Search
  • www.kassay.eu

Pokračovanie rokovaní o možnostiach aplikácie európskej produkčnej platformy v krajinách Centrálnej


Pezinok 22.7.2019. V poradí druhé rokovanie profesora Štefana Kassaya a J.E. Jána Bóryho, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Uzbekistane sa nieslo v znamení konkrétnych cieľov a možnosti aplikácie európskej produkčnej platformy.

Veľvyslanec Bóry priblížil Uzbekistan (UZ) formou hlbšej ekonomickej analýzy trhu. UZ je najväčším trhom v rámci stredoázijského regiónu s počtom obyvateľov vyše 32 miliónov. V ostatných rokoch UZ patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta s bohatou základňou minerálnych a prírodných zdrojov a energetickou nezávislosťou. Ekonomika je založená hlavne na ťažbe zemného plynu – ročne cca 63 miliárd m3 a jeho exporte (ročne 18 miliárd m3 – je štvrtým najväčším producentom zemného plynu v SNŠ a 8. na svete), na poľnohospodárstve (je 8. najväčší producent bavlny na svete a rovnako 8. najväčší v exporte) a na ťažbe nerastných surovín (má 7. najväčšie zásoby uránu na svete). K ďalším významným položkám patrí zlato (9. najväčšie zásoby na svete, ročná ťažba cca 100 – 120 ton), meď a iné minerály. Uvedené komodity tvorili cca 50-55 % UZ vývozu a sú základom HDP UZ. V súčasnosti sa UZ radí medzi stredne nízko príjmové krajiny (cca 7 tisíc USD na osobu HDP), životné podmienky sa za uplynulé obdobie čiastočne zlepšili (hlavne v mestách a sídlach oblastí), regionálne rozdiely však ostávajú stále vysoké. UZ od r. 2017 nastúpil na vlastnú reformnú ekonomickú cestu s akcentom na nahrádzanie importu domácimi výrobkami, s pokračujúcou podporou exportu, postupnú liberalizáciu širokej regulácii a administratívnych bariér pre podnikateľo. UZ má úzku a dlhodobú finančno-investičnú spoluprácu s medzinárodnými finančnými inštitúciami – najmä Svetovou bankou, Ázijskou rozvojovou bankou a Islamskou rozvojovou bankou. Kontakty s finančnými inštitúciami Európy sa postupne čoraz viac zintenzívňujú.

Sprava J.E. Ján Bóry, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Uzbekistane

Do r. 2020 sa má zvýšiť podiel priemyslu z doterajších 24 % na 27 %. UZ sa snaží budovať modernú priemyselnú základňu hlavne v potravinárskej, strojárenskej, chemickej a automobilovej oblasti. Napr. v rámci štrukturálnych zmien, modernizácie a diverzifikácie textilného priemyslu v r. 2016-2020 sa realizuje 70 projektov v celkovej hodnote 1 mld. USD. Tu sa mi javí príležitosť pre možnosť aplikácie overených postupov v praxi formou modernej produkčnej platformy z Európy.

Je potrebné rozvíjať osobné kontakty nielen po línii ministerstiev, obchodných komôr, podnikateľských zväzov, ale najmä priame na úrovni samotných podnikateľských subjektov. Vhodnou formou je participácia podnikateľských subjektov na špecializovaných výstavách a veľtrhoch v SR a v UZ. Perspektívna je obchodná i výrobná spolupráca v oblastiach vody a energetiky automobilového, farmaceutického priemyslu, technickej modernizácie a vybavenia závodov v sektoroch petrochémie a plynárenstva, ľahkého spracovateľského priemyslu, energetiky/najmä technológie šetriace energiu a vodu, vrátane čističiek odpadových vôd, spracovanie komunálnych a priemyselných odpadov a umožňujúce riešiť aktuálne výzvy UZ v tomto sektore. V závere rokovania sa profesor Štefan Kassay a J.E. Ján Bóry dohodli na príprave prezentácie na jednej z kľúčových ekonomických univerzít v krajine. Postup príprav, ako aj samotná aktivita spojená s prezentáciou produkčnej platformy je v zhode s dlhodobým projektovaním pomoci z EÚ krajinám v centrálnej Ázii. Podpora symbiózy vedy a praxe je zároveň nosnou aktivitou Nadácie profesora Štefana Kassaya na podporu vedy a vzdelávania v rámci odbornej ekonomickej spisby.

Hlavnými a aktuálnymi prioritami činnosti vlády, parlamentu i súkromného sektora je 5 kľúčových cieľov tohto akčného plánu: 1) Základné smery zlepšenia fungovania systému štátnej a sociálnej výstavby; 2) Kľúčové úlohy v oblasti posilnenia právneho štátu, zabezpečenia právneho štátu a reforma justičného systému; 3) Prioritné smery rozvoja hospodárstva, liberalizácia ekonomiky, modernizácia priemyslu a diverzifikácia výroby; 4) Prioritné smery v rozvoji sociálnej sféry krajiny; 5) Hlavné úlohy a ciele v oblasti bezpečnosti, náboženskej tolerancie a medzietnickej harmónie, ako aj realizácia vzájomne výhodnej, konštruktívnej a vyváženej zahraničnej politiky. Uvedená stratégia je hlavným rámcovým dokumentom pre vládu UZ, parlament a podnikateľský sektor na vytýčené obdobie, z ktorého postupne vychádzajú ďalšie a ďalšie legislatívne kroky pri realizácii spoločenských a ekonomických reforiem, ktoré najmä od začiatku r. 2018 naberajú na intenzite a hĺbke, opisuje aktuálnu ekonomickú situáciu v Uzbekistane veľvyslanec Bóry.

Uzbekistan v číslach a údajoch: ●32 mil. obyvateľov; rozloha: 448 978 km2; ● Objem HDP: cca 48 mld. USD, rast HDP v r. 2017 6,2 %, (objem nominálneho HDP vyjadreného v USD klesol kvôli kurzovým zmenám) ● HDP: 43% služby, 24% priemysel, 17% poľnohospodárstvo, 6% stavebníctvo; ● Nominálne HDP na hlavu: 1 500 USD; ● Export tovarov a služieb: 10, 3 mld. USD, import: 10, 8 mld USD, obchodná bilancia – mala schodok 499 mil. USD; ● Bežný účet platobnej bilancie skončil v prebytku 178 mil. USD; ● Výška čistého zahraničného dlhu – cca 24 % HDP; ● Výška devízových rezerv 28 mld USD; ● Inflácia (meraná indexom spotrebiteľských cien CIP) výrazne vzrástla (dôsledkom prechodu na plávajúci výmenný kurz) z 10,5% na konci r. 2016 na 19% v r. 2017; ● Schodok rozpočtu sa zvýšil z 0,5% v r. 2016 na 3,5% v r. 2017; ● Kľúčové ekonomické výsledky v strednodobom výhľade budú závisieť predovšetkým od rozsahu a kvality prijímaných reforiem a zmien v hospodárstve a legislatíve krajiny a tiež zásadne od výšky cien hlavných exportných surovín / komodít (bavlna, zlato, plyn, urán) na svetových trhoch.; Ekonomika sa vyznačuje nízkou výkonnosťou a nedostatočnou rozmanitosťou, je značne závislá od úspechu vývozu vlastných nerastných surovín a tiež od objemu a výšky remitent od UZ pracovných migrantov v zahraničí (najmä v RU), tvorili vyše 10 % HDP v r. 2017.