Bratislava 26.2.2018. Profesora Štefana Kassaya prijal dnes predseda Slovenskej akadémie vied, profesor Pavol Šajgalík na pracovnom stretnutí s cieľom prerokovať nové námety na pokračovanie spolupráce medzi dvoma subjektami – Nadáciou profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania a Slovenskou akadémiou vied.
Dlhoročná spolupráca so Slovenskou akadémiou vied v súčasnej dobe naberá nový rozmer, kde je možné vďaka novým informačným technológiám s využitím aktuálnych príležitostí rozšíriť i cielene modifikovať ďalšie aplikácie informačno-komunikačných nástrojov a prostriedkov. „Môj záujem o spoluprácu so SAV pretrváva a nadväzuje na doterajšiu spoluprácu počas takmer 15 rokov. Nachádzam tu rad podnetov a rozvinutie spolupráce v novom prístupe, ktorý verejno-právna inštitúcia umožňuje. Po osobnom zoznámení sa s pánom predsedom SAV prof. RNDr. Pavlom Šajgalíkom, DrSc. a po prvej úspešnej spoločnej aktivite (Medzinárodná konferencia Nová Európa) nachádzam rad styčných bodov pre spoluprácu s externými inštitúciami a produkčnými podnikmi. Navrhujem preto spoločné aktivity prispievajúce zúčastneným subjektom k zvyšovaniu efektivity realizovaných dohôd“, vyjadril sa v úvode stretnutia profesor Kassay.
Nosná idea „Spojenie vedy a praxe“ je v tomto návrhu je založená na potrebe popularizovať vedu a vzdelávanie, vytvárať priaznivú spoločenskú klímu a skutočný obraz o úrovni našej vedy, o spolupráci a úspechoch v zahraničí, o oceňovaní vynikajúcich výsledkov osobností vedy a o jej perspektívach. Predpokladám, že doterajšia spolupráca so SAV, nadobudnuté skúseností ostatných rokov, ktoré ma viedli k ekonomickej diplomacii v úzkej spolupráci s MZVaEZ, a vrcholia reprezentačným vedeckým dielom „SYMBIÓZA EKONOMICKEJ DIPLOMACIE A PODNIKATEĽSKEJ PRAXE“ s celým radom exaktných údajov z experimentov, sú dostatočne presvedčivé, aby sa uvedené skutočnosti uplatnili aj v ďalšej spolupráci.
Profesor Štefan Kassay pokračuje v prezentovaní nových návrhov zhrnutých v slogane „Príležitosť pre kreatívne partnerstvo“: Návrh na spoluprácu so SAV má závažný dôvod z mojej strany resp. zo strany mojej Nadácie na podporu vedy a vzdelávania. Ostatné roky sa totiž zaoberám ekonomickou diplomaciou a podieľam sa na nej aktívnou činnosťou. Pri výkone mojej pracovnej funkcie predsedu Dozornej rady sa stretávam s radom relevantných informácií a za vyše dvadsať rokov som sa presvedčil, že v produkčnej aktivite, ale aj v tvorivej činnosti dochádza k veľkým stratám na využívaní informácií v radiacich činnostiach a nie je zvláštnosťou ignorancia výsledkom vedeckej práce, chýba lepšie prepojenie potrebných vedných disciplín v každodennej praxi. Usilujem sa hlbšie poznať tieto procesy štúdiom vzťahov medzi ľuďmi, poznávaní, komunikačných chýb, vzdoru jednotlivcov a zároveň ľahostajnosťou ku skutočným vedeckým hodnotám v spoločenskej praxi. Som presvedčený o tom, že vzájomná podpora a spolupráca by boli veľmi užitočné. Potvrdzujú mi to skúsenosti z viacerých spoločných akcií so SAV. Vysoký kredit SAV na báze poznania špičkových výstupov aj v zahraničí a rovnako výsledky práce v riadení korporácie, ktorá dosiahla kredit na medzinárodných trhoch, ako aj rast korporácie za celých 25 rokov od jej spravovania a perspektív výlučne z vlastných zdrojov a vlastnými postupmi na báze kreatívnych postupov a využívaním vedy v riadení korporácie. Ako aj veľkej roly vlastnej nadácie na podporu vedy a vzdelávania, ma vždy nanovo presviedčajú o potenciálnych perspektívach a novej pridanej hodnoty z možnej vzájomnej spolupráce. Na základe experimentov som získal výsledky rádovo zvyšujúce efektivitu komunikácie, rozvíjania pozitívnych vzťahov medzi zamestnancami a relevantným okolím a to aj v medzinárodnom rámci. Predpokladám, že vysoká kvalifikácia a tvorivosť predpokladaných partnerov v možnej budúcej spolupráci bude úspešná a že ponuka na budúcu spoluprácu nájde pochopenie u pána predsedu SAV a u členov predsedníctva SAV.“
Znalosti sa postupne stali kritickým strategickým zdrojom pre podnikateľské aktivity a ďalší ekonomický rozvoj podnikov. Je to mimoriadne dôležité konštatovanie. Potvrdené už tým, že podniky a inštitúcie, ktoré si túto skutočnosť uvedomujú, stále viac môžu budovať svoju konkurenčnú výhodu na korporatívnych znalostiach, na znalostiach zachytávajúcich najlepšie postupy používané v podniku i na znalostiach predstavujúcich najnovší pokrok v rozvoji oblasti, v ktorej podnik pôsobí. Zo strategického hľadiska teda možno chápať intelektuálny kapitál ako významné východisko pre napodobiteľné a nenapodobiteľné konkurenčné výhody, ako „poslednú udržateľnú konkurenčnú výhodu“.
Predseda akadémie vied Pavol Šajgalík si uvedomuje dôležitosť ďalšieho rozvoja SAV, predovšetkým získaním mladých študentov, ktorí by sa mali vrátiť zo zahraničia. Avšak podmienky pre mladých vedcov v porovaní s možnosťami v zahraničí nie sú nás veľmi pozitívne. Usiluje sa preto vytvoriť nové možnosti, ktoré by prijímali absolventov a študentov späť zo zahraničia, kde by príjmy na Slovensku boli porovnateľné s priemerom EÚ.