Pezinok 17.7.2017. Profesor Štefan Kassay v rámci rubriky Hosť Štefana Kassaya tentoraz vyspovedal europoslanca, bývalého dlhoročného ministra zahraničných vecí a diplomata Eduarda Kukana. Na otázku, ako stíha všetku tú nevyhnutnú prácu svojej agendy, odpovedal slovenský europoslanec s humorom. „Potreboval by som ešte, aby deň mal viac hodín, lebo veľmi rád by som chcel začať písať memoáre. Ohromne by ma to bavilo a mám o čom písať, ale nemám čas!“
Ako uviedol, ľudia sa na prácu europoslancov nedívajú príliš seriózne a mnohokrát i nevidia v najlepšom svetle. „Nás je 751 a medzi tými poslancami sa nájdu aj takí, ktorí sa ráno prídu podpísať a potom idú na vlak alebo lietadlo domov...,“ konštatoval Eduard Kukan. Ako však zdôraznil, jeho práca v Európskom parlamente naozaj pohlcuje úplne celého. A to aj napriek tomu, že do funkcie europoslanca išiel skepticky, lebo si myslel, že je to taká byrokratická inštitúcia. Ako v diskusii so Štefanom Kassayom priznal, napokon bol veľmi prekvapený, pretože Európsky parlament je pre neho „niečo ideálne“. „V Európskom parlamente som šéfom pracovnej skupiny pre západný Balkán v otázke rozširovanie Európskej únie,“ spresnil a dodal, že jeho úlohou je pomáhať krajinám juhovýchodnej Európy pri integrácii do únie, podporovať ich a radiť im. Srbsko, Čierna Hora, Albánsko, to sú krajiny, ktoré dnes vedú ťažké rokovania o vstupe do EÚ. Podľa Kukana, najlepšie je na tom Čierna Hora, ktorá už je členom NATO a teraz chce byť aj v EÚ. Podľa europoslanca aj napriek názorom pesimistov sa rozširovanie únie ešte neskončilo. „Ak chce byť Európska únia jednotná a celá, tak ten západný Balkán musí byť jej členom,“ ozrejmil svoj názor Eduard Kukan.
V rozhovore si exminister zahraničných vecí zaspomínal aj na svoje začiatky v tejto exekutívnej práci. „Keď som bol minister zahraničných vecí, tak som sa tešil na každú jednu zahraničnú cestu, lebo to bolo vždy niečo nové pre mňa. A to som bol ministrom 9 rokov,“ poznamenal. Ako dodal, bežne mával aj 8 – 10 návštev denne. „Každého som pozorne počúval. Mňa to nesmierne vyčerpávalo,“ opísal svoje prvé pocity.
V súvislosti s minuloročnou konferenciou Nová Európa, na ktorú bol ako jeden z rečníkov pozvaný, poznamenal, že sa na ňu veľmi tešil aj pripravoval, no pre zmenu pracovného programu sa napokon na podujatí nezúčastnil. „Priznám sa, že som nemal príliš hlboké informácie o Vás. O to príjemnejšie bolo, že v procese prípravy na konferenciu ma zaujala pozvánka, ktorú som dostal, jej grafická úroveň, protokolárna, ale aj obsahová. Keď som sa dozvedel, že kto všetko tam bude vystupovať, bol som ohromený! Tak som si aj naštudoval, kto je ten Štefan Kassay,“ vysvetlil Eduard Kukan. Ocenil skutočnosť, že konferencia prilákala vyše stovku osobností zo strednej Európy a medzi nimi aj bývalé hlavy štátov Ivana Gašparoviča, Bronisława Komorowského, či Lecha Wałęsu.
Eduard Kukan sa zaujímal aj o autorskú tvorbu profesora Kassaya. Vyzdvihol najmä fakt, že svoje skúsenosti z praxe prenáša do teórie a naopak. Podľa Kukana je spájanie vedy s praxou, ako to uvádza vo svojom kréde profesor Kassay, veľmi užitočné.
Podľa europoslanca Kukana je súčasná vlna migrácie celoeurópsky problém, na ktorého riešení sa musí podieľať aj samotné Slovensko. „Slovensko nie je cieľová destinácia pre migrantov, ale pomáhať môžeme aj iným spôsobom. Pošlime vojakov do Frontexu nech chránia európske hranice, dajme rakušanom nejaké peniaze na migrantov a podobne,“ myslí si Kukan. Na druhej strane pozvanie migrantov do Nemecka a Európy kancelárkou Merkelovou považuje za veľkú chybu.
Ako europoslanec stále udržiava vzťahy s domácimi i zahraničnými veľvyslancami, s ktorými diskutuje o zahraničnej politike i udalostiach na Slovensku. Ako dodal, je dôležité, aby diplomati boli na patričnej úrovni. „Veľvyslanec, to musí byť človek na veľmi vysokej úrovni, kompletný človek, musí vedieť všetko... Ja mám veľmi vysoké požiadavky na veľvyslancov a nie veštci sú takí!“, vysvetlil svoj pohľad na prácu diplomatov.
Ako europoslanec sa Eduard Kukan zúčastňuje ako vedúci pozorovateľských misií na voľbách v rôznych európskych krajinách, ale aj mimo nich, napr. ako nedávno v africkej Ugande. Zároveň sa v ostatnom období zameriava aj na situáciu v strednej Ázii, kde nadviazal spoluprácu aj so splnomocnencom EÚ pre strednú Áziu Petrom Burianom.
V závere debaty hostiteľ Eduardovi Kukanovi odovzdal medailu Štefana Kassaya, ako ocenenie Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania za jeho celoživotný prínos pre šírenie dobrého mena SR v zahraničí a jeho diplomatickú prácu.
JUDr. Eduard Kukan (* 26. december 1939, Trnovec nad Váhom) – slovenský europoslanec, diplomat a politik. V roku 1964 absolvoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, kde sa učil jazyk swahilčinu. Na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe získal titul doktora práv. V roku 1993 mu americká Upsala College (štát New Jersey) udelila čestný doktorát práv. Od roku 1964 do roku 1990 pôsobil ako diplomat na federálnom Ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Absolvoval diplomatické misie v Zambii, USA. Neskôr už ako veľvyslanec v Etiópii (1985 – 1988) a veľvyslanec ČSFR pri OSN v New Yorku (1990 – 1993). Po rozdelení federácie v New Yorku zostal aj ako slovenský stály predstaviteľ pri OSN do roku 1994. V marci 1994 sa stal ministrom zahraničných vecí SR. Funkciu vykonával do decembra 1994, kedy sa stal poslancom NR SR za Demokratickú úniu, neskôr Slovenskú demokratickú koalíciu. V roku 1998 sa v kabinete Mikuláša Dzurindu stal opäť ministrom zahraničných vecí SR, pričom túto funkciu vykonával o dve volebné obdobia až do roku 2006. V roku 2004 neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta SR. Politicky sa angažoval v Demokratickej únii, Slovenskej demokratickej koalícii a neskôr Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii. V súčasnosti je podpredsedom SDKÚ – DS pre zahraničnú politiku. V rokoch 1999 – 2000 vykonával popri ministerskej funkcii aj pozíciu osobitného vyslanca GT OSN Kofiho Annna pre Balkán. Od roku 2009 je poslancom Európskeho parlamentu za SDKÚ-DS. Eduard Kukan je ženatý, má dve dospelé deti.