komunikačný systém, ekonomický systém a spoločné hodnoty. Mnohé štáty sú jednotkami širšími, ako sú národné štáty – tvorí ich niekoľko národností. Často to znamená, že pohyby ľudí a produktov medzi štátmi sú obmedzené a sú rôznou mierou založené na ekonomických aspektoch daných určitými okolnosťami doby rovnako ako ďalšími mocenskými ambíciami.
Trinásta až šesnásta časť edičného radu RIADENIE je vydávaná taktiež vo dvojfarebnej tlači vnútorných strán, farebnom prebale a kartónovom boxe
Trinásta časť
ZÁKLADY PROJEKTOVANIA INOVATÍVNEHO PODNIKU
Mnohokrát rozoberanou témou, ktorá neustále rezonuje v podnikových stratégiách na nasledujúce obdobia, sú inovácie. Trinásta kniha edičného raduInovácie. Mnohokrát rozoberaná téma, ktorá neustále rezonuje v podnikových stratégiách na nasledujúce obdobia. Trinásta kniha edičného radu RIADENIE sa zaoberá spoločenskými reflexiami, paradoxami spoločnosti nadbytku, sústavou relevantných fenoménov, ďalej kvalitou a jej nezastupiteľným významom v trhovom prostredí, systémom riadenia kvality, inováciami, ako nevyhnutnosťou zvyšovania výkonnosti podnikov a nevyhnutnosťou akceptácie svetových trendov a zásadných zmien spoločenského a podnikateľského prostredia.
Zmena paradigmatických základov ekonomickej teórie by mala zosúladiť túto teóriu so súčasnými zmenami paradigmy myslenia a vedy, následne prispôsobiť sa súčasnej svetovej ekonomike a meniacej sa civilizačnej paradigme. Vytváranie novej ekonómie, ekologickej ekonómie alebo ekonómie reálneho sveta je perspektívnou alternatívou súčasnej nie celkom vyhovujúcej ekonomickej teórie, najmä makroekonómie. Fungovanie ekonomiky vychádzajúcej z postulátov novej ekonómie by malo napomôcť zmeniť vzťah ekonómie a ekológie. Ekonomika postavená na báze novej ekonómie by mohla začať pôsobiť v súlade so životným prostredím na zemi. Komunikáciou sa dosahuje formovanie spoločenského prostredia a vyváženie procesov makroekonómie a mikroekonómie. Posudzovanie agregátnych hodnôt na úrovni národnej ekonomiky, štátne zásahy, dolaďovanie a prerozdeľovanie hodnôt vytvorených zväčša podnikateľským sektorom umožňujú racionálne prepojenie s výrobou, inováciami, rozhodovaním, dopytom a ponukami na trhu a podobne. Pri ideálnych podmienkach sa tieto dve vetvy stretávajúa navzájom dopĺňajú. Tak môže vzniknúť synergia utvárajúca národný blahobyt, tvorbu a prerozdeľovanie bohatstva. Komunikačné interakcie umožňujú človeku nadviazať reflexívny dialóg so silami ovládajúcimi vonkajší svet a prenikajúcimi do vedomia človeka. Je zrejmé, že svetové mocenské a ekonomické elity cez svoje komunikačné stratégie podnecujú konzumné správanie a tak ovládajú vôľu človeka, smerujú ho k nadspotrebe. Reflexívny dialóg môže pôsobiť aj pozitívne. Môže pomôcť človeku vnímať nielen „technológiu komunikovania“, ale aj mravný vzor obsiahnutý v komunikačnom posolstve. Ale skutočnosť tomu nezodpovedá. Spoločenský pragmatizmus modernej doby akoby zamietal potrebu vzájomnej empatie. To zároveň vedie k degeneratívnym vplyvom na ľudské vedomie. Skúsenostný substrát je kontemplatívny sediment nahonobený desaťtisícročiami ľudských reflexií. Tzv. vrodené kolektívne vedomie má síce aj vrstvy „temnej skúsenosti“, ale nad nimi má navrstvený aj sublimátaltruizmu, vôle k žičlivosti, družnosti, prajnosti a k zdokonaľujúcemu sebaprekračovaniu. Komunikácia mala napomôcť stabilizácii kritérií koexistenčnej symbiózy s okolitým prostredím. Konzumná dezorientácia spotrebiteľov by sa mala cieľavedome nasmerovať na najväčšiu hodnotu, a to na myšlienkovú rozmanitosť, na istý stupeň inovácií. Človek by nemal zanedbať ani svoju duchovnú i fyzickú ekológiu vo vedomí, že obmedzovanie rozmanitosti vedie dlhodobo a neúprosne k degenerácii života.
Štrnásta časť
PROJEKTOVANIE GLOBÁLNEHO PODNIKU – ČASŤ A
Neoddeliteľnou súčasťou inovácií v podnikovej štruktúre sú projekty a projektovanie. Základný, metodický, systémový a rozšírený pohľad na projektovanie podnikov v globálnom a hyperkonkurenčnom prostredí predstavuje štrnásta kniha. Kapitoly ako projektovanie podniku svetovej triedy, požiadavky na projektovanie a rekonfiguráciu produkčných systémov, sieťové podniky a produkty na sieťových trhoch, metódy, metodiky, nástroje a techniky projektovania, metodiky umožňujúce všestranné zvyšovanie kvality a ekonomickej prosperity podniku, klasické metódy a metodiky a reinžiniering svojim obsahom pokrývajú komplexné projektovania podnikov.
V podmienkach hyperkonkurencie, kde rozhodujú náklady a pružnosť realizácie, je možné požadované parametre a potrebnú flexibilitu výroby dosiahnuť iba komplexným spôsobom. V nových podmienkach globálnej konkurencie sa presadzuje decentralizácia a zoštíhľovanie, čo znamená, že podniky sa usilujú orientovať na svoje kľúčové schopnosti t. j. na to, v čom sú skutočne najlepší. Tento trend ich núti prenášať niektoré úlohy a činnosti na špecializovanejšie, neraz menšie podniky, s ktorými vytvárajú nové formy vzťahov. V novej perspektíve sa nám otvára nová axiologická dimenzia, kde na prvom mieste je človek, jeho prežitie a rozvoj a až následne, s ohľadom na novú situáciu, sa projektujú produkčné systémy, ktoré budú úsporné a súčasne ohľaduplné k životnému prostrediu. Rast produktivity musí byť založený na odhaľovaní plytvania, aby sme spotrebovávali menej materiálov, menej energie, menej času – aby sme produkovali menej odpadov, aby sme sa správali ekonomicky. Požiadavka striktnosti v konaní človeka vo vzťahu k projekcii sveta je spätá na jednej strane
so spevňovaním spoločenských noriem, na druhej strane existujúce metriky vyzdvihujú maximá výkonov a maximá vyjadrené číselnou komparáciou. Na tom základe sú zostavované najrôznejšie rebríčky preferujúce v danom období určité spoločensky uznávané hodnoty. Napríklad rebríčky – vyhodnotené poradie najväčších zamestnávateľov sveta a najbohatších ľudí biznisu. Pochopiteľne, vždy sú hoci aj exaktné údaje ovplyvnené kvalitou hodnotiaceho základu. Napriek závratným číslam, ktoré figurujú v texte exkurzu, nič nie je naveky a poradie uvádzaných a ostatných podnikov sa neustále mení. Do rebríčka najsilnejších vstupujú ďalšie podniky. Iné z rebríčka odchádzajú. Je jednoznačné, že klesá nielen celkový počet veľkých podnikov, ale aj počet podnikov v jednom z najväčších výrobných odvetví a to vo výrobe automobilov, kde počet svetových výrobcov, klesol približne na polovicu. Na druhej strane, na trhu automobilového priemyslu rastie produktivita natoľko, že v prepočte jedno auto je vyrobené za päť dní. Inovujú sa výrobné technológie a zdokonaľuje logistika. Výrazne rastie konkurencia a dajú sa očakávať ďalšie zmeny. Je teda namieste otázka, či je možné stabilizovať produkčné procesy v neustále sa meniacom vysoko turbulentnom prostredí? Podnik budúcnosti bude vytvorený z autonómnych buniek, ktorých špecializácia, efektívnosťa vysoká produktivita bude určovať jeho konkurencieschopnosť. Reakcieschopnosť, rýchla odozva na potreby zákazníkov a hlavne predvídanie budúcich potrieb, vrátane utváraniabudúcich trhov sú bezprecedentnou požiadavkou kladenou na výrobné podniky.
Pätnásta časť
PROJEKTOVANIE GLOBÁLNEHO PODNIKU – ČASŤ B
Projektovanie výrobných technológií, projektovanie podniku exploatáciou digitálnych technológií, projektovanie ergonomických pracovísk množstvo exkurzov, prípadových štúdii a príloh je súčasťou pätnástej časti RIADENIE.
Výrobný proces pozostáva z celého radu pracovných, automatických aj prírodných procesov a je ohraničený časovým intervalom, v ktorom sa východiskové vstupy premieňajú na výstupy. Výrobný proces môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba úžitkových hodnôt a predstavuje hlavnú činnosť podniku. Vyrobný proces pozostáva: 1. z hlavného výrobného procesu, 2. pomocných a 3. podporných procesov. Hlavné procesy súvisia s predmetom podnikania podniku. Pomocné procesy napomáhajú riadnemu chodu výroby a väčšinou súvisia s údržbou a inými napomáhajúcimi procesmi. Úlohou podporných procesov je vytváranie prostredia, aby mohli nerušene prebiehať hlavné procesy. Niekedy sa hlavným a podporným procesom priraďujú riadiace procesy. Často sa výrobný proces člení podľa výrobného programu a to podľa toho, ako sa jednotlivé výrobné procesy podieľajú na tvorbe výstupných prvkov. 1. Hlavný výrobný proces – súhrn operácií meniacich zloženie, akosť surovín, materiálov,ktoré priamo vstupujú do výrobkov a tvoria ich substanciu. Je základným procesomv podniku a je v súlade s výrobným plánom. 2. Pomocný výrobný proces – zabezpečuje výrobu výrobkov a realizáciu výrobkov bezprostrednepotrebných pre zabezpečenie chodu hlavného výrobného procesu. Nevstupujúdo výrobkov a iba málokedy opúšťajú podnik (výroba výrobných pomôcok, údržbárskea opravárske práce). 3. V edľajší výrobný proces – zabezpečuje všetky druhy energií (výroba elektrickej energie,stlačeného vzduchu a pod.). 4. Pridružený výrobný proces – v rámci neho sa realizuje výroba výrobkov, ktorá bezprostrednenesúvisí s výrobným plánom alebo výrobným programom podniku.
Šestnásta časť
REALIZÁCIA PROJEKTOV V PRIEMYSELNEJ PRAXI
V bohatom obsahu šestnástej časti sú frekventované skúsenosti získané z prevádzkovania systémov veľkych podnikov, reinžiniering v I.D.C. Holding, a.s., identifikácia kritických stavov Johns Manville Slovakia, a.s., inovácie produktového portfólia Chemosvit, a.s., využitie simulácie Nemak Slovakia s r.o., prelomové inovácie, inovačné podnikanie a radikálna zmena.
Výrobný systém Toyota (TPS) niekedy nazývaný aj ako „štíhla výroba“ alebo systém Just in Time, bol vyvinutý ako reakcia na existujúcu situáciu na trhu automobilov a všeobecne sa považuje za základ pre vytváranie a implementáciu podobných výrobných systémov. Tento systém predstavoval radikálny odklon od konvenčných výrobných systémov, ktoré vyžadujú veľké množstvo dielov na sklade s cieľom „pretlačiť“ výrobnými linkami čo najviac produktov, nezávisle na skutočnom dopyte. To znamená, že vhodné diely sa dostanú na montážnu linku na správne miesto, a to presne vo chvíli, kedy sú potrebné, ale nie skôr. K tomu, aby sa mohli eliminovať všetky druhy plytvania, boli stanovené dva piliere, na ktorých v súčasnosti stojí celý výrobný systém Toyota: 1. Just in Time (JIT) a 2. Jidoka. Výroba s použitím JIT znamená vyrábať určité typy výrobkov v požadovaných množstvách,v požadovanom čase, pri zaistení stopercentnej kvality tak, aby bolo možné odstrániť dôvody, pre ktoré musia byť zásoby držané. Jedným zo základných princípov tejto koncepcieje princíp ťahu. Znamená to, že všetky základné činnosti sa vykonávajú presne vtedy, keď tozodpovedá požiadavkám odvodeným od parametrov objednávok. Keď sa tento princíp uplatnína všetkých operáciách výrobného procesu, vzniká nová logika organizácie materiálovéhotoku. V systéme sa uplatňuje aj Jidoka. Ak sa vyskytne problém, zariadenie sa okamžite zastaví,aby sa zabránilo výrobe chybných výrobkov.