Pezinok 18.5.2020. V súčasnej knižnej ponuke je iba málo autorských artefaktov, ktoré sa ponárajú svojou teoretickou hĺbkou do procesov riadenia a ktoré majú charakter skutočných, reálne prebiehajúcich procesov. Je to možné iba v takom prípade, ak autori majú možnosť priamo byť zainteresovanými na procesoch riadenia, alebo osobne riadiť organizačné útvary na rôznych hierarchických stupňoch v reálnom podniku. Taká je situácia v prípade oboch autorov, Ing. Michala Ľacha a Ing. Anny Diačikovej, PhD. Už minulosti získali uznanie v priemyselnej praxi, ale aj v edukačných procesoch. ide o autorov verejne známych a uznávaných.

Veľkou prednosťou recenzovanej publikácie je časové rozpätie pojednávajúcich kapitol, ktoré sa datujú od prvých dní privatizácie veľkých produkčných celkov. Autori na štyristo stranách priblížili problematiku riadenia úspešným priemetom teórie a praxe podnikania. Práve týmto spôsobom dosiahli transparentnosť takmer troch desiatok uplynulých rokov s vystihnutím prístupov k problémom, ktoré sa v tom období javili ako podstatné a tvorili základný kameň konštrukcie, na základe osobných skúseností a predikcie najbližšej budúcnosti. Je potrebné vysoko oceniť odvahu autorov, ktorí nielen budovali novú teóriu na základe nových skúseností, ale zároveň sa podrobovali nesmiernemu riziku v prípade, ak by neuspeli. Treba si uvedomiť, že pokiaľ teória môže byť iba teóriou bez ekonomického úspechu, prax musí byť jednoznačne prospešná, pretože vytvorenie profitu je základnou podmienkou pre naplnenie požiadaviek zamestnancov a možnosť zvyšovania prínosov v najbližšom projektovanom období. Z hľadiska recenzenta sa javí správnym hodnotiť dielo ako celok a nie jeho jednotlivé časti. Pretože ak úspech je voľba, potom je to voľba postupov a aktuálnych riešení aj v prípade prekvapivých problémov a to na základe vlastného poznania a vlastných skúseností. Nemožno predsa pri výskyte poruchy narýchlo vyhľadať vhodnú učebnicu a riadiť sa jej odporúčaniami. Ako recenzent nazerám na túto problematiku v istej komparácii s budovaním vlastného podniku a dosiahnutím reálnych výsledkov. Dovolím si teda vysloviť môj osobný názor na využiteľnosť publikácie oboch autorov v živej praxi. Zároveň sa nazdávam, že autori podstúpili vo svojom uvažovaní veľký krok dopredu v porovnaní s väčšinou publikácii podobného zamerania.

Priznanie oprávnenosti „úspechu ako voľby“ je tak širokou odbornou verejnosťou vnímané ako hodnoty vysoko pragmatickej a pre ekonomiku podniku významnej. Prispievajú k tomu aj časti o akcionárskej politike nielen z hľadiska čo najvyššieho profitu, ale aj rozvíjania kultúry práce a kultúry vzťahov v internom a externom prostredí. Je jednoznačné, že účelovo organizovaný produkčný systém práve pod slovom účelovo chápe logické zdôvodnenie plnenia žiaducich operácii pri relevantnom systéme. Akýkoľvek dokonalý (?) systém napĺňa svojim poslaním svoju rolu, iba ak funguje rentabilne a má zrejmý potenciál plniť reálnu, požadovanú funkciu. Akýkoľvek dokonalý systém hodný obdivu aj napríklad aj na výstavách okrem informácii o vlastnej existencii neprináša žiadne nové zložky vstupujúce do komplexného profitu. Požadujú sa aké systémy, ktoré je možné uplatniť v reálnom živote. Majú ako výsledok svojej činnosti konkrétny produkt a vopred zabezpečované jeho komerčné využite.

Popisované výrobné procesy ich programovanie a plánovanie, majú svoje reťazenie, na ktoré nadväzuje predaj. Osviežujúco pôsobí súhrn podporných riadiacich procesov. Nepochybne svoju nosnú rolu zohráva finančné a ekonomické riadenie. Uzlovým bodom ekonomicko-obchodnej stratégie je zváženie pomeru rozdelenia zisku napríklad pre jednoročné obdobie. Stratégia spočíva v samotnom pomere rozdelenia zisku. Ak v súčasných podmienkach má podnik prosperovať, potom kľúčovým momentom je zváženie percentuálneho podielu z profitu, je potrebné rozdeliť profit pre zamestnancov, ktorí profit vytvárajú. Nie je to také samozrejmé ako sú mnohí podnikatelia presvedčení. Často prevláda predstava, že zisk vznikol ich systémom riadenia, teda prislúcha zamestnancom iba v minimálnej miere a zvyšok môžu podnikatelia rozdeliť buď pre seba, alebo na modernizáciu podniku. Je tu totiž dilema, či maximum profitu určeného na modernizáciu je spoľahlivou zárukou priebehu produkčných procesov, pretože v konečnom dôsledku vysoký stupeň modernizácie znamená aj modernizáciu prístupov k riadeniu, samozrejme aj zníženia počtu realizačných pracovníkov. To zase znamená, že zásluhou modernizácie klesá požiadavka na drahú pracovnú silu a tak paradoxne zásluhou modernizácie sú prepúšťaní zo zamestnania.V tom duchu treba chápať aj riadenie ľudských zdrojov a zamestnaneckých vzťahov, o ktorých kniha pojednáva na tridsiatich záverečných stranách /s.265-295/. Páve v tom zmysle s porozumením vnímam slová autorov, generálneho riaditeľa Chemosvitu vo Svite, Michala Ľacha, ktorého citujem: „Byť partnerom najlepších; Reinvestovať väčšinu vytvorených zdrojov znovu do firmy. My jednoducho veríme,“ pokračuje Ľach, že „tento prístup je správny aj dnes.“

S radosťou konštatujem, že uvedené predsavzatia sa potvrdili aj za predchádzajúce roky ešte ako generálneho riaditeľa, ktorého v generačnej kontinuite vystriedal Jaroslav Mervart, generálny riaditeľ mladšej vekovej kategórie. V autorskom tandeme teba vyzdvihnúť mimoriadny podiel interpretačného, autorského a rozvojového vkladu Anny Diačikovej, reprezentantky mladšej vodcovskej generácie, čo v konečnom dôsledku viedlo k vytvoreniu tandemu s vysokými výnosmi po každej stránke. Intelektuálnej, aj pragmaticko-organizačnej, v príkladnosti spojenia vedy a praxe v želateľnej miere. Je to vlastne prvý a najdôležitejší predpoklad rozvoja podniku, ako aj to vyplýva zo zásadného cieľa autorov, že úspech je voľba.
Dr.h.c. prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc.
recenzent
Comments