Pezinok 26.2.2022. Dobrý nápad sa niekedy človeku zavŕta do mozgu a nedá mu pokoja. Stáva sa ale, v návale povinností, že autor na neho pozabudne a časom, pri stretnutí sa s novými problémami sa mu sám pripomenie .„Človeče, veď s tým si sa už dávnejšie zaoberal. Nevrátiš sa k tomu?“
Mnohé práce a nápady ostali kdesi v rukopisoch a ukazuje, sa, že nie celá autorská minulosť je za nami, že aj v nových post-traumatických podmienkach vplyvom vírusov mnohé myšlienky pretrvali a je na mieste si ich nanovo pripomenúť a otvoriť aj nový diskusný priestor pre širšiu odbornú verejnosť.
Za osobitne dôležité považujem aj záznamy z podnikateľskej praxe v kontexte s doteraz uznávanými zákonitosťami vedeckej práce a ich aplikačnými možnosťami. Pochopiteľne, podpora decíznej sféry je nevyhnutnosťou pre zachovanie existencie a konkurenčnej spôsobilosti podnikov a inštitúcii.
Naďalej pretrvávajú bariéry prekážajúce zmysluplnému jednotiacemu procesu nielen šírenia znalostí, ale aj skepsy z daromného úsilia celých kolektívov a určitej pochybnosti o reálnosti vlastného snaženia. Ak niekto vysloví slogan „Integrácia vedy a praxe“, nemali by to byť iba slová bez obsahu, ale predsavzatia a ciele pre každodenné snaženie sa o pokrok.
Popri presadzovanému a logicky zdôvodnenému kolektivizmu aj popri stanovených pravidlách „vedeckosti obsahu“ a hlavne jeho „objavnosti a svetovosti“ sa zreteľne vynára osobitosť a individualita „nezahlušená osobnosť“ autora artefaktu.
Zároveň sa naplno prejavuje individuálne, utilitárne podanie látky. Čiže – razantnejšie nastupuje obdobie individualizmu aj vo vedeckej práci, žiarlivosť a nechuť spolupracovať, čo ale neznamená, že by nemohol existovať spôsob, ako veci priblížiť aj individualistom na ceste k „zberu užitočných plodov práce“ v našich, slovenských reáliách.
Comments