Bratislava 21.6.2018. Udalostí spätých s číslom osem v dejinách Slovenska je neúrekom, tie najvýznamnejšie a najdôležitejšie spracoval archeológ a historik Dušan Čaplovič už pred dvomi desaťročiami. V túžbe po pravdivejšom a obsažnejšom priblížení dejín v netradičnej spisbe. Dnes, po dvadsiatich rokoch, pod rovnomenným vydavateľstvom je tu nové dielo. Autorské duo otca a syna Čaplovičovcov sa odhodlalo na napísanie pokračovania tejto, na slovenské pomery významnej publikácie z oblasti histórie. Prvy impulz na napísanie publikácie prišiel od Eduarda Drobného, byvalého riaditeľa vydavateľstva Perfekt (zomrel vo veku nedožitých 79 rokov).
Dušan Čaplovič a Miloslav Čaplovič, autori publikácie Osmičky v našich dejinách
Bratislavský hrad, po stáročia svedok mnohých významných udalostí Slovenska a Slovákov sa aj dnes, v tento slávnostný deň ujal roly hostiteľa osobností spätých so životom autorov, ich priateľov, známych, ale i spisovateľov a kolegov. Niet preto divu, že publikácia má hneď dvoch „krstných otcov“, Ivana Gašparoviča, prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 2004 – 2014 a významného slovenského básnika, prozaika, dramatika a prekladateľa Ľubomíra Feldeka.
„Po dvoch decéniách bolo žiaduce niektoré tieto udalosti doplniť a lepšie dokresliť o časy predchádzajúce prelomovým rokom, o skutočnosti, ktoré kliesnili a tvorili generácie, aj prostredníctvom medzigeneračného reťazenia, k skutkom natrvalo zapísaným do dejín národa, sociálnych a kultúrnych pohybov, demokratických zmien, národno-štátnych skutkov v putovaní za slobodou, spravodlivosťou, zvrchovanosťou, medzinárodným uznaním, až po vstup do nadnárodných spoločenstiev ekonomického, sociálneho, kultúrneho, vedeckého a politického významu“, ozrejmujú motív znovuvydania publikácie autori.
„Trocha som sa zdráhal, lebo som v politike trocha zdarebnel, ale nakoniec som ponuku prijal a spolu so synom som sa spojil, aby mi v tej veci pomohol. Spoločne sme v priebehu štyroch mesiacov knižku rozšírili, dopísali, doplnili, pridali nové fotografie, nové dokumenty vrátane kalendária na záver knihy. Teším sa, že syn sa pridal a takto mi pomohol. Predovšetkým sme to písali pre mladú generáciu. Robili sme to voľnejšou formou, nie mentorsky, násilne, hľadali sme príbehy, hľadali sme konkrétne nielen fakty, ale aj ľudí, lebo naše dejiny sú bohaté na osobnosti. Na základe týchto osobností a dokumentov sme vyskladali osem kapitol, ktoré sú súčasťou tejto knižky a patrí to predovšetkým mladej generácii,“ uviedol pre TASR starší z dvojice autorov Dušan Čaplovič.
„Sme radi, že sa nám podarilo takúto publikáciu spolu s otcom napísať. Jeho skúsenosť a moja vedomosť súčasnosti, otec je archeológ a historik, venuje sa stredoveku, ja zase robím 20. storočie, tak sme sa vedeli vhodne doplniť. Otec položil základy, ja som do toho vstúpil, niekde viac, niekde menej, spolu sme robili chronológiu, ktorá symbolicky v tejto knižke končí otvorením spoločnej československej výstavy. Verím, že možno o desať – dvadsať rokov prídu ďalší autori, ktorí naše poznanie posunú ďalej. Hlavne je dobré sa z našej minulosti poučiť a nerobiť tie isté chyby, lebo národ, ktorý sa z vlastných dejín nepoučí, si musí dejiny niekedy znova zopakovať,“ doplnil pre TASR Miloslav Čaplovič.
doc. PhDr. Dušan Čaplovič, DrSc. (*1946) archeológ a historik, člen Predsedníctva (1992 – 2001) a podpredseda Slovenskej akadémie vied pre vedy o spoločnosti, dejinách, kultúre a umení (1995 – 2001), podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny (2006 – 2010), minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (2012 – 2014), v súčasnosti (r. 2018) poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Cien Academia Scientiarum et Artium Europaea – European Academy of Sciences and Arts, Salzburg, člen domácich a zahraničných redakčných rád; nositeľ Striebornej Čestnej plakety Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách SAV (1996) a Zlatej medaily SAV – Nummum Academiae Memorialen Tribuit, za vedecko-výskumnú a organizačnú činnosť (2016)
Monografie: Časnostredoveké osídlenie Slovenska (1998); V spore s dejinami (1998); Osmičky v našich dejinách (1999); Storočie intolerancie: chronológia rasového, etnického, náboženského a politického násilia v 20. storočí (2000).
Spoluautor monografií: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. (1998); Dejiny Slovenska (2000); Národná identita, kultúra a štátnosť v procesoch európskej integrácie a svetovej globalizááe (2002).
Výber z významných profilových vedeckých štúdií: Počiatky stredovekého mesta na území Slovenska (1995); Archaeology and the Begginings of Christianity in the Territority of Slovakia (1997); Slovenské dejiny v dejinách Európy (1997); The Slavs of the Begginings of Early – Medieval Central Europe (1999); Život v dedinskom prostredí stredovekého Uhorska (1999); Dubčekova jar 1968 a naša prítomnosť (2000); Pohanské náboženstvo Slovanov – kontexty a hodnoty (2001); K otázke počiatkov doby neslobody v slovenských dejinách 20. storočia (2004); Štedré roky slovenskej kultúry (2009).
plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD. (*1971) – riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave, editor a šéfredaktor časopisu Vojenská história. Pôsobí ako predseda Sekcie pre vojenské dejiny Slovenskej historickej spoločnosti pri Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, je členom Slovenského národného komitétu historikov, Slovensko-českej komisie historikov, Rady Národního muzea (Praha), Kuratória Slovenského národného múzea (Bratislava), Vedeckej a redakčnej rady Múzea SNP (Banská Bystrica), redakčnej rady časopisov Historie a vojenství (Praha), Historický časopis (Bratislava).
Publikačnú činnosť rozvinul v rade štúdií, dokumentov, personálií a odborných statí vo vedeckých časopisoch a zborníkoch doma i v zahraničí, ale aj vo vedecko-popularizačných a historicko-publicistických článkoch v periodickej tlači.
Monografia: Branné organizácie v Československu 1918 – 1939 (2001).
Spoluautor publikácií: Vojenské dejiny Slovenska, IV zväzok 1914 – 1939 (1996), Kronika Slovenska II. (1999), Do pamäti národa (2003), Slovensko v Československu 1918–1939 (2004), Vojenské osobnosti československého odboje 1939 – 1945 (2005), Ozbrojené sily Slovenskej republiky (1. a 2. doplnené vydanie). História a súčasnosť 1918 – 2005 (2005) a 1918 – 2008 (2008), Vojenská kronika (2007), Slovenská vojenská generalita 1918 – 2009 (2009) a Slovenská vojenská generalita 1918- 2012,2. aktualizované vydanie (2012), Slovakia Military Chronicle (2009), Rozbitie alebo rozpad? Historické reflexie zániku Česko-Slovenska (2010), Ferdinand Čatlos- vojak a politik (1895 i 1972) (2011), Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov - slovom a obrazom (2013), Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 - 1945 (2013), Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov (2015), Karpatský front 1914/1915 (2016).