Pezinok 1.2.2018. Zakladateľ molekulárnej apidológie na Slovensku, priekopník molekulárnych metód výskumu včiel a včelích produktov, doc. Ing. Jozef Šimúth, DrSc. bol dnes hosťom profesora Štefana Kassaya. Podnet na stretnutie a rozhovor sa rozvinul už v prvých diskusiách po prednáške pána Šimútha pred dvomi rokmi v Smoleniciach. Krátky rozhovor neskôr publikovaný aj v diele Diktát času je nezadržateľný, predostrel ďalšie nezodpovedané otázky, týkajúce sa hlavne včiel, ktoré sa stali jeho záľubou už v období dospievania.
Počnúc prvými minútami audiovizuálneho rozhovoru sa odvíjala analógia vzťahov medzi človekom a včelami. Donedávna sme o včelách, včelstve a živote malého, no pre poľnohospodárstvo a výživu obyvateľstva tak významnej súčasti živej prírody, vedeli málo. Čo má človek spoločné so včelami, čím je včela pre ľudstvo príkladom a aké sú najnovšie výsledky v oblasti výskumu včelích produktov ? „Keď som písal piaty zväzok pentalógie, tak som premýšľal ako vzájomne graficky previazať jednotlivé kapitoly, prišla mi na um včielka a hexagón“ spomína profesor Štefan Kassay. „Včela nám ukazuje akí by sme mali byť, je pre nás inšpiráciou. Nie nadarmo sa vraví – byť usilovný ako včielka“, pokračuje profesor Kassay. „Včela je skutočne výnimočný dar boží v prírode a prechod z individuálneho života na sociálny, vysokoorganizovaný je skutočne fantastický“, včela je zaujímavá svojou usilovnosťou, ale najmä tým, že pracuje nie sama pre seba, ale pre iných!“, dodáva docent Šimúth. Je to altruizmus prvej triedy a to je vlastnosť, ktorú by malo ľudstvo získať naspäť. „Altruizmus slobodnej vôle. Na rozdiel od včely máme slobodnú vôľu, vieme vytvárať veci a máme priestor pre realizáciu.“ V dnešnom svete, kde sa základné ľudské hodnoty vytrácajú, je včela príkladom, akoby sa mali ľudia správať a byť užitoční aj pre spoločnosť.
„Z hľadiska využiteľnosti v praxi je najviac zaujímavá oblasť organizácie včelstva v budúcej superkombinovanej informačnej spoločnosti. Táto otázka je zároveň témou budúceho výskumu, ako využiť informačný systém koordinácie činnosti včelstiev v jednotlivých robotických alebo informačných systémoch. Súčasný stav včelstiev je ovplyvňovaný človekom. Vo vnútri úľa sa toho veľa nezmenilo, mimo úľov však človek začal používať vysoko sofistikované pesticídy v poľnohospodárstve, ktoré sú efektívne a priamo aplikované na rastliny vďaka silnej koncentrácii účinnej látky. Okrem toho ľudstvo vstúpilo do života včelstiev aj šľachtením nových typov včiel, ktoré sú zamerané najmä na znášku s vysokými výnosmi. Všetky tieto faktory priamo vplývajú na život v úľoch, popísal aktuálny stav včelstiev.“ Tieto a ďalšie témy preberané v rozhovore s docentom Šimúthom sú obsahom rubriky „Hosť Štefana Kassaya.“
Docent Šimúth profesorovi Štefanovi Kassayovi priniesol vzorky výrobkov obsahujúcich materskú kašičku a výlučky včiel, ktoré sú základnou stavebnou jednotkou produktového porfólia a predávajú sa na trhoch v Európe a Japonsku. Zdraviu prospešné výrobky pre spoločnosť sú ďalšou témou a inšpiráciou, akou cestou by sa mal uberať výskum a vývoj nových, moderných produktov.
Pri odovzdávaní ocenenia Dr.h.c. prof. Ing. Štefan Kassay, DrSc., uviedol, že hlavný prínos doc. Jozefa Šimútha je v rozvoji molekulárnej biológie, génového inžinierstva a biotechnológie v apidológii so zameraním na funkčnú genomiku výživových a fyziologicky účinných bielkovín a peptidov včelieho pôvodu, ako aj v ich uplatnení vo vedeckej výchove a pedagogike.
Doc. Ing. Jozef Šimúth, DrSc. vedec, vynikajúci organizátor vedy na poli domácom i medzinárodnom, vysokoškolský pedagóg, bol vedúcim oddelenia molekulárnej apidológie Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Hlavný prínos doc. Jozefa Šimútha je v rozvoji molekulárnej biológie, génového inžinierstva a biotechnológie v apidológii so zameraním na funkčnú genomiku výživových a fyziologicky účinných bielkovín a peptidov včelieho pôvodu, ako aj v ich uplatnení vo vedeckej výchove a pedagogike. Počas 8 rokov pôsobil v Predsedníctve SAV, kde významne prispel k rozvoju vstupu slovenskej vedy do Európskeho výskumného priestoru a zvýšeniu medzinárodnej prestíže SAV. Pričinil sa o začlenenie SAV a Agentúry pre rozvoj vedy a výskumu do Európskej nadácie pre vedu, kde pôsobil ako člen riadiaceho výboru. Inicioval spoluprácu SAV a Max-Planckovej spoločnosti, ktorá sa realizuje aj prostredníctvom Spoločného pracoviska funkčnej genomiky včely vytvorenom medzi Ústavom molekulárnej biológie SAV a Max-Planckovým ústavom pre molekulárnu genetiku v Berlíne. Pôsobil a pôsobí ako člen mnohých odborných komisii v rámci SAV, univerzít a orgánov vlády SR a ako člen Vedeckej rady na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Aktivita docenta Šimútha neutícha ani v súčasnosti a ako sa zmieňuje, vynaloží všetko, čo je v jeho silách, aby naďalej rozvíjal nové objavy zo života včiel a v komparácii s inými vedcami sveta napomáhal lepšiemu poznaniu človeka. Je to významná kontinuita jeho práce, s cieľom usmerňovania a zdokonaľovania človeka, včleneniu väčšieho podielu jeho duchovna a atruizmu a napokon v duchu všeľudských hodnôt šíriť dobré meno Slovenska a slovenskej vedy vo svete.