Životný program a program ľudskej kultivácie

Pezinok 5.1.2021. Vyčerpávajúcu definíciu života človek asi nedokáže sformulovať, hoci sa o to pokúšajú celé generácie na báze nadobudnutých vlastných skúseností a veľahlasných mysliteľov. Každopádne ale život je komunikačnou skúsenosťou vzťahov, pohnútok a príhod všedných dní i slávnostných okamihov. Život je poprepletaný smútkom i radosťou, dôverou a sklamaním. Život neprináša iba dobrú kondíciu, odvahu ale i nedôveru, falošné sľuby, ale aj obdiv „hrdinov“ mihajúcich sa v priestore a čase pred našim zrakom. Mohol by som tak pokračovať od samého rána do neskorého večera, i to by bol spôsob žitia, ale úžitok by bol primalý. V živote stretávame ľudí, ktorí zaplavujú okolie svojím hlasom, pripomínaním osvojovaných právd, či poloprávd, vyslovovaných s presvedčením rodených hercov a tak trochu uzurpátorom jedinej pravdy, pravdy, ktorú tak vehementne hlásajú. Rozhodne na takých výrokoch nemožno stavať svoj životný program a nikam by to neviedlo, ak preferujeme solídnosť vzťahov, právo na vlastný názor a jednoznačne formulovanú ideu života a jeho naplnenie osvojenými skutočnými hodnotami života.


Konať dobro, byť sebakritický a poučiť sa aj z vlastných chýb


Život človeka od samého narodenia je neopakovateľný, môže priniesť úžitok, ak človek nájde rozumný spôsob jeho kultivácie, ak ho napĺňa všeľudskými životnými hodnotami a získanými skúsenosťami pri konaní dobra, systematickým vzdelávaním a odovzdávaním skúseností nadobudnutými v živote. Je pravda, že nikto nie je dokonalý, že aj znalci života a jeho kladných stránok sa často mýlia, dokonca urobia nejakú hlúposť, s ktorou sa nevedia zmieriť. To neznamená, že aj svoje zlé vlastnosti nedokážu napraviť, zmeniť sa. Nemusia to byť vždy iba veľké veci. Avšak vplyv okolia prináša rôzne lákadlá. Najmä mladý človek sa poľahky môže pokĺznuť a napriek dobrej výchove doma, v rodine, sa môže stať „užívateľom života“ ako bezbožník, mamonár, pochábeľ, klamár a zvodca. Dokonca môže byť „presvedčený o svojej genialite“ až pokým nedôjde k trpkým sklamaniam, i k vážnym chorobám tela a psychiky.



Život je množina všeličoho, čo poznáme i čo nepoznáme


Ak u človeka zavládne túžba po vzdelaní, mala by mať už konkrétne kontúry. Túžba by sa mala premeniť na realitu v prípade, že tá túžba nedá človeku spať, z vlastného podvedomia načrtáva celkom zreteľné a jednoznačné otázky... Čo chcem študovať, čo ma zaujíma, k čomu ma ťahá rodičovská výchova, kde je hranica môjho rozhodnutia? Aké hodnoty vyznávam, čo je moja osobitosť? Viem si aspoň trochu predstaviť svoju budúcu situáciu? Čím a kým by som sa vlastne chcel stať? Mám talent alebo len nie celkom reálne túžby, podľa pochybných vzorov? Ale je to ešte dôležitejšia vec. Aký by som mal mať životný program a z neho odvodený študijný program?



Prirodzenosť života vedie k poznávaniu a vzdelávaniu


Súčasťou osobnostného rozvoja je poznávanie životnej reality v rozličných kombináciách praktických zručností potrebných v bežnom živote, ako aj vyššieho stupňa intelektuálnej spôsobilosti a predovšetkým komunikačných schopností s rozlíšením vhodnosti spôsobov v interpersonálnej komunikácii. V zlepšovaní kvality a „zrozumiteľnosti reči jednotlivca“ značne prispieva vzdelávanie a pohotové riešenia denných problémov, vrátane komunikácie. Lenže nie je to také jednoduché. Vzdelanie je rôznorodé, je zároveň reflexiou vlastných túžob, predstáv o svojej budúcnosti. Prvá otázka pri uvažovaní študovať na univerzitách alebo radšej sa uspokojím so stredoškolským vzdelaním? Je žiaduce objasniť si túto zásadnú otázku. Prečo sa chcem ďalej vzdelávať? Aké smerovanie najviac zodpovedá môjmu naturelu? Zvládnem to všetko, čo ma čaká? Mám dosť vytrvalosti a nepremrhám svojou povahou roky života, ak svoje predsavzatia nesplním?



Viem sa obetovať s jasnou ambíciou doštudovať aj po nečakaných zvratoch a peripetiách?


Rad otázok akoby bol nekonečný. Húšťava prekážok je pred každým, novokoncipovaný svet je samozrejme inakší a tak nič neplatí natrvalo. Musíme si uvedomiť a zmieriť sa s tým, že každý deň prináša niečo nové a že aj štúdium postupne naberá gradáciu a zapracúva do svojho programu tvoriacu sa budúcnosť. Tá vyrastá aj našim súčasným pričinením, aj samoštúdiom, posilňovaním vlastných záujmov cez štúdium. Cez aké štúdium, keď nie je jasný študijný zámer, sú medzi nami aj „utajení“ géniovia, ktorí sú pripravení do života cez elektronickú komunikáciu, ktorú od detstva vnímajú a majú ambície učiť sa to, čo budú potrebovať. Nie to, čo bolo. A dostať sa do toho života je možné jediným spôsobom - že si sami urobia študijný program. Je to možné, ale tam je potreba záujmu. Naša spoločnosť však na to ešte musí dozrieť...



Kde je začiatok a kde je koniec môjho zvažovania?


Ak sa vžijeme do problémov súčasného mladého človeka, nemá to ľahké a nemajú to ľahké ani osnovatelia nových foriem a obsahu štúdia, vrátane zrýchľujúceho sa toku života a vyrovnania sa s konkurenciou vo svete. A tak imaginárny rozhovor a odpovede majú svoj dôvod, aby sme v opytovaní sa pokračovali. Že som rodený inovátor? Ale predsa, nie je to tak trochu „prifarbené“, aby som mal možno lepšie šance do budúcnosti? Že s ničím nie som spokojný, že stále voľačo vymýšľam, že mám celkom dobré nápady? Myšlienky? Presvedčenie o správnosti vlastných výrokov? Dokážem sa pustiť aj do nejakého komplexného riešenia v určitej oblasti? Prečo sa autori opisujúci nejakú skúsenosť, aj po redakčných úpravách tak veľmi boja opakovanosti niektorých tvrdení, či ucelených konceptov? Predsa v bežnom živote sa dokonca osvojilo porekadlo, že „opakovanie je matka múdrosti!“ Profesor Ján Košturiak, známy inovátor oproti tomu sa celkom vážne vyjadruje, že „opakovanie je matka hlúposti“! A máme tu prvý rozpor. Môj názor je: požadovaná produktivita musí zodpovedať potrebám a ekonomike, a že mnohé i známe pravdy treba „vtĺkať do hlavy“ opakovane, ale nie do nekonečna! Nepodliehajme pokušeniu zmierovať sa s neprimerane dlhým časom určitého artefaktu. To všetko sa môže javiť veľmi komplikované, ale študijný program, ktorý si študent zhotoví sám má odrážať to, čo si študent na samom začiatku úvah pri deklarovaní vlastného záujmu o svoju budúcu profesiu zvolil.