Bratislava 31.5.2018. Z úvodných myšlienok P. Kasalovského na 117. riadnom neverejnom zhromaždení združenia NEF Hospodársky klub pred vstupom do 26. roku veku:
Politologické analýzy, ich prezentácia a názorová reflexia aj vo voľnej reči v spätosti s reálnou ekonomikou súčasnosti. Možno práve taká charakteristika je primknutá k jednotlivým členom toho združenia pamätujúceho si zložitosti vývoja v našej republike, ale hlavne v súvislostiach s vonkajškovými prejavmi takrečeno v celoplanetárnej dimenzii.
Otvorenosť v reči, názorová vytríbenosť očesávaním informačných balíčkov, aj keď prichádzajú zo zasmogovaného éteru s tvrdením že je to „etalón pravdy“. Napokon explicitne vyjavenej celkom inakšej jej podstaty založenej na životnej skúsenosti a snažení sa o pokrok a lepšie časy. Masa intelektuálnych produktov väčšiny členov združenia posilnená kultivovaným prejavom, rečníckymi prejavmi i reakciami na otázky z pléna vyvolávajú uvedomenie si aj tých najkomplikovanejších vzťahov, súvislostí a merita veci. Diskusie v celej nahote ich obsahu a stanoviská členov – expertov sú prirodzeným spôsobom ponímania meniacej sa reality vrátane kritickej introspekcie už vyše štvrťstoročnej „banky znalostí“ vonkajškového prejavu a jeho intelektuálnou inšpiráciou v kontexte spoločensky verifikovaných reflexií s potrebou prejaviť sa, povedať, čo si myslí hoci aj v túto chvíľu, prípadne čo ukladá o pamäte počítača a pripravuje knižnej podobe na sprístupnenie každému, kto sa mieni vyrovnať s reálnym potenciálom nateraz aspoň v podobe myšlienkového arzenálu namiereného na objekt nákazy spoločnosti, či života aj hocikoho z nás.
„Najhoršie je, že všetko je inak ako nám navrávajú politici, či už koaliční alebo opoziční“, prihovára sa plénu Peter Kasalovský, skvelý novinár i skvelý rečník, humanista. Deklarujúci spôsob uvažovania a hlavne cieľ svojho vystúpenia ale i ciele spoločné, pre všetkých členov združenia NEF a pokračuje: „Je to tak, ako to chcú vnímať a každý úspech pričítajú sebe. Každý neúspech preonačia tak, že by mali pôsobiť vo verejnosti ako nešťastná či nevyhnutná náhoda, ale želaná a všeobčiansky prospešná. Vlastne sa máme tešiť, že sme a máme tak skvelých politikov. Nuž, tešíme sa, a uvedomujeme si, že títo politici sú legálne zvolení, a vyvolení v demokratických voľbách“. Hodno sa zadumať nad uvedenými vetami a po chvíľke sú tu ďalšie. Zakomponované vo vystúpení zakladateľa a predsedajúceho. „Máme to, čo sme nechceli. Lebo, opomenuli sme uviesť do spoločenskej praxe a do našich zákonných noriem poistky proti zneužitiu dôvery občanov“. Čo Kasalovský podčiarkuje, je úplne jasné – nemôžeme sa držať filozofie, že: „Je len jeden liek proti nespravodlivosti – zabudnúť. A tak na každý akt vo smere spravodlivosti, treba oveľa viac občianskej energie ako v iných štátoch. Dodal by som však, že v tomto nie sme vôbec výnimoční a rovnaké procesy sa rozvíjajú všade vo svete. To by nemalo slúžiť v komunikácii s dozrievajúcimi občanmi ako ospravedlnenka, ale ako poučenie. Lebo kto stratí dôveru, viac stratiť nemôže, hovorí latinské príslovie.“