Search
  • www.kassay.eu

Veda a vzdelávanie očami štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva


Bratislava 19.7.2019. Sympózium o vede a vzdelávaní Nadácie profesora Štefana Kassaya aktivovalo aj rad otázok i odpovedí pre štátnych tajomníkov z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. So záujmom účastníci Sympózia načúvali názorom a témam vzdelávania, čo napokon vyústilo do diskusie o aktuálnych problémoch.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD., štátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa ujal slova s analytickým pohľadom na problematiku školstva. Pri téme dnešného Sympózia o vede a vzdelávaní som mal dilemu čo v rámci príhovoru predniesť prítomným. Nechcel som skĺznuť do roviny, kedy by som prezentoval svoj názor akoby malo vyzerať vzdelávanie a veda. Pretože dnes si každý myslí, že vie, akoby vzdelávanie a veda mala vyzerať. A to je najväčší problém, prečo zatiaľ žiadna relevantná reforma školstva nebola úspešná. My aj keď pripravíme a napíšeme materiál, zablokuje ho množstvo oponentských pripomienok, natoľko, že v konečnom dôsledku sa nestane nič. A keďže ja nie som na túto oblasť odborník, tak môžem vyjadriť svoj názor, čo si aktuálne myslím. S pani štátnou tajomníčkou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ SR) Mgr. Oľgou Nachtmannovou, PhD. sme nehovorili na túto tému príliš často, no napriek tomu cítim v našich názoroch zhodu. Najmä pri prístupe detí a študentov k vzdelávaniu. Nesúhlasím však s jej názorom, digitalizácia a informačné technológie, sú priveľmi presadzované. Práve vďaka nim sa máme za posledných desať, možno pätnásť rokov rádovo lepšie, dokážeme si veľmi zjednodušiť život, ale na druhej strane, tak ako s každou novou vecou, aj ju potrebujeme využívať racionálne. To znamená nepreháňať surfovanie po internete alebo používanie mobilného telefónu na účely zábavy.

Rád by som sa pozrel na dnešnú tému vedy a vzdelávania z pohľadu hospodárstva. Hospodárstvo je bytostne závislé na systéme vzdelávania a rovnako funguje aj veda. Akých podnikateľov a zamestnancov nám vzdelávacie inštitúcie generujú, tak také máme v konečnom dôsledku aj naše hospodárstvo. Podobný vzorec platí aj pri vede a vedeckých pracovníkoch. Musím uznať, že za posledných desať až pätnásť rokov sa u nás hospodárstvo zdynamizovalo, ako nikdy predtým. Znížil sa nám veľmi výrazne životný cyklus výrobkov, prichádzajú k nám nové obchodné modely, podnikateľské subjekty a otvárajú sa nám nové trhy. Vznikajú nové produkty relatívne vo veľkom meradle, z pohľadu ekonomiky je potrebné na túto situáciu flexibilne reagovať. Taktiež je potrebné prispôsobiť štruktúru zamestnancov na nové systémy pracovných pozícií. Myslím, že žiadny z prognostikov by nepredpovedal taký hospodársky rast, ktorý tu dnes máme. Ak to porovnám so školstvom, odozva akejkoľvek reformy v tomto rezorte je minimálne päť až šesť rokov, kým sa dostanú do praxe noví študenti v rámci nových učebných postupov. Tento čas v rozvoji hospodárstva plynie oveľa rýchlejšie, mohlo by sa stať, že by sme ich pripravovali na niečo zastarané. Samozrejme, musíme ďalej pokračovať v reformách školstva alebo minimálne prispôsobiť vzdelávanie potrebám, aké budú podniky vyžadovať od absolventov. Vďaka dynamicky meniacemu sa prostrediu musíme prispôsobovat podmienky pre vstup zamestnancov do výrobného procesu. Kedysi sa ľudia pripravovali na jedno celoživotné povolanie, dnes je už jasné, že počas života bude mať každý z nás niekoľko rôznych povolaní. Bude sa venovať rôznym činnostiam, ktoré spolu súvisia, ale nie sú totožné.

V súčasnosti sa nám darí ešte stále držať trend vo výučbe nových zručností, môžeme uviesť aj konkrétny príklad: Centrum podnikových služieb. Je to oblasť, o ktorej sa veľmi nehovorí, sú to najmä zahraničné firmy, ktoré na Slovensku spracovávajú podporné firemné služby akými sú účtovníctvo, controlling, plánovanie, analýzu dát, verejné obstarávanie a personalistiku pre pobočky rôznych významných firiem v Európe. Sú to známe zahraničné firmy, ktoré si vybrali Slovensko, ako svoju centrálu pre obhospodarovanie celého regiónu východnej Európy a zamestnávajú takmer štyridsať tisíc zamestnancov. Z toho je dvadsať tisíc v Bratislave a zvyšok na východe Slovenska. Pätnásť rokov dozadu tento sektor podnikania na svete neexistoval. Funguje vďaka globalizácii, internetu, vďaka tomu, že z jedného miesta vieme obslúžiť veľký počet pobočiek. Našťastie sa Slovensko tejto príležitosti chopilo a dnes máme veľmi silnú generáciu mladých ľudí s priemerným vekom tridsaťdva rokov, ktorí zarábajú v priemere tisíc sedemsto euro. Po dvoch až troch rokoch odchádzajú zahraniční manažéri a zamestnávajú sa tu slovenskí riadiaci pracovníci. Zo zahraničia máme od firiem pozitívne odozvy, že naši pracovníci sa dokážu veľmi rýchlo učiť. Firmy majú premyslený spôsob ako svojich pracovníkov zaškolovať overenými metódami. Myslím si, že to stále pozitívne súvisí aj s našim školstvom, v neposlednom rade aj s výchovou detí. Pevne verím, že tento spomínaný segment bude rásť i naďalej.

Druhý príklad, ktorý chcem uviesť je úspešnosť študentských firiem formou cvičných projektov na univerzitách. Naši študenti sa umiestňujú pravidelne v top trojke v rámci EÚ. To znamená, že nezlyháva systém ako celok, v princípe je dobrý, z môjho pohľadu veľmi významnú rolu hrajú učitelia. Ak je učiteľ aktívny, keď chce deťom odovzdávať vedomosti, ak aj študenti to berú ako zodpovednosť pripravovať sa na štúdium, vtedy dosahujeme výsledky na vysokej svetovej úrovni. Badáme určitý rozdiel oproti minulosti, kedy učiteľ bol vo všeobecnosti osobnosťou, bolo to dané najmä tým, že učiteľ v tej dobe mal výrazne viac vedomostí ako jeho okolie. Tento stav už dnes neexistuje. Povolanie učiteľa je tým pádom vnímané ako hociktoré iné povolanie.

Z pohľadu vedy sa hospodárstvo spolieha najmä na inovácie. Inovácie hýbu svetom, ak firma neinovuje, tak je to iba otázkou krátkej doby, kedy stratí konkurencieschopnosť. Aby ste dokázali prežiť na dynamickom trhu, musíte stále prinášať niečo nové, musíte prinášať nový typ produktov. Tu vidím veľký priestor na spoluprácu medzi vedou a firmami. Pri pohľade na súčasný stav spoluprácu mám dojem, že nevyužívame potenciál vedy, aký by si hospodárstvo zaslúžilo. Máme niektorých špičkových vedcov, máme špičkové objavy, ale mne osobne chýba väčšie prenesenie poznatkov z vedy priamo do praxe a biznisu. Pretavenie nápadu z akadémie vied do finálneho produktu nie je časté. Neviem presne popísať jadro problému, no vysvetľujem si ho slovenskými špecifikami. Opisujem ich tým, že nie všetci vedci majú základné ekonomické znalosti, sú dobrí vo svojom obore, no nedokážu svoj tovar alebo službu komercionalizovať. Samozrejme, tento proces je úplne normálny, práve tu sa naskytá spolupráca s ekonomickým partnerom, kde by tieto dva subjekty pri kooperácii dokázali vytvoriť skutočný produkt alebo službu.

Bežným javom u nás je nefungujúca spolupráca firiem s vedeckými inštitúciami. Slovenské firmy málokedy oslovia vedeckú obec pri inovovaní alebo pri hľadaní nových produktov, či služieb vo výskume a vývoji. Vedci tak nezískavajú potrebné finančné prostriedky na svoju vedeckú činnosť a ich misia vedecká misia stráca na význame. Je možné, že podniky sa obávajú výšky finančných vstupov do vedy alebo neúspechu na projektoch vďaka úniku informácií. Funguje tu doslova fenomén nevedomosti, ak by som mal požiadavku na vedecké spracovanie analýzy dát, tak dnes ani neviem, koho by som mal v Slovenskej akadémie vied osloviť. Chýba nám zoznam vedcov, ktorí sa konkrétnej činnosti venujú. Tento krok by slovenským firmám veľmi výrazne pomohol. Rovnako by tento krok pomohol aj vede, nakoľko veda je podfinancovaná z komerčného hľadiska. Súkromný sektor málo investuje do vedy a výskumníkov. My na Ministerstve hospodárstva máme projekt, tzv. inovačné vouchery v určitých finančných hodnotách, ktoré slúžia na prvú interakciu medzi firmou a výskumnou inštitúciou. Je to určitá finančná podpora, využíva sa často, ale bohužiaľ iba na spomínanú prvú interakciu. Ak sa spýtam podnikateľa po mesiaci, aká je spolupráca s vedeckými inštitúciami, odpovedá, že je výborná. Po uplynutí prvého roku však málokedy pokračuje ďalej a podnikateľ vedeckej inštitúcii zákazku ďalej neodovzdá. Verím, že nová, mladá generácia podnikateľov bude rozmýšľať inak, rozumne sa k vede postaví a bude spolupracovať trvalo na projektoch k spoločnému úspechu.