Search
  • www.kassay.eu

Žena prinesie určite úsmev, ale dokáže nájsť aj kompromisy


Pezinok 18.7.2017. Pred mikrofón a kameru Štefana Kassaya sa posadila Elena Kohútiková, bývalá viceguvernérka Národnej banky Slovenska a v súčasnosti zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB banky.

Profesor Štefan Kassay využil príležitosť spýtať sa jednej z mála vrcholových manažérok na Slovensku, ako to myslela s tvrdením, že „potrebujeme dojčiace matky v predstavenstvách firiem i v parlamente.“ Ako uviedla na margo postavenia žien v manažérskych pozíciách, „žena prinesie určite úsmev, ale dokáže nájsť aj kompromisy, rýchle rozhodovať a zobrať riziko za to rozhodnutie. A toto je podľa mňa ten veľký prínos žien v manažmente.“ Podľa Eleny Kohútikovej akosi v spoločnosti zabúdame na to, že tá žena z práce príde domov a stará sa aj o rodinu. Ženy sú iné oproti tým mužom, že stále majú na starosti aj tú rodinu. Manažment spoločností by si podľa nej mal uvedomiť, že ženy majú aj inú funkciu.

Na otázku profesora Kassaya, prečo je napriek všetkému vo vedení firiem tých žien stále málo reagovala Elena Kohútiková vysvetlením, že u nás pracujeme v mužskom štýle riadenia. „Nikto sa Vás nepýta, či môžete ísť na služobnú cestu, či nie. Idete! Nikto sa nepýta, či večer máte iné povinnosti, alebo nemáte. Ráno musíte byť opäť v práci... ...čiže robím tak, ako keby som bola muž,“ odpovedala druhá žena jednej z najväčších bánk na Slovensku.

Ako vysvetlila, vo svojej kariére mala tri-štyri zlomové obdobia, pričom nikdy nebolo jej cieľom byť napríklad v Bankovej rade NBS, či v predstavenstve veľkej komerčnej banky. Prvou zlomovou prácou bola práca v Dubnici, kde pôsobila ako mladá inžinierka a s chuťou sa pustila do práce, ktorá ju bavila. Druhé obdobie bolo osemročné pôsobenie vo výskume na Slovenskej akadémii vied, kde, ako tvrdí, sa naučila, „o všetkom pochybuj, neber veci ako absolútnu pravdu, ale zamýšľaj sa, či je to pravda, prečo je to tak, a či nevieš robiť veci inak. A to bol ten najväčší prínos!“ Podľa slov Eleny Kohútikovej sa jej v živote podarilo zažiť „kariéru snov“. V ďalšom pôsobení bola pri zavádzaní dvoch mien, slovenskej koruny a eura. To sa málokomu podarí. „Bola som pri kreovaní Národnej banky Slovenska... a to boli aj skúšky charakteru,“ uviedla.

Prijímanie jednotnej európskej meny – eura, bolo podľa bankárky správnym rozhodnutím. „Jeden dôvod bol ten, že to reformné úsilie sa predĺžilo a museli sme ním prejsť,“ čo sa napokon podľa Kohútikovej podpísalo na enormnom raste ekonomiky Slovenska a pomohlo nám to prekonať aj veľkú hospodársku krízu oveľa lepšie, ako bez eura. Pri prijímaní európskej meny muselo Slovensko prijať aj novú hospodársku politiku EÚ a práve to sa niektorým krajinám podľa nej nechce.

Ako konštatovala, euro je mladá mena a ešte prechádza vývojom, ktorý sa dal očakávať. „Ja sa nebojím o budúcnosť eura,“ povedala a dodala, že ak chceme konkurovať iným ekonomickým celkom, musíme žiť vo väčšom celku, akým je Európska únia, ktorá je jediným východiskom pre Európu. Kohútiková zároveň pripomenula, že podľa Eurobarometra má Slovensko najvyššiu podporu eura v únii.

V súčasnej technickej dobe komunikačné prostriedky menia systém spolupráce štátov sveta. Podľa topmanažérky „dnes, keď nastane kríza na jednom konci sveta, napríklad menová, alebo na finančných trhoch, o chvíľu ju máte v celom svete. Čiže musíme byť pripravení na to, aby sme vedeli čeliť týmto otázkam!“

Na provokačnú otázku profesora Kassaya o vízii budúcnosti zareagovala slovami: „určite sa začnú stierať hranice medzi štátmi. Čo je možno dôležité a na čo ja trpím, aby sa nestierali tradície, aby si mladí ľudia vážili tradície, z ktorých vzišli, aby si tradície pestovali.“ Ako dodala, želá si, aby aj v ďalekej budúcnosti to vnútro človeka zostalo ľudské a nie digitálne.

Elena Kohútiková (* 3. apríl 1953, Nitra) - Vyštudovala vysokú školu ekonomickú. V roku 1977 začala pracovať v ZŤS Dubnica nad Váhom. Neskôr pôsobila 8 rokov v Ekonomickom ústave SAV v Bratislave, kde získala aj titul PhD. Do bankového sektora vstúpila v roku 1990, keď prišla pracovať do Štátnej banky československej v Bratislave. Po vzniku Národnej banky Slovenska sa v roku 1993 stala hlavnou riaditeľkou ekonomického úseku banky. O rok neskôr ju vláda SR vymenovala za členku Bankovej rady NBS. Od marca 2000 zastávala post viceguvernérky NBS. Centrálnu banku navonok zastupovala v Európskej komisii vo Výbore pre ekonomickú a finančnú politiku (EFC), bola členkou Výboru pre medzinárodné vzťahy v Európskej centrálnej banke, alternátom guvernéra NBS v Generálnej rade Európskej centrálnej banky a Svetovej banke, členkou Výboru OECD pre ekonomickú politiku, ako aj členkou poradného grémia pri Výbore európskych regulátorov cenných papierov. Vo VÚB banke pôsobí od októbra 2006. Najskôr ako členka predstavenstva a hlavná riaditeľka úseku finančných a kapitálových trhov, od marca 2009 ako zástupkyňa generálneho riaditeľa zodpovedná predovšetkým za riadenie rizík, financovanie, plánovanie a kontroling, platobný styk, informačné technológie, compliance a prevádzkové služby. Zároveň patrí k najväčším odborníkom na problematiku eura na Slovensku. V januári 2014 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil vysoké štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti bankovníctva a hospodárstva Slovenskej republiky. V roku 2015 sa stala Slovenkou roka.